Na úvod veriacich privítal o. Vojtech Boháč, synkel pre maďarských veriacich. Vyjadril radosť nad tým, že po dlhých dvoch rokoch sa veriaci opäť mohli stretnúť na jednom z najobľúbenejších pútnických miest a spoločne sa modliť k našej nebeskej Matke, aj keď síce v obmedzenom počte, ale s o to väčšou dôverou.
Vladyka Cyril Vasiľ, košický eparchiálny biskup, vo svojom príhovore vyzdvihol Máriinu pokoru a poníženosť, ktoré boli dôvodom toho, že Boh si ju vybral za nástroj Vtelenia svojho Syna. A sú aj dôvodom toho, že Mária sa vo svojich zjaveniach prihovára svetu väčšinou cez omilostené osoby nízkeho spoločenského postavenia, často cez deti, v chudobnom prostredí. Aj dejiskom zázračného slzenia v Máriapócsi bol pôvodný chudobný drevený dedinský chrám. Všetky tieto okolnosti poníženej chudoby a jednoduchosti si Boh vyberá na prejavenie svojej lásky a blízkosti k človeku. Máriapócsska ikona nie je dielom veľkých majstrov a nie je určená pre slávne galérie. Vo svojej jednoduchosti nám pripomína Máriine cnosti, skrze ktoré sa stala veľkou v Božích očiach. Preto ju blahoslavia všetky pokolenia – aj to naše, lebo veľké veci jej urobil ten, ktorý je mocný.
Na záver sa o. Jozef Vaszily, dekan maďarského protopresbyterátu, poďakoval všetkým prítomným za účasť a vyjadril nádej, že v blízkej budúcnosti sa už opäť budú môcť konať tradičné púte bez obmedzení programu aj počtu veriacich.
Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.