Rozpoltené Turecko sa rozchádza so spojencami v NATO

Ankara 18. apríla 2017 (HSP/rusvesna/Foto:TASR/AP-Lefteris Pitarakis)

“Turecká demokracia umrela” takto ohlásili americké televízne kanály informáciu o víťazstve Erdoganom presadzovaného referenda. Erdoganovi  sa podarilo zvíťaziť, mení sa turecká ústava, rozširujú prezidentské právomoci, Erdogan posilnil svoje pozície v krajine a dal všetkým na vedomie, že vráti trest smrti a že sa chystá prehovoriť so Západom ešte viac tvrdým tónom

Podľa štatistických informácií z Turecka zmeny v ústave podporilo 51,18%, proti bolo 48,80% občanov. Turecký prezident po víťazstve vystúpil pred davom svojich prívržencov v Istanbule a prehlásil, že referendum dalo odpoveď všetkým, ktorí Turecku hrozili.

V prejave sa venoval aj pokusu o vojenský prevrat v Turecku, ktorý sa uskutočnil minulý rok a označil odpor Turkov proti pučistom za legendárnu udalosť v histórii Turecka.

“Náš národ sa rozhodol a súhlasil s prezidentským systémom. Naša krajina znova ukázala, že nepokľakne pred žiadnou hrozbou. Každý, kto sa snažil zničiť Turecko, dnes prehral,” povedal turecký premiér Binali Yildirim.

Občania Turecka tesne odsúhlasili prechod z parlamentného na prezidentský systém vlády. Turecký prezident tak môže rozpustiť parlament, vyhlásiť výnimočný stav, určovať kto bude ministrom i sudcom a kto nie. Prezident získal aj ďalšie právomoci v celom rade ďalších sfér politického života.

Okrem toho Erdogan, ktorý bol zvolený za tureckého prezidenta pred troma rokmi, nebude musieť toto prezidentské obdobie započítavať do dvoch možných volebných období, takže bude môcť ostať v čele Turecka až do roku 2029. Opozícia je však presvedčená, že Erdogan sa snaží obnoviť “sultanát” a bude chcieť vládnuť až do konca svojho života.

Víťazstvo Erdogana prinieslo so sebou aj násilnosti. V prvom momente však bola opozícia voči Erdoganovi zaskočená, takže došlo len k menšej prestrelke v provincii Diyarbakir, kde tvoria väčšinu obyvateľstva Kurdi. V prestrelke zahynuli traja ľudia. Hlavná opozičná politická strana v Turecku – sociálni demokrati – však avizovali, že napadnú výsledky referenda pred súdom, pretože podľa ich slov sa pri sčítaní hlasov podvádzalo. Celkovo však odborníci v najbližšej dobe neočakávajú v Turecku masové demonštrácie, skôr očakávajú, že Erdogan vyhlási v krajine výnimočný stav.

Erdogan, ktorý vystúpil pred svojimi prívržencami na mítingu v Istanbule, potvrdil, že pred Tureckom je ešte dlhá cesta, prvým krokom na tejto dlhej ceste bude návrat trestu smrti, pričom chce k danej téme nový plebiscit. Trest smrti existoval v Turecku do roku 2002 a Erdogan sa začal k nemu utiekať po nevydarenom pokuse o vojenský prevrat v lete roku 2016. Trest smrti v Turecku, samozrejme, znervózňuje lídrov EÚ.

Rada Európy poukázala na skutočnosť, že turecká spoločnosť je evidentne silne polarizovaná, dôkazom tejto skutočnosti je malý rozdiel medzi počtom prívržencov Erdoganových plánov a ich odporcov. Turecko by malo preto ďalšie kroky podnikať s maximálnou opatrnosťou. Nemecká kancelárka Angela Merkelová a minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel vyzvali turecké orgány, aby zabránili ďalšej polarizácii tureckej spoločnosti po referende. Turci, ktorí žijú v Nemecku, z veľkej časti podporovali Erdogana.

Západná tlač sa vyjadrovala k zmenám v Turecku značne pochmúrne, CNN informovala, že turecká demokracia umrela. Rovnako tragicky sa k udalosti stavia aj väčšina západných médii. Lídri Bieloruska, Maďarska, Macedónska, Saudskej Arábie a Sudánu však pogratulovali tureckému lídrovi a Turecku, výraznú spokojnosť prejavil Ilchav Aliev, prezident Azerbajdžanu, ktorý podčiarkol, že “referendum signalizuje novú éru vo vývoji Turecka, ktorá ešte viac posilní turecký vplyv a postavenie na medzinárodnej aréne.” (V Azerbajdžane sú však okrem tureckých záujmov pomerne silné aj iránske záujmy, či proruské záujmy takže vnútropolitická situácia v Azerbajdžane je takisto napätá).

Rusko nevylučuje, že sa rozpory medzi Tureckom a Ruskom v najbližšej dobe môžu prehĺbiť. Rusko a Turecko napriek určitým zhodám, majú v otázke vývoja na Blízkom východe rozdielne postoje. Ak bude Ankara aktívne presadzovať svoje záujmy v Sýrii, môže to znamenať vznik viacerých problémov.

Turci však zúfalo potrebujú ruských turistov, pretože ruskí turisti sú dôležitým zdrojom príjmov Turecka. Takisto prípadné obnovenie embarga na turecké výrobky z ruskej strany môže mať katastrofálny dopad na tureckú ekonomickú situáciu. Erdoganovi prívrženci sú však presvedčení, že prípadné nedorozumenia s Ruskom v politickej oblasti sa negatívne neprejavia v ekonomickej oblasti.

“Pozície Ruska a Turecka ohľadne Sýrie sú jasné, či budú ústupky na oboch stranách, ukáže čas. S Ruskom máme rozvinuté vzťahy aj v iných oblastiach a téma Sýrie by nemala byť prekážkou v ďalšom rozvíjaní vzájomných vzťahov,” informoval o svojej predstave docent Ismail Togrul z Vysokej školy ekonomickej v Istanbule, ktorý je zároveň aj členom Hospodárskej komory.

Viacerí analytici však upozorňujú že Erdogan po víťazstve v referende bude veľmi nepredvídateľným exponentom. Jeho snahy “znova urobiť Turecko veľkým” môžu naraziť na odpor Ruska i USA. Ankara a Washington však dokážu ohľadne Asada skôr nájsť spoločnú reč, ako Ankara a Moskva. Nový turecký sultán Erdogan navyše ukazuje, že jeho politika je v protiklade s politikou Teheránu.

Navyše, Erdogan sa rozhodol prestať vystupovať ako “mladší partner EÚ” a rozhodol sa presadzovať líderstvo Turecka. Pre Brusel je momentálne vývoj v Turecku väčším nebezpečenstvom ako perspektíva členstva Turecka v EÚ. Erdogan získal všetky mechanizmy na presadzovanie svojich názorov a postojov vo vnútri Turecka a stáva sa pre EÚ ťažkým orieškom.

Rétorika a skutky Erdogana budú postupne čoraz tvrdšie a Erdogan sa bude snažiť tlačiť aj na Rusko, pričom bude hrať aj kartou plynovodu cez Turecko a Čierne more. Na druhej strane sa Turecko rozchádza zo svojimi spojencami v NATO a kráča smerom, ktorý sa Američanom a EÚ nepáči. Momentálne môže Turecko zabudnúť na vstup do EÚ.

Čo sa týka Američanov, tých nezaujíma, aký režim v Turecku bude, dôležité pre nich je, aby Turci spĺňali americké kritériá a predstavy. Pokojne môžu mať k Turecku rovnaké vzťahy ako k Saudskej Arábii, ktorá nespĺňa takmer žiadne demokratické kritériá a napriek tomu je americkým spojencom. Erdoganovi však určite vymedzia Američania i Rusi mantinely, takže snahy Erdogana viesť úplne samostatnú zahraničnú politiku nie sú reálne.

Netreba však zabúdať, že turecká spoločnosť je momentálne silne polarizovaná a to môže znamenať pre Turecko značné nebezpečenstvo. Ako tieto problémy dokáže Erdogan riešiť, ukáže čas, určite však bude mať problém s Kurdmi, vyčerpávať ho bude riešenie sýrskej krízy, takisto sa nesmierne obáva krokov USA a Ruska ohľadne riešenia legitímnosti štátnoprávnej kurdskej otázky.  Podľa viacerých analytikov v Turecku v najbližšej dobe možno očakávať nárast kurdského terorizmu, ktorý sa ešte viac prehĺbi, ak na hraniciach Turecka v Sýrii a Iraku vznikne prípadne kurdský štát.

Pre Erdogana by bolo najvýhodnejšie, ak by sa kurdská otázka neriešila. V prípade že budú riešenie kurdskej otázky Rusi a Američania presadzovať, Erdogan bude ešte viac polarizovať spoločnosť v Turecku a kurdskú problematiku využije ako reálny faktor hrozby na zvýšenie svojich preferencií.

Môže sa však pokojne stať, že ekonomické problémy, rast tureckých vojenských strát v Sýrii či Iraku, kurdské aktivity, vrátane teroristických útokov, napätie v rozpoltenej tureckej spoločnosti, problematické vzťahy s Ruskom, USA či EÚ sa podpíšu na destabilizácii Turecka so všetkými z toho vyplývajúcimi negatívnymi faktormi.

Marina Baltačeva, Jurij Zajnašev