Prvá diskusia dvoch názorových svetov: Profesori Krčméry a Hrušovský sa zhodli iba v jednom – deti mladšie ako 12 rokov by sa nemali očkovať proti koronavírusu

Bratislava 26. augusta 2021 (HSP/Foto:Screenshot Nový čas)

Veľká časť verejnosti dlhodobo kritizuje médiá, že v otázkach okolo pandémie covidu-19 dostávajú priestor stále tí istí odborníci so správnymi názormi vyhýbajúc sa diskusii s odborníkmi s odlišným postojom. Najnovšie však denník Nový čas usporiadal debatu “Časovka” profesorov Vladimíra Krčméryho a Štefana Hrušovského

Prof. MUDr. Štefan Hrušovský CSc., Dr. SVS na úvod pri téme premorovania populácie a potreby očkovania vysvetlil, že kolektívna imunita sa dá dosiahnuť, keď sa pri infekcii časť ľudí infikuje a získa toľko protilátok, že daná vlna infekcie sama zanikne. “Ak hovoríme o kolektívnej imunite, musíme mať v prvom rade na mysli imunitu, ktorú ľudia dosiahli tak, že ochoreli resp. sa infikovali a mohli mať asymptomatický priebeh.”

“A očkovanie – to je len barlička, nápomoc k tomu, aby sa zvýšila kolektívna imunita. To je môj názor.” Ozrejmil v diskusii Nového času Hrušovský s tým, že v prípade infikovania je imunita silnejšia ako pri očkovaní.

Očkovanie detí

Jednou z kľúčových otázok týchto dní je dilema, či dať alebo nedať očkovať maloleté osoby. Profesor Hrušovský tvrdí, že z jeho pohľadu by sa deti nemali očkovať. “Táto choroba nie je detskou chorobou. Ja som zásadne proti tomu, aby sa deti očkovali,” podčiarkol a zopakoval, že covid nie je závažnou chorobou pre detského pacienta.

S Hrušovským v tomto prípade čiastočne súhlasí aj profesor Krčméry. “Buď to (deti) prekonajú tak, že to ani nevieme, že to ani oni nevedia… Takže tam by v tom nemal byť zmysel toho očkovania. Súhlasím s pánom profesorom, že deti by sa v súčasnosti nemali očkovať. Môj názor je, že zatiaľ nemáme dostatočné vedecké poznatky o tej kategórii – ja myslím na deti od 6 do 12 rokov. Od 12 vyššie sa očkuje, bolo už zaočkovaných 10 miliónov detí. S tým problém nemám.”

Krčméry dodal, že v súčasnej dobe nie je ani jedna z vakcín registrovaná pre pediatrickú prax. “A ja, keďže nie som veľmi dobrý odborník na vakcíny, počúvam stanovisko WHO, počúvam stanovisko EMA a počúvam ECDC a tam v tých ich odporúčaniach nikde nie je očkovanie pre deti.”

Pri deťoch by podľa Krčméryho malo byť očkovanie “len jednou zo stratégii”. “Aj očkovaní môže preniesť chorobu. Ale vírusová nálož je u zaočkovaných nižšia. Čiže šanca, že sa deti nakazia v škole, alebo zanesú infekciu domov je u zaočkovaných podstatne menšia,” doplnil.

Štefan Hrušovský potom uviedol, že ak by mala byť vakcinačná stratégia nastavená podľa neho, neočkoval by deti vôbec.

Izolácia

Hrušovský navyše v diskusii ostro skritizoval postup kompetentných počas prvých dvoch vĺn pandémie najmä v súvislosti so seniormi. Prvou veľkou chybou bola podľa neho fyzická izolácia starých a chorých ľudí, pričom je podľa neho vedecky dokázané, že izolácia zhoršuje zdravotný stav pri chorobách a dokonca skracuje život takéhoto pacienta.

Dodal, že pri kategórii detí je v ich živote najdôležitejšie vzdelávanie, o ktoré ich štát počas lockdownu v podstate pripravil. “Deti dostali radikálny úder do svojho vývoja tým, že prestali chodiť do školy,” myslí si profesor Štefan Hrušovský.

“To bol one time, potom prišiel next time, a to bolo celoplošné testovanie na jeseň minulého roka, ktoré trvá dodnes. Je množstvo zamestnaní, kde sa musia ľudia stále dodnes testovať…” Uviedol Hrušovský a podotkol, že tretím zásadným bodom v boji tejto vlády s pandémiou je očkovanie, pričom uviedol príklad krajín, kde očkujú úplne inak a zameriavajú sa na skupinu ľudí 70 a viac rokov.

 

.