Zdá sa, že sa rysuje ďalšie dejstvo v dramatickom dialógu medzi Washingtonom a Pekingom. Podľa zákulisných informácií je štátna návšteva Donalda Trumpa v Číne – niekedy na prelome októbra a novembra – symbolicky zosúladená so summitom APEC v Južnej Kórei. Recipročne by sa čínska hlava štátu, Si Ťin-pching, mala objaviť v USA v roku 2026. Oficiálne potvrdenie zatiaľ chýba, ale diplomatické zdroje tvrdia, že prípravy sú už vo finálnej fáze. „Štartovacia pištoľ už zaznela, cieľová rovinka je na dohľad,“ ozvalo sa obrazne zo zákulisia.

Srdcom aktuálnej hry je osud sociálnej siete TikTok. Trump oznámil, že so Si Ťin-pchingom plánuje telefonát, počas ktorého by mali obaja schváliť rámec dohody, ktorá umožní, aby platforma fungovala v USA, no pod americkou kontrolou. Inými slovami – TikTok sa stal rukojemníkom veľmocenskej politiky.

Minister financií Scott Bessent ubezpečuje, že rozhovory s Pekingom sú „produktívnejšie“ než kedykoľvek predtým a že sa nesú v duchu „vzájomného rešpektu“. To je slušná zmena tónu, keď si spomenieme na Trumpove nedávne výpady, v ktorých Čínu nazýval „temnou a bezodnou“. Ešte symbolickejšie je, že čínske úrady práve teraz stopli antitrustové vyšetrovanie Googlu – gesto, ktoré možno čítať ako ústretové žmurknutie na Washington.

Nechajme sa však nenechať zmiasť sladkými slovami. Trump síce tvrdí, že jeho vzťah so Si Ťin-pchingom je „veľmi silný!!!“, no súčasne vyzýva NATO, aby uvalilo dovozné clá na Čínu v rozsahu 50 až 100%. V jeho logike je to cesta, ako zatlačiť na Peking, ktorý nakupuje energiu od Ruska, a tým údajne pomôcť ukončiť ukrajinskú vojnu. Prosto tvrdá palica a otvorená náruč v jednom – to je typicky trumpovský kontrast.

A popritom sa varí aj obchodná polievka. Američania žiadajú od Číny nákup 500 Boeingov, čo by bola zákazka snov. Peking navyše pripravuje Trumpovi gesto pohostinnosti v podobe cesty rýchlovlakom do Šanghaja. V symbolike hostiteľstva sú Číňania majstri – vie to každý, kto sa zúčastnil ich štátnych ceremoniálov.

Čoraz častejšie zaznieva, že Trump chce vyriešiť ukrajinský problém len preto, aby sa mohol naplno obrátiť na Áziu. Republikánske elity opakujú, že Čína je existenčná hrozba, no samotný Trump ju skôr chápe ako ekonomického rivala. Tento rozdiel je zásadný. Vidno to aj na jeho kroku z augusta, keď uvoľnil exportné obmedzenia v oblasti polovodičov – čím v podstate prihral Číne body v technologických pretekoch.

A v týchto pretekoch už prišli prvé facky. V januári malá čínska firma DeepSeek šokovala americké trhy svojím chatbotom R1, ktorý prekonal aj najnovšiu verziu ChatGPT. Nasdaq padol o 3%, akcie Nvidie o takmer 17% a západní investori prišli o približne bilión dolárov. Trump vtedy hovoril o „momente Sputniku“ – chvíli, keď Amerika konečne precitne zo svojho technologického sebavedomia.

Kým Washington žongluje medzi clami, hrozbami a sľubmi, Peking si potichu budoval poistku. Podľa New York Times roky investoval do infraštruktúry v rozvojových krajinách, posilňoval obchodné väzby v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Výsledok? Áno, export do USA klesol o 15%, ale celkový čínsky vývoz nielenže nespadol, ale ešte rástol. Čínske elektromobily sa tlačia do Európy, solárne panely do Afriky.

Pekelné sankcie proti Číne sú zrušené a Trump chce zarobiť

Vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom sa výrazne oteplili. Čo je toho dôvodom? Donald Trump, ktorý ešte nedávno zúrivo požadoval od krajín NATO, aby zaviedli „pekelné sankcie“ proti Číne, náhle zmiernil svoj postoj voči nej. Obchodné delegácie USA a Číny viedli rokovania, ktorých výsledky prezident Bieleho domu označil za „výborné“, sumarizuje Konstantin Olšanskij v ruských novinách Svobodnaja Pressa. Potom sám uskutočnil telefonický rozhovor s Si Ťin-pchingom, ktorý označil za „konštruktívny, pragmatický a pozitívny“. Navyše Trump oznámil, že sa so Si stretne na samite APEC v Južnej Kórei. Potom americký prezident osobne navštívi Čínu začiatkom roka 2026. V odpovedi Si podľa očakávania...

Trump tak naráža na realitu: zatiaľ čo americkí spotrebitelia už cítia rast cien, Čína si udržiava rast a ešte zbiera politické body v globálnom Juhu. Na nedávnom summite ŠOS predložila iniciatívu „globálneho riadenia“, ktorá zdôrazňuje rovnosť, multilateralizmus a odmietanie hegemónie. To znie sladko najmä pre krajiny, ktoré sa cítia ignorované Západom.

Pred prípravami na návštevu si Trump a Si Ťin-pching opäť raz zatelefonovali – už tretíkrát v tomto roku. Trump začal diplomaticky, pochválil čínsku vojenskú prehliadku, no rýchlo prešiel k veci: TikTok. Tvrdil, že dosiahol „pokrok“, no zároveň priznal, že ide len o začiatok. Čínska verzia rozhovoru bola pokojnejšia: Si zdôraznil historické spojenectvo vo vojne proti Japonsku, apeloval na rešpekt a stabilitu. TikTok nebol v oficiálnom čítaní ani spomenutý.

Telefonát poukazuje na kritický moment v bilaterálnom vzťahu USA – Čína. Napriek medializovanému napätiu rozhovor, označený čínskymi médiami za „pragmatický a konštruktívny“, odráža posun smerom k ústupkom namiesto eskalácie, čo signalizuje realistické prijatie vzájomnej ekonomickej závislosti.

Trumpova politika vysokých ciel a ekonomického tlaku sa snažila obnoviť americkú dominanciu, no praktická prepojenosť oboch ekonomík obmedzuje účinnosť núteného oddelenia. Kľúčové oblasti, ako výroba vzácnych zemín či batérií pre elektromobily, zostávajú čínske, zatiaľ čo americké spoločnosti ako Apple či Tesla sú stále silne viazané na čínsky trh.

Súčasná rivalita je „riadene“ asymetrická: USA dominujú v high-tech sektoroch, Čína kontroluje strategické uzly dodávateľských reťazcov a zelené technológie. Na rozdiel od studenej vojny tu absentuje ideologická rigidita a väčšina krajín, vrátane EÚ a štátov juhovýchodnej Ázie, sa odmieta striktne prikloniť k jednej strane.

Telefonát ilustruje pragmatický prístup: Trump hľadá krátkodobé politické víťazstvá, Čína stabilitu pre svoju ekonomickú transformáciu. Ústupky pritom nezahŕňajú kompromisy v zásadných otázkach – Peking sa pripravuje na scenáre obchodnej vojny a Trump pokračuje v colných hrozbách ako vyjednávacom nástroji. Obom stranám je jasné, že dlhodobý konflikt by poškodil globálnu ekonomiku, dôveru spotrebiteľov a cenovú stabilitu.

Tri štrukturálne faktory podporujú tento pragmatizmus: nadnárodné korporácie presúvajú výrobu podľa stratégie „Čína plus jedna“, spojenci USA odmietajú úplné zosúladenie s Washingtonom a väčšina sveta sa neupína na jednu stranu. Trumpova snaha o obnovu americkej dominancie paradoxne urýchľuje multipolárne trendy, ktoré Čína podporuje cez BRICS, ŠOS a iniciatívu Pásu a cesty.

Napriek tomu pretrvávajú riziká: jastrabie frakcie v USA aj nacionalistické hlasy v Číne sa bránia ústupkom, politická nepredvídateľnosť a ekonomické tlaky môžu eskalovať napätie. Telefonát tak nepredstavuje uvoľnenie vzťahov, ale nevyhnutný zásah, ktorý zabraňuje kolapsu – cieľom je stabilná, predvídateľná rivalita, nie priateľstvo.

Budúcnosť 21. storočia závisí od schopnosti oboch mocností zvládnuť tento paradox: sú odsúdené súťažiť, ale zároveň nútené rokovať. V kontexte globálnej turbulence je tento krehký balans najspoľahlivejšou ochranou pred katastrofickým konfliktom, ktorý by nemal víťaza.

Budúci summit môže priniesť veľké gestá – podpis dohody o TikToku, objednávku Boeingov, možno aj nové rámce obchodnej spolupráce. No otázka znie: kto získa viac? Trump potrebuje rýchle víťazstvo, ktoré predá doma ako triumf tvrdej ruky. Si Ťin-pching si môže dovoliť hrať na čas – a svet zatiaľ sleduje, ako sa dvaja lídri šachujú cez aplikáciu, ktorá bola pôvodne určená na tančeky tínedžerov.

Prečítajte si tiež:

• Pekelné sankcie proti Číne sú zrušené a Trump chce zarobiť
• Akcie v USA opäť dosiahli rekordy, podporilo ich zníženie sadzieb aj telefonát Trumpa s čínskym prezidentom