Kto môže voliť?

Hlasovať môžu všetci občania Švajčiarska vo veku od 18 rokov, vrátane občanov Švajčiarska, ktorí sú zaregistrovaní ako občania žijúci v zahraničí.

Akým spôsobom ľudia hlasujú?

Existujú tri spôsoby, ako hlasovať:

1. Poštovým hlasovaním, čo je najpopulárnejšia možnosť.
2. Pri volebných urnách
3. V niektorých kantónoch elektronickým spôsobom, takzvaným e-hlasovaním. Elektronické hlasovanie je však pre Švajčiarov stále kontroverzné s obavami o bezpečnosť systému.

V prípade poštového hlasovania sa obálky zasielajú občanom asi dva mesiace pred referendom a obsahujú hlasovacie lístky, ako aj brožúry so všetkými príslušnými právnymi predpismi (alebo navrhovanými právnymi predpismi) a s uvedením argumentov v prospech a proti každému z nich. Tieto brožúry obsahujú aj odporúčania federálnej vlády o tom, či majú voliči prijať alebo odmietnuť návrhy.

Aká býva účasť voličov?

Priemerná celková účasť v referendách bola od roku 2017 okolo 45 percent a za posledné desaťročie to bolo štatisticky viac ako 40 percent. Treba poznamenať že minimálna účasť pre platnosť referenda neexistuje, takže aj v prípade keby sa zúčastnilo menej percent, referendum by bolo stále platné.

Treba dodať že nie vždy je účasť taká malá, pretože konkrétne problémy môžu prilákať aj účasť väčšiu. Mnoho ľudí si vyberá, kedy budú hlasovať v referendách, podľa toho, aký je ich záujem o konkrétny problém, alebo ako relevantné to pre neho osobne je.

Takmer 55 percent voličov sa napríklad zúčastnilo referenda, ktoré požadovalo zrušenie povinných televíznych licencií, väčšina voličov vtedy krok, ktorým by sa prostriedky verejnoprávnym médiám znížili, odmietla. Ďalším príkladom väčšej účasti bolo hlasovanie o pristúpení k EHP v roku 1992, ktoré bolo schválené 79% hlasov, ako aj, v roku 2016, hlasovanie o deportácii zahraničných zločincov za ktoré hlasovalo 63% občanov Švajčiarska .

Dlhodobejšie štúdie z projektu Swiss Electoral Study Selects ukazujú, že viac ako 90 percent voličov hlasovalo najmenej raz za posledných 20 hlasovaní.

Ako sa vyberajú témy referenda?

Existujú tri typy referenda: povinné referendá, voliteľné referendá a populárne iniciatívy.

Povinné referendá:

Švajčiarsky systém priamej demokracie vyžaduje, aby bola každá zmena ústavy predložená ľudu v referende.

O všetkých ústavných zmenách schválených federálnym parlamentom sa preto musí hlasovať v povinnom referende ľudovým hlasovaním. Povinné referendum platí aj na mimoriadne zákony s platnosťou dlhšie ako jeden rok a na členstvo Švajčiarska v konkrétnych medzinárodných organizáciách (ako napríklad vstup do EÚ, alebo NATO).

Napríklad v roku 2001 odmietlo 76,8 percenta voličov návrh, podľa ktorého by Švajčiarsko vstúpilo do Európskej únie. Na druhej strane, v roku 2002 sa švajčiarski voliči nakoniec rozhodli vstúpiť do Organizácie Spojených národov, pričom návrh podporilo 58,4 percenta ľudí.

Pre povinné referendá je potrebná dvojitá väčšina: to znamená, že za návrh musí hlasovať väčšina voličov a ako aj väčšina kantónov.

Nepovinné referendá:

Každých 50000 občanov Švajčiarska , alebo osem kantónov, môže požiadať o voliteľné referendum na účely napadnutia nového, alebo revidovaného zákona. V prípade jednotlivých občanov musia zhromaždiť 50000 podpisov do 100 dní. Ak budú podpisy na referendum úspešne vyzbierané a referendum sa uskutoční, bude nový zákon prijatý (respektíve odmietnutý), keď za neho, (alebo proti nemu) zahlasuje nadpolovičná väčšina voličov.

Populárne iniciatívy:

Od roku 1891 môžu občania Švajčiarska požadovať zmenu ústavy aj prostredníctvom referenda, a to vyhlásením úplne novej, samostatnej iniciatívy, ktorá má názov populárna iniciatíva.

Aby sa iniciatíva mohla presadiť v referende, musí byť spustená skupinou najmenej siedmych občanov a následne potom najneskôr do 18 mesiacov podporená 100000 podpismi. Na jej schválenie je potrebná dvojitá väčšina ľudí a kantónov.

Práve takéto populárne iniciatívy sa často dostávajú na najväčšie titulky: napríklad v roku 2016 sa k volebným urnám dostala populárna iniciatíva na zavedenie univerzálneho základného príjmu, ale hlasovalo za ňu iba 23,1 percenta ľudí.

Švajčiarska federálna vláda môže tiež za určitých podmienok čiastočne, alebo úplne odmietnuť populárne iniciatívy a môže tiež predložiť protinávrhy.

Koľko referend bolo doposiaľ úspešne prijatých?

Švajčiari boli od roku 1848 vyzvaní, aby hlasovali približne 306-krát, celkovo za 617 návrhov. Celkovo bolo prijatých 299 návrhov, zatiaľ čo 334 bolo zamietnutých. Počty sa nedajú určiť celkom presne, pretože jednotlivé iniciatívy môžu niekedy obsahovať návrh aj protinávrh.

Pokiaľ ide o populárne iniciatívy, príbeh je tu celkom odlišný. Od roku 1891 po súčasnosť sa hlasovalo o 209 populárnych iniciatívach, ale iba 22 bolo prijatých.

Medzi príklady populárnych iniciatív, ktoré boli trochu kontroverzne úspešné, patrí napríklad iniciatíva z roku 2009 na zákaz minaretov, ktorú švajčiarska vláda neskôr označila za protiústavnú, a ako aj iniciatíva proti masovej imigrácii z roku 2014.

Je však potrebné poznamenať, že v prípadoch, keď populárne iniciatívy zlyhajú, stále hrajú dôležitú úlohu pri stimulovaní politickej diskusie a pri vytváraní úrovne angažovania sa v politických otázkach.

Ďalšou výhodou týchto populárnych iniciatív je, že švajčiarske politické strany musia hľadať konsenzus nielen cez hranice strán, ale aj v širšej komunite, pretože ľudia môžu napádať nové zákony.

Andrea Lopatková