Môj profil 
Predplatné
Upozornila tiež na to, že ďalšie zadlžovanie živnostníkov predstavuje veľké riziko z hľadiska ich budúceho fungovania a prežitia.
Za slabé miesto avizovaných opatrení považuje preukazovanie miery poklesu tržieb. “Je to zbytočná administratívna komplikácia a nepoznáme predstavu vlády, ako sa tento prepad tržieb má preukazovať,” tvrdí Bellušová. Ak by úrady práce podľa nej mali overovať výšku tržieb z minulého roka podľa evidencie tržieb, budú potrebovať súčinnosť od finančnej správy. Poukazuje na to, že niektoré SZČO majú nepravidelné tržby, iné podnikajú menej ako rok, preto nemajú porovnávaciu bázu z minulého roka. “Tieto administratívne prekážky budú odrádzať živnostníkov od žiadania o podporu a rozhodnú sa radšej živnosť prerušiť a tak nebudú platiť žiadne odvody,” uviedla Bellušová. Tejto situácii by sa podľa nej predišlo návrhom na úplný odklad odvodov. “Prerušenie živnosti totiž komplikuje ich iné zmluvné vzťahy – nájomné, pracovné zmluvy, dodávateľsko-odberateľské vzťahy,” tvrdí.
Opatrenie, ktoré hovorí o príspevkoch pre SZČO a zamestnancov podľa poklesu tržieb firmy, je podľa generálnej sekretárky SŽZ zaujímavejšie z pohľadu udržania pracovného miesta zamestnanca. “Nesúhlasíme však s tým, že do tejto pomoci boli „nasilu“ pričlenení aj živnostníci, pričom majú dostávať príspevky z úradov práce v závislosti od miery poklesu tržieb a od výšky vymeriavacieho základu,” povedala. Tvrdí, že medzi výškou vymeriavacieho základu a výškou prevádzkových nákladov, ktoré musí SZČO hradiť, aj keď neprevádzkuje svoju živnosť, nie je žiadna korelácia. “Príspevky v tejto výške sú preto len barličkou na prežitie SZČO, no nepomôžu im udržať v chode prevádzkovú činnosť,” zdôraznila Bellušová. Chýba jej vyjadrenie k refundácií nájomného, ktoré predstavuje zásadný náklad väčšiny SZČO. “Očakávali sme kompenzáciu príjmov pre SZČO aspoň na úrovni minimálnej mzdy mesačne,” skonštatovala.
Vláda v nedeľu zverejnila sedem základných opatrení na minimalizáciu ekonomických dopadov pandémie s názvom Prvá pomoc zamestnancom, firmám a SZČO. Štát bude preplácať povinne zatvoreným prevádzkam štyri pätiny hrubej mzdy zamestnancov a peniaze pošle aj firmám a živnostníkom, ktorých tržby v čase pandémie výraznejšie klesli. Zároveň poskytne bankové záruky za úvery pre firmy, predĺžil karanténnu OČR do konca karanténnych opatrení a odloží platby odvodov a preddavkov na daň z príjmov pri poklese tržieb. Umožní aj započítanie doteraz neuplatnenej straty. Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka ide o hlavnú časť pomoci slovenskému hospodárstvu. V nasledujúcich dňoch by mali prísť ďalšie desiatky menších opatrení, ktoré majú za cieľ zjednodušiť život podnikateľov a zmierniť dopad pandémie na ich podnikanie.
.JPG)
