Rozpočtované príjmy sa nenaplnia a výdavky budú zrejme vyššie, upozorňuje šéf rozpočtovej rady

Bratislava 15. októbra 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Niektoré príjmy rozpočtované na budúci rok sa nenaplnia a niektoré výdavky budú pravdepodobne vyššie, uviedol k vládou schválenému návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 pre agentúru SITA predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko

V roku 2019 sa predpokladá deficit 0,68 % hrubého domáceho produktu (HDP), v budúcom roku je cieľom deficit na úrovni 0,49 % HDP s následným zlepšením na vyrovnané hospodárenie v rokoch 2021 a 2022. Na dosiahnutie cieľov vyrovnaného rozpočtu v rokoch 2021 a 2022 bude podľa MF SR potrebné prijať ďalšie opatrenia v objeme 770 mil. eur a 1 246 mil. eur. “Keďže v návrhu rozpočtu nie sú identifikované konkrétne opatrenia v tomto objeme, splnenie cieľa vyrovnaného rozpočtu v roku 2021 a 2022 ostáva otázne,” upozornil šéf rozpočtovej rady.

Podľa odhadu Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zverejneného v septembri v rámci rozpočtového semaforu môže saldo v roku 2019 dosiahnuť úroveň 1 139 mil. eur (-1,2 % HDP), ak vláda neprijme dodatočné opatrenia. “Riziká pre saldo oproti odhadu Ministerstva financií SR sú teda vo výške približne 500 mil. eur (0,52 % HDP),” tvrdí Šramko. Prijatie avizovaných opatrení v sume približne 214 mil. eur podľa neho môže priblížiť odhad deficitu k hranici 1,1% HDP. “Riziko oproti odhadu MF SR predbežne očakávame pri nedaňových príjmoch (najmä nadhodnotený príjem z dividend a nešpecifikované opatrenie), hospodárení samospráv (výdavky na mzdy a bežné transfery) a v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu,” upozornil.

Naopak, úspory oproti odhadu rezortu financií Šramko predbežne odhaduje v oblasti hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy a vo vzťahoch s rozpočtom EÚ. “Presnejšia identifikácia faktorov prispievajúcich k rozdielu oproti odhadu MF SR bude možná až po získaní podrobných podkladových údajov o návrhu rozpočtu,” povedal. V porovnaní s ministerstvom financií má RRZ rozdielny pohľad na výšku dividend nielen v roku 2019, ale aj v roku 2020. “Údaje pre odhad dividend v roku 2019 už poznáme, preto sa budeme pýtať ministerstva, prečo očakáva také vysoké príjmy. Na základe toho, ako zvykne skupina firiem okolo SPP hospodáriť, však nie je dôvod v roku 2020 predpokladať také vysoké dividendy, ako očakáva rozpočet,” varuje Šramko.

RRZ tiež spochybňuje vysoký výnos z predaja emisných povoleniek, nárast výnosu z poplatku za skladovanie núdzových zásob a príjmy z predaja majetku, ktoré rozpočet očakáva v roku 2020. “Sú to položky, ktoré sa doteraz nikdy nenaplnili. Celkový negatívny vplyv z nadhodnotených nedaňových príjmov sa blíži k 300 mil. eur,” tvrdí Šramko. Príjmy z eKasa a nanomarkerov neboli pre roky 2020 až 2022 schválené Výborom pre daňové prognózy. ” Systém eKasa by mal v roku 2020 už fungovať naplno, takže bude zaujímavé sledovať, či a v akej miere prinesie vyššie daňové príjmy. Zavedenie nanomarkerov je však ešte v nedohľadne, preto by som nerátal s výnosom približne 60 mil. eur, ktorý je zahrnutý v rozpočte od roku 2020,” uviedol šéf RRZ.

Rizikom je tiež podľa Šramka neistota ohľadne toho, či parlament nakoniec schváli zvyšovanie sadzieb na tabakové výrobky v rozsahu, ako to schválila vláda. “Na strane výdavkov sú v rokoch 2020 až 2022 riziká pre saldo prítomné v hospodárení samospráv, kde sa predpokladá nízke čerpanie investícií, vo výdavkoch Sociálnej poisťovne či prevádzkových výdavkoch ZSSK. V sektore zdravotníctva rozpočet neuvažuje s platbami zisku akcionárom súkromných zdravotných poisťovní. Len tieto riziká môžu viesť k vyšším výdavkom o takmer 400 mil. eur,” dodal Šramko.

Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky smeruje do parlamentu. Ministri totiž návrh ministerstva financií v pondelok na rokovaní vlády schválili. Slovensko má v budúcom roku hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 0,49 % hrubého domáceho produktu (HDP). Plán na vyrovnané hospodárenie Slovenska sa tak opäť odkladá po tom, čo sa za rok 2019 očakáva deficit verejných financií na úrovni takmer 0,7 % HDP. Slovensko malo pritom podľa pôvodných plánov hospodáriť bez deficitov už od tohto roka.

Ministerstvo financií pritom v návrhu tvrdí, že na dosiahnutie rozpočtovaného deficitu 0,49 % výkonu ekonomiky muselo siahnuť po viacerých úsporných opatreniach v objeme až vyše 475 mil. eur. Má ísť o opatrenia na strane výdavkov. Najviac sa má ušetriť v oblasti prevádzky, a to vyše 238 mil. eur, objem výdavkov na projekty financované zo štátneho rozpočtu sa zase znížil o 208,1 mil. eur. O vyše 29 mil. eur by mali v záujme dosiahnuť polpercentný deficit klesnúť aj osobné výdavky kapitol štátneho rozpočtu. Aj tieto opatrenia by podľa rezortu financií mali zabezpečiť splnenie európskych rozpočtových pravidiel.