Keď ste boli vo vysielaní rádia Infovojna (čas: cca 42 min. ), popisovali ste priebeh zásahu NAKA u vás. Aký ďalší smer nabrali udalosti?

V reakcii na zásah desaťčlenného komanda, najprv päť hodín v dome a neskôr tri hodiny na pracovisku, som spísal Protest proti brachiálnemu útoku súdnej a výkonnej moci proti slobode vedeckého výskumu ako civilizačného základu spoločnosti. Napadlo mi, čo môžem, urobiť v tomto štáte, ktorý sa zaštiťuje pojmami právny a demokratický? Protest som poslal sudcovi pre prípravné konanie R. Púchovskému. V proteste proti útoku súdnej a výkonnej moci proti vedeckému výskumu zdôvodňujem vedeckosť bádania a bránim sa. Upozornil som ho, že tento útok je

• Útokom na slobodu vedeckého výskumu;
• Útokom na slobodu a nedotknuteľnosť akademickej pôdy;
• Útokom proti slobode slova, garantovanou Ústavou Slovenskej republiky ako aj ďalšími medzinárodnými, de facto medzištátnymi dokumentmi, ktorých flagrantným hrubým porušením sú uvedené činy štátnej súdnej a výkonnej moci.

A prehlasujem, že najvyššou hodnotou je humánne bytie človeka a druhou najvyššou hodnotou je poznanie. Akceptujem ideológie, hnutia a politicko-ekonomické systémy, rešpektujúce slovom i skutkom prirodzené právo človeka i neodňateľné ľudské práva, právo slobody a rovnosti pred spravodlivým zákonom. Odmietam akékoľvek slovom i skutkom šírené antihumánne, rasistické a svetovládne ideológie a systémy.

Zakazovať ľuďom klásť otázky a hľadať odpovede znamená popierať to, čo nás robí ľuďmi. Veď od renesancie, kedy sa utváral moderný Európan, patrí kritické myslenie a právo pochybovať o čomkoľvek k vlastnostiam, tvoriacim identitu Európana. Esenciou civilizácie je systematická cesta za pravdou.

Ďalej som uviedol, že ja som vedec a intelektuál, hľadajúci pravdu vedeckými metódami, nie politik ani ideológ, politológ či žurnalista, vytvárajúci ideologické konštrukty, konšpiračné konštrukty či fake news a hoaxy. Ako vedec a intelektuál  hľadám pravdu  podľa princípu „De omnibus dubitandum“ (O všetkom treba pochybovať), ktorý je princípom skutočnej vedy.

Upozornil som, že niektoré subústavné zákony sú v evidentnom rozpore so základnou právnou listinou štátu – ústavou a vnášajú do legislatívy legislatívnu  schizofréniu, vytvárajú legislatívny chaos v legislatíve a v súdnictve, čo vedie k chaosu v spoločnosti a je cestou do záhuby. Takáto schizofrénia a chaos sú vylúčené v prírodných a technických vedách. Obsah a zameranie tzv. protiextrémistického zákona je v príkrom rozpore s obsahom Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v 3 článku nepripúšťa resp. zakazuje cenzúru a v článku 26, ods. 2. občanom Slovenskej republiky garantuje slobodu vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom.

Uviedol som, že Výbor Organizácie spojených národov pre ľudské práva na svojom 102. zasadaní prijal záväzné rozhodnutie, platné aj pre SR pod názvom Konvencia Organizácie spojených národov pre ľudské práva. V nej sa, okrem iného píše: „Zákony, ktoré prenasledujú vyjadrenie názorov vo vzťahu k historickým faktom sú nezlučiteľné s povinnosťami, ktoré ukladá Konvencia krajinám, ktoré ju podpísali ohľadne slobody slova a slobody prejavu. Konvencia nedovoľuje žiadny obecný zákaz vyjadrovania mylných názorov alebo nesprávnej interpretácie minulých udalostí“. Ďalej sa v tomto dokumente píše, že: „Kriminalizácia toho, že má človek vlastný názor je nezlučiteľná s bodom 1. danej Konvencie, ktorý deklaruje, že prenasledovanie, zastrašovanie alebo stigmatizácia človeka, vrátane jeho uväznenia, držania vo väzbe, súdneho prejednávania alebo zbavenia slobody za vyslovené názory, ktoré môže zastávať, je porušením bodu 1, § 19 tejto Konvencie“.

Podotýkam, že právo slobodne vyjadrovať svoje názory deklaruje aj európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatý na pôde Rady Európy. Vychádzajúc zo znenia tohto dokumentu Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, v jednom zo svojich rozhodnutí, prijatých 24.2.1997 uviedol, že: „Právo na slobodu prejavu neplatí len pre „informácie“ alebo „myšlienky“ prijímané priaznivo, či považované za neškodné alebo nedôležité, ale aj pre tie, ktoré sú nepríjemné, šokujúce, či znepokojujúce štát, alebo akúkoľvek skupinu spoločenstva“.

Tvrdím, že výrok súdu nebol a nikdy nemôže byť o pravde (lebo právo nie je konštruované na princípe pravdy, ale na princípe dohovoru, teda vôle či brucha), ale len o vine či kvázivine a treste, takže z hľadiska poznania skutočnosti je výrok súdu irelevantný.

A na margo som dodal:

Keby sme my, vedci v prírodných a technických vedách, pracovali tak, ako navrhovatelia, prijímatelia a schvaľovatelia schizofrénnej legislatívy a schizofrénneho súdnictva, kde vecný názor je, alebo môže byť nedovolený, alebo obmedzený do predurčených parametrov a dogiem, alebo dokonca zakázaný a prenasledovaný „domovou prehliadkou“, tak ľudstvo by dodnes žilo v jaskyni a čakalo na blesk, aby si mohlo založiť oheň na uvarenie jedla.

Odpoveď sudcu Púchovského prišla za niekoľko dní. Oznámil mi, že Protest s prílohami posiela na špeciálnu prokuratúru. Ako sudca mohol vzniesť obvinenie – nevzniesol. Takisto mohol zrušiť trestné stíhanie – nezrušil. „Posunul jeleňa“ – teda bremeno na niekoho iného, ako hovorí jeden z Murphyho zákonov – keď nechcem prevziať zodpovednosť, presuniem ju na niekoho iného. Ďalšie kroky očakávam zo špeciálnej prokuratúry.

Čo sa týka špeciálnej prokuratúry, zásah sa udial z iniciatívy prokurátora Honza.

Áno, ten smutne známy Honz, ktorého útoky – praktiky pripomínajú neslávne známeho prokurátora (či prokurvátora Urválka, ako navrhol jeden firemný právnik JUDr. J. Koudelka) z boľševických politických súdnych excesov v 50 – tych rokoch. Honz dal pokyn – súhlas, sudca Púchovský vydal príkaz na domovú prehliadku a desaťčlenné komando NAKA pod vedením vyšetrovateľa Iványiho uskutočnilo prepad. V Proteste som žiadal sudcu Púchovského o informáciu,  či podnet na trestné stíhanie bol

1) podaný ex offo,

2) alebo bol podaný fyzickou či právnickou osobou, ak áno, ktorou konkrétnou osobou.

Sudca Púchovský na túto otázku neodpovedal.

Videl som aj list, ktorý zverejnila Infovojna, v ktorom ste písali ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi a premiérovi Igorovi Matovičovi. Prišla Vám už odpoveď?

Ja som sa rozhodol listom obrátiť na tri okruhy ľudí. Prvým boli médiá, poslal som ten list s popisom zásahu a s Protestom do TASR, SITA a do Pravdy, jeden vzdelanec kontaktoval aj Slovenské národné noviny (SNN). Odpoveďou mi bolo hlboké mlčanie, teda implicitná podpora útokov proti slobode vedeckého výskumu médiami, ktoré sa spreneverili svojmu poslaniu byť strážcami pravdy a objektívne informovať. SNN odmietli uverejniť Protest.

Potom som Protest posielal najvyšším vládnym činiteľom – premiérovi Matovičovi, ministerke spravodlivosti, ministrovi vnútra, ministrovi školstva, ministerke kultúry, ďalej predsedovi parlamentu, predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi generálnej prokuratúry a na ústavný súd. Popri tom som poslal tieto informácie aj rektorom takzvaných kamenných univerzít, vrátane kamenných univerzít v Prahe a v Brne. Z oslovených rektorov reagoval len rektor Technickej univerzity v Košiciach:

„Vážený pán docent Ing. Ján Dudáš, DrSc.,

v zmysle Zákona č. 131/2002 Z. z.,  teda Zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, som vždy považoval a stále považujem slobodu vedeckého bádania, výskumu, vývoja umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti, ako aj zverejňovanie ich výsledkov, za zásadnú pre ďalší rozvoj vedy a spoločnosti. Využívanie akademických slobôd a akademických práv musí byť v súlade so zásadami demokracie, humanity a s právnym poriadkom“.

V odpovedi som uviedol:

„Vážený pán rektor,

ďakujem Vám veľmi pekne za Vaše pozitívne stanovisko ku slobode vedeckého výskumu, ktoré reprezentuje akademickú intelektualitu v súlade nielen s prvou humánnou paradigmou univerzitného vzdelávania (Tháles z Milétu), podľa ktorej úlohou univerzitného výskumu je klásť otázky a hľadať odpovede, a ja dodávam, že bez obmedzenia, ale aj s humánnou  vzkriesenou ideou univerzity od rektora Dublinskej univerzity J. H. Newmana ako aj s Humboldtovou paradigmou univerzitného vzdelávania.

Súhlasím, že využívanie akademických slobôd a akademických práv musí byť v súlade s humánnymi zásadami skutočnej demokracie a s humánnym právnym poriadkom. Avšak subústavné zákony, ktoré sú v evidentnom rozpore nielen so základnou právnou listinou štátu – ústavou a navyše v rozpore aj s medzinárodnými dokumentmi o ľudských právach, vytvárajú schizofrénnu legislatívu a následne schizofrénne súdnictvo, ktoré sú v priamom rozpore s demokraciou a právnym štátom. Obdobne absencia nezávislej súdnej moci je v rozpore s princípom právneho štátu.

A čo je v rozpore s ústavou, spĺňa podmienku skutočného  legislatívneho extrému či extrémizmu. A ak tieto extrémy navrhujú a schvaľujú právne vzdelané osoby, jedná sa dokonca o právnický superextrémizmus.

Z kancelárie predsedu vlády mi JUDr. K. Rábara oznámil, že emailové podanie J. Dudáša z Rozhanoviec  poslal na generálnu prokuratúru a na ministerstvo spravodlivosti, čiže opäť iba posunuli zodpovednosť. V tejto otázke podľa mňa predseda vlády i úrad vlády absolútne zlyhali. Zaštítil sa formálnym konštatovaním, že to patrí pod prokuratúru a ministerstvo spravodlivosti.

Na internete je petícia na Vašu podporu. Medzi hlavnými iniciátormi sú členovia združenia Stála konferencia slovenskej inteligencie SLOVAKIA PLUS. Zastal sa Vás aj niekto iný, okrem týchto kruhov, z takých známejších osobností medzi intelektuálmi, alebo niekto mediálne známych osobností?

Z akademického prostredia jedine niektorí akademici, intelektuáli v Bratislave, v Košiciach i inde. Protest Kongresu slovenskej inteligencie je zverejnený takisto na viacerých portáloch. Publikovala ho aj Kultúra č.12/2020. Potom spoločnosť slovenskej inteligencie Korene – Stála konferencia slovenskej inteligencie (SKSI), kde som člen celoštátneho výboru a predseda košického klubu, vydala vyhlásenie. Táto spoločnosť iniciovala petíciu proti potláčaniu slobody a za zastavenie trestného stíhania. Momentálne je vyše 2500 podpisov z celého Slovenska, ba aj zo západnej Európy i z Kanady a SŠA. Je tam celá reprezentatívna vzorka spoločnosti, čo ma teší. Taktiež som našiel na mailovej adrese podporu od Science SVK, avšak nedokázal som ich identifikovať, no poďakoval som im.

Sú tu teda ešte ľudia, ktorí sa zastávajú humánnych hodnôt, ľudských práv a slobody vedeckého bádania. Poďakoval som im, že poslali tieto informácie do poslaneckých klubov parlamentu, pretože sám som mal ambíciu poslať to všetkým poslancom. V súvislosti s tým musím dodať, že po brachiálnom prepade som kontaktoval riaditeľa Infovojny (Norbert Lichtner pozn.), kde teda publikovali ten môj list riaditeľovi seredského múzea. Vyzvali ma na telefonický vstup, v ktorom  som podal zopár pravdivých informácií. Neskôr ma oslovili viacerí ľudia, napríklad pán poslanec Mazurek, ktorý nakrútil krátke video o prepade NAKA v mojom dome a na pracovisku a navyše mi oznámil, že bude iniciovať v NR SR, aby takéto zásahy štátnej moci odsúdila, čo neprešlo. Žiaľ len 17 poslancov sa postavilo za túto jeho výzvu, čo samozrejme reflektuje charakter, intelektuálnu, ale aj odbornú i morálnu biedu poslancov NR SR.

Aj na mojom prípade je vidieť právnický superextrémizmus. Mlčia o tom právnici aj právnické organizácie. Kde sú humanitní vzdelanci, údajne strážcovia hodnôt? Tí by mali byť strážcami ľudských hodnôt! Filozofia, sociológia, žurnalistika, v prípade seredského múzea sa mal ozvať historik. Fakt, že sa ozval fyzik a elektrotechnik, ktorý zašiel „do záhrady“ humanitným vzdelancom, hovorí o obrovskej biede humanitnej inteligencie. Už francúzsky vzdelanec židovského pôvodu J. Benda v svojom diele „Zrada vzdelancov, 1929“ poukázal na zradu inteligencie, ktorá namiesto obhajoby všeľudských hodnôt sa dala do služby politickým vášňam a ideológiám. Zrejme námedzný charakter práce inteligencie je jednou z príčin jej úchyliek. Nech mi oponenti namietajú, ja som za diskusiu, ale treba postaviť fakt proti faktu, nie domnienky proti faktu.

To, čo koná štátna moc je zavrhnutiahodné v zmysle základných ľudských práv. Pri práci na knihe „Je Slovenská republika protiprávny štát?“ som si prečítal Ústavu SR. Montesquieu požaduje tri nezávislé moci – zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Keď som si pozrel ústavu, tak tam je súdna moc podriadená výkonnej a zákonodarnej, teda je tam ignorancia moderného právneho štátu. Na akej úrovni teda boli právnici, ktorí to formulovali?  Veď už ústava umožňuje „sudcokraciu“ v zmysle právnej a politickej podriadenosti súdnej moci ďalším dvom – zákonodarnej a výkonnej – podľa objednávok. Chaos, ktorý zažívame v práve i spoločnosti, je umožnený nedokonalosťou práve ústavy. Ústava napríklad neurčuje žiadne kvalifikačné podmienky pre uchádzačov na nominácie do volených politických orgánov, čo znamená, že aj analfabet môže byť premiérom. Ústava je primárnym zdrojom chaosu v spoločnosti. Komu to vyhovuje? Kto je informovaný o legislatíve a politickej praxi Weimarskej republiky, pozná odpoveď.

Na výročnej schôdzi SKSI v Bratislave v novembri 2019 som navrhol dva podstatné body:

Uvedomujúc si, že podľa výskumu inteligencie dve tretiny obyvateľstva sú genotypu M2M2 s inteligenciou nižšou ako je priemerná (V. Weiss,. DIE IQ-FALLE: INTELIGENZ, SOCIALSTRUKTUR UND POLITIK, 2000), a toto množstvo je možné ovládať médiami a v ústave je zakotvené, v treťom oddieli Politické práva, čl. 26, odst. 2 „Tlačoviny nepodliehajú povoľovaciemu konaniu“, som navrhol uvažovať o modifikácii tohto článku ústavy.

Druhý bod bol návrh premýšľať o novom politickom systéme, lebo tento nastavený po parížskom slobodomurárskom puči v roku 1789 (tzv. francúzska revolúcia) je permanentným zdrojom chaosu a nestability v spoločnosti, ktorý vyhovuje silám spoza opony, ktoré chcú byť štátom v štáte.

Keď sa pozrieme na informovanie o Vašom prípade, hlavný prúd na to prakticky nereagoval, akoby sa nič neudialo. Tému tlačia práve alternatívne projekty ako Kulturblog, Slobodný vysielač, Hlavné správy, Infovojna a iné. Ako vnímate to mlčanie hlavného prúdu?

Hlavný prúd, po anglicky mainstream, ja ho nazývam main-scream, z anglického slova scream = bučať. To sú médiá hlavného bučiaceho prúdu. Tie nie sú schopné v princípe z titulu a záujmov vlastníka a z titulu absencie odborných a humánnych prístupov prezentovať objektívne. Mainscream vrátane RTVS produkuje kastráty informačnej hodnoty zbavené správy. Nemenovaný kritický vzdelanec sa vyjadril“ „žurnalisti sú najhlúpejšia socio-profesná skupina“. Jediným riešením pre nadobudnutie objektívnych informácií je sledovanie alternatívnych zdrojov a čítanie objektivizujúcich kníh a štúdií. Aj tam sa však môžu objaviť isté hodnotenia a hodnotenie je vždy podmienené dvoma faktormi: úroveň toho, kto hodnotí a samotným faktom. Mňa neprekvapuje tento prepad žurnalistiky, ten je cieľavedomý a slúži silám spoza opony. Platí, že kto ovláda médiá, ovláda spoločnosť. Slovensko je toho evidentným dôkazom.

Ako hodnotíte súčasný stav demokracie?

Otázka je, či vôbec demokracia existuje. Britský historik P. Johnson uviedol výrok G. Orwella, že demokraciu nikto nedefinoval a všetci sa bránia ju definovať. Teda spomínate niečo, čo nie je definované. Pozrite sa, vo voľbách si väčšina demokraticky zvolí menšinu, ktorá potom vládne bez ohľadu na názor väčšiny. Teda od zavedenia tohto modelu po parížskom puči v r. 1789 vždy vládla menšina väčšine. Menšina si zvolí do parlamentu ľudí, ktorí vládnu väčšinovému obyvateľstvu. Ľud si niky nevládol, ani nebude vládnuť, to je chiméra. Čiže demokracia ako vláda ľudu je z princípu neuskutočniteľná. A čo nie je uskutočniteľné, nedá sa definovať. A víťaz volieb? – hneď po voľbách v tomto roku bolo auto trnavského župana zaparkované pred budovou americkej ambasády. S americkou veľvyslankyňou sa údajne stretol premiér i predseda parlamentu, ktorý po komunikácii s americkou veľvyslankyňou ľuďom povedal, že: „Nebudem hovoriť, o čom sme hovorili.“ To je tá „demokracia“ v praxi, keď cudzia veľmoc diktuje, čo má domáca moc robiť a domáca moc ignoruje priania väčšiny.

Môžeme vlastne skonštatovať, že v týchto takzvaných demokraciách bude vždy nad väčšinou vládnuť lepšie zorganizovaná menšina?

Áno. Napríklad židovské klany sú zosieťované a skoordinované naprieč celým svetom (pozri napr. D. Korn, Das Netz. Israels Lobby in Deutschland, 2003). Aj na Slovensku máme napríklad lóžu B’nai B’rith a iné. Už Čarnogurský z KDH mal oslavný prejav pri otváraní jej pobočky v októbri 1991 v Bratislave (ZMENA č. 14/92). Obnoveniu košickej lóže Concordia sa zúčastnil aj vtedajší primátor Košíc R. Bauer (J. Dudáš, Lexikon … 2017, s. 356). Známa je aj existencia Rotary klubov na Slovensku. Za prvej Slovenskej republiky boli slobodomurárske lóže zakázané, tiež za „socíku“! Avšak po roku 1990 ich prezident Havel povolil obnoviť. Izraelský autor Ilan Pappé (I. Pape, The Ethnic Cleansing of Palestine“, 2006) popisuje, ako sa to dialo v oblasti Palestíny. Palestína je dnes okupovaná Izraelom. Izrael tam zaviedol apartheid. Na prvom mieste sú aškenázski judaisti, čiže potomkovia Chazarov, ktorí nemajú semitský pôvod, ani semitský jazyk. V roku 740 začali preberať judaizmus vo svojom chazarskom štáte. Potom sú tam Sefardi, sčasti potomkovia Chazarov a sčasti Berberov. Nasleduje tretia vrstva, ktorú tvoria pôvodní obyvatelia  – Palestínci a tí sú nesmierne utláčaní. Niekto povedal, že Izrael je posledná európska kolónia, môžeme o tom uvažovať aj v týchto dimenziách. Chcem tým povedať, že tieto sily sú zjednotené. Americký historik a politik David Duke v diele „My awakness, 2008“ tvrdí, že Amerika je vo vojne židov proti kresťanom, ale nevedia to ani jednoduchí kresťania, ani jednoduchí židia.

To všetko, čo som tvrdil, nemám z vlastného brucha. Jeden recenzent mi Lexikón hodnotil, že vykopávam pravdu z veľkého nánosu lží, pričom sa opieram o serióznych autorov, najmä židovského pôvodu. Čo je zaujímavé, židia teraz cezo mňa útočia na židovských autorov.

V Izraeli existuje termín self-hate jew, teda sám seba nenávidiaci žid, ktorým sú označovaní odporcovia oficiálnej politiky a ideológie štátu Izrael a sionizmu.

Áno, o tom hovorí aj jedna nemecká autorka židovského pôvodu E. Hecht-Galinski (DAS ELFTE GEBOT: ISRAEL DARF ALLES, Klartexte über Antisemitizmus und Israel-Kritik, 2012). Tvrdí, že existuje jedenáste prikázanie – Izrael smie všetko. Sionisti majú rôzne podivné označenia, ktorými označujú kritických a humánne založených židov.

Vy ste prežili bývalý aj terajší režim. Čo sa týka slobody bádania, prejavu a myslenia, nevraciame sa späť?   

Určite je to návrat nielen do 50-tych rokov, ktoré boli poznačené boľševickými súdnymi procesmi. Po roku 1990 je to precedens,  kvalitatívne nové, vidím v tom skôr návrat do 16-teho storočia, kedy bol odsúdený Galileo Galilei. G. Galilei pomocou nového prístroja ďalekohľadu urobil významné pozorovanie v astronómii a ako prvý vedec urobil objav vedeckého zdôvodňovania, ktorý bol jeden z najdôležitejších výdobytkov v histórii ľudského myslenia. Jeho objav nás učí, že „intuitívne závery založené na bezprostrednom pozorovaní nie sú vždy dôveryhodné a niekedy vedú ku falošným záverom a že treba zničiť – rozbúrať tento intuitívny pohľad a nahradiť ho novým – vedeckým“, teda argumentáciou na základe overiteľných faktov (pozri napr. A. Einstein, L. Infeld, The Evolution of Physics, 2007, s. 6-9).

Odsúdený, dokonca zavraždený, bol aj Giordano Bruno. Vraciame sa do temného stredoveku, nehovoriac o Kostnickom koncile, kde vatikánska cirkev zavraždila bývalého rektora Pražskej univerzity Jána Husa.

Aké budú Vaše ďalšie kroky smerom k prípadu?

Uvidíme, ako sa to bude celé vyvíjať. V textoch píšem, že došlo k porušeniu trestného poriadku. Budem zvažovať ďalšie kroky, sudcu Púchovského som žiadal o informáciu, či to bolo ex offo, alebo či to niekto podal. Ak by som mal informáciu, že to niekto podal, okamžite podávam trestné oznámenie. Zatiaľ mi však neodpovedal, iba to posunul na špeciálnu prokuratúru.

Článok pôvodne vyšiel na portáli zsi-korene.sk.