Európska komisia by mohla uložiť Maďarsku a Slovensku prísne sankcie, aby definitívne zastavila dovoz ruskej ropy. Ako informoval maďarský denník Mandiner podľa informácií agentúry Bloomberg, v prípade, ak by krajiny nezastavili dodávky ropy cez ropovod Družba, Únia by na ne mohla uvaliť špeciálnu daň.

Maďarsko a Slovensko sa už roky zdráhajú odpojiť sa od ruskej ropy, pretože by to ekonomiku týchto dvoch stredoeurópskych krajín dostalo do mimoriadne ťažkej situácie: aj keby bolo možné nahradiť dodávky ruskej ropy, (napríklad ropovodom Adria),  bolo by to pre ne mimoriadne nákladné. Tu poznamenáme, že Maďarsko dováža ropu hlavne z Azerbajdžanu, tzv. “azerbajdžanský ľahký typ”, cez ropovod Adria, z ktorého časť smeruje do rafinérie Slovnaft v Bratislave, dcérskej spoločnosti MOL.

Na jednej strane by krajiny museli nakupovať ropu za vyššiu cenu a na strane druhej by dve rafinérie spoločnosti MOL ( u nás Slovnaft)  museli prejsť rozsiahlou renováciou, aby mohli spracovávať aj tzv. „ľahkú ropu“. Renovácia by stála odhadom pol miliardy dolárov.

MOL ako kľúčový regionálny hráč

MOL, kľúčový regionálny hráč, prevádzkuje dve rafinérie, jednu v maďarskom meste Százhalombatta a druhú v Bratislave, z ktorých zásobuje aj trhy Poľska, Českej republiky, Chorvátska, Slovinska, Rumunska, Srbska a Bosny a Hercegoviny. Okrem toho exportuje svoje produkty do desiatok ďalších krajín.

Nie je prekvapením, ako vysvetlil expert na energetiku Zsolt Hernádi v rozhovore pre Mandiner, že úplné zastavenie prevádzky  MOL-u by vyvolalo reťazovú reakciu, ktorá by bola citeľná v celej strednej Európe. Vyjadril to výstižne: celý región by sa ocitol na kolenách. 

Obe rafinérie spoločnosti MOL sú optimalizované pre ropu typu Urals; sú tiež schopné rafinovať ropu Brent, ale len do určitého percenta. Po eskalácii rusko-ukrajinskej vojny podnikla spoločnosť v tejto oblasti významné kroky, ktoré si vyžiadali značné výdavky, a teraz je schopná v oveľa väčšej miere ako predtým spracovávať aj iné druhy ropy. Ako sme spomenuli vyššie, úplný prechod by však vyžadoval ďalšie veľké investície.

„Bez toho, aby sme vymenovali všetky zásluhy spoločnosti MOL, táto firma sa vlastnými silami a znalosťami vypracovala na regionálnu nadnárodnú spoločnosť a teraz má rozhodujúci vplyv na stredoeurópsky trh s palivami a rafinovanými produktmi. Zo svojich ziskov odvádza do štátnej pokladnice vysoké dane – vrátane špeciálnej sektorovej dane – a podporuje aj šport, umenie a inovácie. Jej finančné výsledky sú do veľkej miery výsledkom toho, že už desaťročia ponúka svoje produkty vyrobené z ruskej ropy, ktorá je zvyčajne o 15 až 20 percent lacnejšia ako ropa Brent, ktorá určuje cenu na burze Európskej únie, a ropa WTI, ktorá určuje cenu na severoamerickej burze. Preto je dôležité, aby sme mali naďalej prístup k ruskej rope,“ vysvetľuje Ottó Toldi, vedecký pracovník MCC Climate Policy Institut. Dodáva, že ropovod Družba je potrebný aj ako prostriedok diverzifikácie, čo je dôležité z hľadiska bezpečnosti dodávok.

„Vojna skončí skôr skôr alebo neskôr a potom nebude dôvod na udržanie sankcií,“ dodáva.

Rana pod pás

Péter Szijjártó, minister zahraničných vecí a obchodu Maďarska, odhadol dodatočnú záťaž, ktorú by úplné oddelenie  od ruských dodávok spôsobilo Maďarsku, na celkovo 800 miliárd forintov (približne 2 miliardy €). Na Slovensku to nebude ináč ako u našich južných susedov.

Infraštruktúra tiež nie je k dispozícii, čo znamená, že by boli potrebné ďalšie investície.

Denník Magyar Nemzet pripomína, že plánovaný krok nie je súčasťou 19. balíka sankcií proti Rusku, ktorý bol oznámený minulý v piatok.

Denník upozorňuje, že je to veľmi dôležité, pretože na rozdiel od sankcií sa o ňom môže rozhodnúť väčšinou hlasov, čo znamená, že Maďarsko ani Slovensko by nemalo právo veta.

Zatiaľ nie je jasné, aké opatrenia sa presne zvažujú, ale podľa niektorých špekulácií by mohlo ísť dokonca o represívne clo na dovoz ruskej ropy.

Ak by tieto dodatočné náklady boli neprimerane vysoké, pre obe krajiny by už nebolo výhodné dovážať (lacnejšiu) ruskú ropu a boli by nútené hľadať iných dodávateľov, tvrdí sa v argumentácii.

„To vyvoláva otázku, nakoľko je vhodné dostať dva členské štáty EÚ do situácie, v ktorej budú musieť znášať finančné náklady, ktoré by inak znášať nemuseli?,“ zamýšľa sa redakcia denníka Mandiner.

O to viac, že to chcú dosiahnuť prostredníctvom špeciálnych daní, čo nie je nič iné ako ďalší pokus vyvinúť tlak na suverénne vlády týchto stredoeurópskych štátov.

 Prečítajte si tiež:

• Od Kyjeva až po Mníchov a ešte ďalej? Zelenského korupčná sieť siaha až za hranice krajiny
• Dánski vedci varujú: Pristúpenie Ukrajiny by mohlo spôsobiť kolaps EÚ