Z výsledkov sčítania viac 82,13 percent hlasov odovzdaných v prezidentských voľbách vyplýva, že Žaparov získal najmenej 79,86 percenta hlasov, čo znamená, že druhé kolo volieb nie je potrebné.

Na druhom mieste v prezidentských voľbách skončil Adachan Madumarov, ktorý získal niečo viac ako 6,5 percenta hlasov.

Pokiaľ ide o výsledok referenda, v ktorom voliči uprednostnili prezidentský systém, parlamentnú formu vládnutia podporilo 10,14 percenta voličov a 4,01 percenta hlasujúcich sa vyslovilo proti obom variantom.

Podľa agentúry TASS to v nedeľu uviedla Ústredná volebná komisia, ktorá vyhlásila plebiscit za platný, keďže sa na ňom zúčastnilo viac ako 30 percent registrovaných voličov.

Tlačová služba kirgizského ministerstva vnútra informovala, že voľby a referendum sa konali v pokojnej atmosfére a počas volebného dňa “nedošlo v krajine k nijakým pokusom o destabilizáciu spoločensko-politickej situácie deštruktívnymi silami”.

V deň volieb bolo do služby povolaných 11.000 policajtov, 9000 príslušníkov poriadkových služieb a ďalších príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní.

Agentúra TASS uviedla, že pozorovatelia z krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) a Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) na voľbách nezaznamenali závažné prípady porušenia zákona o voľbách. V rozhovore pre TASS to konštatovali vedúci týchto misií – Vasilij Volkov (SNŠ) a Alexej Čepa (ŠOS).

Žaparov sa dostal k moci po parlamentných voľbách zo 4. októbra, keď v Kirgizsku vypukli nepokoje vyvolané predstaviteľmi strán, ktoré sa do parlamentu nedostali. Ústredná volebná komisia následne označila výsledky volieb za neplatné. Predseda parlamentu a predseda vlády podali demisiu.

Predsedom vlády sa vtedy stal Žaparov, ktorého demonštranti počas nepokojov vyslobodili z väzenia, kde si odpykával súdom vymeraný trest za vzatie rukojemníka. Právomoci hlavy štátu naňho zase prešli po tom, čo 15. októbra z funkcie prezidenta odstúpil Sooronbaj Žeenbekov.

Žaparov sa oboch týchto funkcií v novembri roku 2020 vzdal, aby mohol kandidovať v prezidentských voľbách. V súlade s kirgizskou legislatívou totiž osoby, ktoré zastávajú verejné funkcie, majú právo vo voľbách kandidovať iba v prípade, že sa ich dočasne vzdajú.

4:48 V Kirgizsku sa konajú predčasné prezidentské voľby; favoritom je Žaparov

V Kirgizsku sa v nedeľu konajú predčasné prezidentské voľby, ktoré sú prvými od nedávnej politickej krízy v tejto krajine. Očakáva sa v nich víťazstvo populistu Sadyra Žaparova, politického lídra, ktorého pri nedávnych nepokojoch oslobodili demonštranti z väzenia, informuje agentúra AFP.

Žaparov sa po októbrových nepokojoch stal premiérom i dočasným prezidentom krajiny, oboch funkcií sa však v novembri vzdal, aby mohol kandidovať v prezidentských voľbách. V súlade s kirgizskou legislatívou totiž osoby, ktoré zastávajú verejné funkcie, majú právo vo voľbách kandidovať iba v prípade, že sa ich dočasne vzdajú.

Žaparovoví kritici sa obávajú, že ak tento politik zvíťazí, Kirgizsko by mohlo smerovať k tvrdej autoritatívnej vláde, aké sú typické pre viaceré bývalé sovietske republiky v tejto oblasti.

Žaparovovým rivalom, ktorého spomína AFP, je nacionalistický politik Adachan Madumarov s veľkou podporou na juhu krajiny.

Okrem nového prezidenta si Kirgizi v nedeľu vyberajú aj medzi parlamentnou a prezidentskou formou vlády. Favorizovaný Žaparov pritom podporuje rozšírenie prezidentských právomocí.

Volebné miestnosti sa v krajine otvorili o 08.00 h miestneho času (03.00 h SEČ), pričom prvé čiastkové výsledky sa očakávajú už krátko po ich zatvorení o 20.00 h (15.00 h SEČ).

Po parlamentných voľbách zo 4. októbra vypukli v Kirgizsku nepokoje vyvolané predstaviteľmi strán, ktoré sa do parlamentu nedostali. Ústredná volebná komisia následne označila výsledky volieb za neplatné. Predseda parlamentu a predseda vlády podali demisiu.

Predsedom vlády sa vtedy stal Žaparov, ktorého demonštranti počas nepokojov vyslobodili z väzenia, kde si odpykával súdom vymeraný trest za vzatie rukojemníka. Právomoci hlavy štátu naňho zase prešli po tom, čo 15. októbra z funkcie prezidenta odstúpil Sooronbaj Žeenbekov.