Medzinárodná produkcia

Participácia svetoznámych filmárov, režiséra Lordana Zafranovića a Krzysztofa Zanussiho ako konzultanta a supervízora, sú zárukou, že príbeh politika s ľudskou tvárou bude vsadený do širšieho geopolitického pozadia, nielen do roku 1968, ale takmer do celého 20-teho storočia.

“Prečo film o Dubčekovi?”, hovorí producent Andrej Antonio Leca. Život Alexandra Dubčeka a jeho rodiny je veľkou témou pre atraktívny filmový príbeh s medzinárodným presahom. „Z dôvodu medzinárodného charakteru, lokalizácií vo viacerých štátoch Európy, Ázii a v USA, v medzinárodnom obsadení so známymi hviezdami v hlavných úlohách má filmový projekt Ľudská tvár v histórii slovenskej kinematografie najväčší rozpočet,“ prezrádza producent filmu a autor projektu Antonio Leca.

„Z toho dôvodu zostavujeme silnú koprodukciu. Očakávame podporu nielen z audiovizuálnych fondov, od koprodukčných partnerov, ale aj zo štátnych inštitúcií doma i v zahraničí, mecenášov, podnikateľských skupín a investorov. Film má súčasníkovi a najmä mladej generácii pripomenúť, že boj proti skorumpovanej moci je v každej perióde dejín rovnako aktuálny.  Na príklade udalostí roku 1968 vo vtedajšom Československu chceme ukázať, že túžba po spravodlivej spoločnosti je človeku prirodzená a nemožno ju potlačiť a udusiť ani tankami,“ pokračuje Antonio Leca. 

A na margo takmer zázraku, ktorý sa podarilo na Slovensku dodáva: „Aj v týchto dňoch sme svedkami malého zázraku, alebo aj veľkého? Žena, neskúsená v politike, odhodlaná niesť ťarchu, čo len silná žena dokáže.Jej vyžarovanie, presvedčenie a odkaz, s ktorým prišla vnímam v kontexte s najpopulárnejším politikom Československa Alexandrom Dubčekom. Máme prvú ženu prezidentku, ktorá si svojou ĽUDSKOU TVÁROU získala voličov, ktorí si ju zvolili ako väčšie dobro.A to ma utvrdzuje v tom, že nastáva doba, ktorá bude priať  tomu, aby veľkofilm ĽUDSKÁ TVÁR s Dubčekovým odkazom uzrel svetlo sveta.” 

Zahraniční tvorcovia

Režisér Lordan Zahranović pochádza z Chorvátska, kde sa narodil v roku 1944  v Maslinici na ostrove Šolta, vyštudoval literatúru a výtvarné umenie, no filmovou tvorbou sa zaoberal od mladosti, v Prahe vyštudoval réžiu na FAMU, kde od roku 1994 aj žije na striedačku s rodným Chorvátskom.Považuje sa za vrcholného predstaviteľa juhoslovanského filmu. Najznámejším Zafranovićovým dielom je voľne koncipovaná trilógia Okupácia v 26 obrazoch (1978), Pád Talianska (1981) a Večerné zvony (1986). Autorsky a režisérsky sa podieľal na viac ako 80-tich filmoch.

„Bolo nakrútených  veľa filmov a seriálov o významných osobnostiach 20. storočia. Pozitívne postavy boli napr. Churchill, Roosevelt, Tito, de Gaulle. Negatívne – Hitler, Mussolini a Stalin,” hovorí o svojom záujme pracovať na filme o Dubčekovi Lordan Zafranovič a pokračuje:   “Ako  študent pražskej FAMU v rokoch 1967 – 1971 som zažil “Pražskú jar”, čo malo zvláštny vplyv na vlastný záujem o osud Alexandra Dubčeka – veľkej pozitívnej osobnosti 20. storočia. Alexander Dubček, ktorý prežil obrovskú dramatickú epochu, je osobnosť pre analýzu otázky kde je dnes socializmus s ľudskou tvárou, v čase krutej globalizácie sveta, v ktorom žijeme. Dubčekov život a život jeho rodiny sa viaže na tri svetadiely (Amerika, Európa, Ázia) v rôznych fázach vývoja takmer kontrastných rozdielov – od rozvinutého kapitalizmu v Amerike po boľševické počiatky v Kirgizsku a Rusku, až po život v mladom československom štáte. Najdramatickejšia fáza jeho života bola v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Kľúčový bol rok 1968 a jeho politická porážka. To som osobne videl na vlastné oči počas štúdií. Budem sledovať Dubčekov život ako svoj vlastný!”

Krzysztof Zanussi patrí k najvýznamnejším poľským režisérom a scenáristom, narodil sa v roku 1939 vo Varšave. Tam vyštudoval fyziku a filozofiu, štúdium réžie ukončil v roku 1967 v Lodži. Jeho filmy – celovečerné, televízne i dokumentárne – sa hrdia rôznymi prestížnymi cenami na medzinárodných filmových festivaloch či už v Cannes, Moskve, Benátkach a ďalších. Nevyhýbal sa ani réžii divadelných hier a dokonca opier. Štyri roky bolo prezidentom Federácie európskych filmových režisérov. „Málo, ba takmer vôbec, nenájdete filmy o ľuďoch, ktorí stáli na správnej strane vývoja dejín, na strane spravodlivosti, a nie na strane zločinu,“ – vysvetľuje svoju spoluúčasť na tvorbe fimu o Dubčekovi – Ľudská tvár.

„ Okrem toho v súvislosti s Dubčekom máme nezodpovedanú otázku, a to – ako je možné, že niekto s takou znalosťou Ruska, človek, ktorý vyrastal v Sovietskom zväze, ktorý vedel, čo je to stalinizmus, vedel o tom, čo boli procesy so Slánským, vedel, kto bol Gottwald, zostal komunistom a veril v komunizmus? To je otázka, to je zápletka, ktorá ma zaujala, ktorá je pre film dramaticky nosná. Veľký príbeh pre film. A ešte väčší je spojený s jeho smrťou, doteraz nie sú vyjasnené okolnosti, či nešlo o odstránenie politika, či za čím boli temné sily? Pre film je Dubčekova smrť nesmierne dramatická zápletka aj preto, že si treba predstaviť Slovenskú republiku, keby bol Dubček zostal nažive. Predstavte si možný vývoj, ja osobne si myslím, že by to bola úplne iná krajina. Preto je pre mňa film o Dubčekovi, úsilie nakrútiť ho, strhujúci príbeh, preto som do projektu vstúpil a dohodol sa s producentom Andrejom Antoniom Lecom na spolupráci ako konzultant,” dodáva.

Účinkujúci

Hlavná postava Alexandra Dubčeka je v súčasnosti v stave rokovania, ale dve mená sú už známe. Jednu z dôležitých hereckých postávstvárni známa slovenská herečka žijúca v zahraničí – Barbora Bobuľová. Narodila sa v roku 1974 v Martine a v roku 1995 sa presťahovala do Talianska. Do medzinárodného povedomia sa dostala predovšetkým vďaka hlavnej úlohe v životopisnom filme Coco Chanel. Ocenenia zbiera v zahraničí, v roku 2013 počas Art Filmu v Trenčianskych Tepliciach sa stala nositeľkou ceny Hercova misia, potom získala Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon vo filme Diváčka, ale to je len zlomok jej ocenení.

Obrovskou výzvou pre herca Gérarda Depardieu je určite postava Leonida Iľjiča Brežneva, ktorý už s produkciou na túto postavu podpísal zmluvu a na spoluprácu sa veľmi teší. Herec Gérard Depardieu sa narodil v roku 1948 vo Francúzsku a výpočet jeho rolí je naozaj veľmi dlhý. Okrem množstva stvárnených hereckých postáv, si veľkú pozornosť získal v roku 2013, kedy sa stal občanom ruskej federácie. Pre slovenskú kinematografiu je to veľká vec, v našej histórii doposiaľ nehrala žiadna hviezda formátu ako je Depardieu.

Premiéra filmu je naplánovaná na rok 2021, k príležitosti 100. výročia narodenia Alexandra Dubčeka.

Anna Olvecká