Okrem vedenia Národnej rady SR a poslancov si prišiel správu vypočuť aj predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) a viacerí členovia kabinetu.

Hlava štátu má prejav v NR SR druhýkrát od svojho nástupu do funkcie, naposledy pred poslancami prehovorila v júni 2020.

Prešli sme rokom traumy, hrozba odchodu zdravotníkov je reálna

Prezidentka SR Zuzana Čaputová označila uplynulý rok za rok traumy, pričom poukázala na jej dôsledky. V správe o stave Slovenskej republiky, ktorú predniesla v pléne Národnej rady (NR) SR, poznamenala, že krízový manažment a krízová komunikácia sa nestali nástrojom na riešenie ťažkostí, ale súčasťou problémov. Podotkla, že vo viacerých oblastiach sme narazili na deficity. Zdravotný systém bol podľa nej extrémne preťažený. Upozornila na odôvodnené obavy z odchodu ďalších zdravotníkov i na situáciu v domovoch sociálnych služieb.

“Hrozba, ktorá nás mala zjednotiť, sa stala zdrojom najsilnejšej línie konfliktu,” zhodnotila prezidentka uplynulý rok s tým, že hoci Slovensko patrilo medzi krajiny s najlepším zvládaním pandémie, počas druhej vlny sa situácia zhoršila.

Poukázala na vysoké počty obetí, preťaženosť zdravotného systému a nemocníc.

“Zomierajúci v posledných okamihoch svojho života videli iba ošetrujúci personál, ľudí zahalených v overaloch, ktorým ani nevideli do tváre. Naši blízki od nás odchádzali bez toho, aby sme s nimi mohli byť v poslednej chvíli, aby sme sa s nimi mohli rozlúčiť a dôstojne ich pochovať. Bol to rok traumy, ktorou sme prešli, a tisíce pozostalých ľudí si ju ponesú po celý svoj život,” skonštatovala.

Dodala, že každá kríza ukáže najzraniteľnejšie miesta.

“Krízový manažment a krízová komunikácia sa nestali nástrojom na riešenie ťažkostí, ale stali sa súčasťou jej problémov. Narazili sme tiež na deficity v civilnej obrane, v zdravotníctve či v sociálnej starostlivosti o seniorov. Napriek tomu ľudia pracujúci v prvej línii odviedli mimoriadnu prácu a všetkým im patrí opätovne veľká vďaka,” uviedla.

Za to, že zdravotníctvo neskolabovalo úplne, vďačíme podľa prezidentky nasadeniu zdravotníkov. Poukázala na riziko, ktoré na seba vzali, keď ošetrovali pacientov aj vtedy, keď neboli k dispozícii vakcíny. Pripomenula obete aj z radov zdravotníkov i dôsledky na ich mentálne zdravie.

“Teraz sú opäť v nasadení, aby zachraňovali ľudské životy, a to aj tým, ktorí sa COVID-19 rozhodli ignorovať,” podotkla.

V tejto súvislosti zdôraznila, že obavy o odchodoch ľudí zo zdravotníctva nie sú neodôvodnené ani prehnané.

“Dlhodobo vieme, že ľudí v zdravotníctve máme málo a že ich priemerný vek je vysoký. Preto je nevyhnutné, aby sa personálna stabilizácia v rezorte stala jednou z našich kľúčových priorít, inak to bude mať pre nás všetkých fatálne následky,” upozornila.

.

Hoci sa personálna situácia podľa nej nedá vyriešiť zo dňa na deň, na prichádzajúcu tretiu vlnu sa treba pripraviť už teraz. Hovorí o potrebe pripravenosti na reprofilizáciu, jasných pravidiel COVID automatu a zrozumiteľnej komunikácie.

Za ťažko skúšaný sektor označila i domovy sociálnych služieb. Hovorí o akútnej stresovej poruche týkajúcej sa mnohých pracovníkov v tejto oblasti.

“Nápor na ich odolnosť bol o to väčší, že na Slovensku v zariadeniach sociálnych služieb už pred pandémiou chýbala približne štvrtina potrebného personálu,” poznamenala.

Za potrebné označila aj čo najskoršie vytvorenie funkčného systému dlhodobej starostlivosti o seniorov s dostatkom lôžok a opatrovateľských kapacít.

Strach a hnev z pandemickej krízy rozdeľujú našu spoločnosť

Strach a hnev sú dve najsilnejšie emócie, ktorými veľká časť spoločnosti reaguje na pandemickú krízu. Osobitne pri téme očkovania rozdeľujú našu spoločnosť. V správe o stave republiky to pripomenula prezidentka Zuzana Čaputová. Kritizovala zneužívanie strachu a hnevu na uvoľnenie nenávisti. Na Slovensku sa podľa nej nevieme zhodnúť na základných riešeniach v boji s pandémiou. Zdôraznila tiež, že ak deťom nedoprajeme psychosociálnu rekonvalescenciu, dôsledky pandémie môžu mať až generačný charakter.

Mnohí ľudia podľa prezidentky žili v dôsledku pandémie s pocitmi ohrozenia a úzkosti pre stratu zamestnania či životnej stability. Strach a hnev sa preto podľa nej na dlhé mesiace stali hlavnou spoločenskou emóciou. Rozumie preto aj obavám ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať.

“Môj pozitívny postoj k očkovaniu je dlhodobo známy a považujem ho za najefektívnejšiu cestu vyrovnania sa s pandémiou,” skonštatovala v utorok prezidentka pred plénom Národnej rady (NR) SR.

“Hlbokou ľudskou emóciou už však nie je snaha hnev a strach vedome zneužívať alebo využiť túto tému na uvoľnenie nenávisti voči druhým ľuďom, prípadne na túto nenávistnú vlnu nasadnúť,” zdôraznila hlava štátu s tým, že takíto ľudia nechcú spájať.

História podľa nej ukázala, že nenávisť netvorí, ale ničí, a to aj svojho pôvodcu.

“A my potrebujeme chrániť tento svet a naše Slovensko v ňom,” dodala.

Prezidentka pripomenula, že podľa prieskumu si až 71 percent ľudí myslí, že sa slovenská spoločnosť nevyvíja správnym smerom. Je to oproti minulému roku nárast o 20 percent.

“Nedokážeme sa zhodnúť nielen na základných riešeniach v boji s pandémiou, ale ani na otázke spravodlivosti či potrebných reformách,” dodala.

Čaputová pripomenula aj svoju úlohu nielen vyhlásiť referendum, ale i prebrať zaň zodpovednosť. Poslancom povedala, že majú možnosť prijať ústavnú zmenu a požiadať o vyhlásenie referenda.

“Takéto referendum, a to som už viackrát verejne zdôraznila, neodkladne vyhlásim,” dodala.

.

“Veľkou skupinou, ktorú pandemické vlny zasiahli veľmi silno, sú deti a mladí ľudia,” pripomenula s tým, že Slovensko je na chvoste krajín OECD s najdlhšie zatvorenými školami.

Ocenila zmenu prístupu k opatreniam v tomto školskom roku. Pripomenula, že osobitne ťažko doľahla situácia na deti zo sociálne slabších rodín.

Hlava štátu tiež pripomenula, že v dôsledku zmien a traumy, ktorou spoločnosť prechádzala, znepokojujúco narástol počet detí s úzkostnými či depresívnymi stavmi.

“Naše deti a mládež zo všetkého najviac teraz potrebujú obdobie psychosociálnej rekonvalescencie. Ak im ju z nejakých dôvodov nedoprajeme a nezabezpečíme, dôsledky môžu nadobudnúť až generačný charakter,” uzavrela prezidentka.

 

.

Jedna komisia nenahradí roky absentujúcu ochotu k zmenám a reformám

Roky absentujúcu ochotu k zásadným zmenám a reformám v oblasti fungovania orgánov vymožiteľnosti práva a bezpečnostných zložiek nemôže ani pri najlepšej vôli nahradiť práca jednej komisie. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v Správe o stave republiky, ktorú v utorok predniesla v pléne Národnej rady SR. Treba podľa nej trvať na tom, aby vyšetrovania boli dôveryhodné a spravodlivé a takými sa aj javili. Politicky činné osoby vyzvala k rešpektovaniu deľby moci v skutkoch i vyjadreniach

“Akýkoľvek uzdravujúci proces pre spoločnosť, teda aj vysporiadavanie sa s korupciou, sa musí diať zákonným spôsobom,” zdôraznila prezidentka.

Dve strany v bezpečnostných zložkách podľa nej dnes, obrazne povedané, mieria na seba dostupnými kompetenčnými zbraňami.

“Vidíme neprehľadnosť, rôzne interpretácie reality, emócie prevládajúce nad vecnosťou, či zneužívanie témy,” podotkla.

Politicky činné osoby Čaputová vyzvala, aby rešpektovali deľbu moci. Svojimi vyjadreniami môžu podľa nej podkopávať zvyšky dôvery verejnosti v štát a jeho inštitúcie.

“Ani ako prezidentka republiky nemám, a je to tak správne, žiadne informácie o konkrétnych vyšetrovaniach, okrem tých, ktoré sú mediálne dostupné,” skonštatovala.

Nechce preto vynášať rozsudky namiesto súdov, ale dôverovať justícii. Legitímnou požiadavkou voči orgánom spravodlivosti podľa prezidentky je, aby poskytli verejnosti všetky informácie, ktoré môžu.

Prezidentka hovorila aj o deficitoch vo fungovaní orgánov vymožiteľnosti práva a bezpečnostných zložiek. Pripomenula roky trvajúcu diskusiu o potrebe kontroly informačných služieb, zmenách v policajnej inšpekcii či fungovaní prokuratúry. Problémy podľa nej nevyrieši práca jednej komisie.

“Musíme sa vystríhať riziku, aby rýchle riešenia pripravené len na jednu, i keď výnimočnú situáciu, ju vo výsledku ešte nezhoršili,” varovala.

Hlava štátu zároveň ocenila viaceré systémové zmeny v oblasti spravodlivosti, ako sú vytvorenie najvyššieho správneho súdu, reformu zloženia Súdnej rady SR, previerky majetkových pomerov sudcov či previerky sudcovskej spôsobilosti. Vyzdvihla tiež jednotu postojov vládnych predstaviteľov pri väčšine kľúčových zahraničnopolitických otázok. Všimli si ju podľa nej aj v Európskej únii či NATO. Zdôraznila, že konzistentnosť a predvídateľnosť otvára cestu k lepším vyjednávacím pozíciám a presadeniu našich záujmov a priorít.

Ozbrojeným silám poďakovala za plnenie úloh pri obrane štátu, v zahraničných misiách i boji s pandémiou. Zdôraznila potrebu stabilných a udržateľných výdavkov na obranu. Rovnako ocenila nasadenie vojakov pri evakuácii z Afganistanu.

Politická debata klesla na úroveň, na akej nikdy nebola

Celková politická debata klesla na úroveň, kde nikdy nebola. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v pléne Národnej rady (NR) SR, kde predniesla správu o stave republiky. Svoje slová adresovala koalícii aj opozícii. Upozornila na negatívne dôsledky využívania klamstiev, vulgarizmov i osobných útokov v politickej diskusii. Poukázala na potrebu stability a spolupráce, ale i na výzvy, ktorým treba čeliť v najbližšej dobe. Politikom zároveň pripomenula zodpovednosť voči občanom.

“Kríza zvyšuje tlak na nás všetkých, napriek tomu sme odkázaní žiť spolu, no bez pochopenia a vzájomného porozumenia to nedokážeme,” skonštatovala hlava štátu s tým, že sa to osobitne týka vládnej koalície, ktorá prevzala najväčší podiel zodpovednosti za vedenie štátu a chce ďalej vládnuť.

.

Koaličné strany by podľa nej mali ukazovať jednotu a vôľu spolupracovať. Podotkla, že vzájomné spory prehlbujú sklamanie verejnosti.

Prezidentka podčiarkla, že jej slová sa týkajú aj opozície, ktorá spoluvytvára atmosféru, spoludefinuje mieru kultúrnosti v politike a vo výsledku sa podieľa na oslabení súdržnosti celej spoločnosti.

“Celková politická debata klesla na úroveň, kde nikdy nebola. Práca s klamstvom, vulgarizmy, osobné útoky sa už stávajú štandardom. Je naivné si myslieť, že sa to skončí iba v tejto miestnosti alebo zasiahne iba adresáta urážok. Nie, spoločne formujeme našu spoločnosť a každý prejav nenávisti je odkazom ľuďom, ktorí nás volili, že naše osobné spory sú pre nás viac ako skutočné problémy ľudí,” prihovorila sa poslancom.

Hlava štátu uviedla, že Slovensko je zranenou krajinou a potrebuje zvládnuť celosvetovú zdravotnú krízu aj ďalšie výzvy.

“My politické vedenie štátu máme zodpovednosť voči všetkým občanom, aby sme svoju rolu plnili na úrovni, ktorá bude porovnateľná s najlepšie riadenými štátmi sveta. Na to potrebujeme vzájomný rešpekt a spoluprácu,” zdôraznila s tým, že Slovensko “zúfalo potrebuje stabilitu”, jasné a jednotné vedenie, pokoj založený na pravde, spravodlivosti, ale aj vecnosti a solidarite.

“Dosiahnuť ho môžeme iba spoločne a verím, že tento cieľ spája väčšinu z nás,” uzavrela.

 

.

Prezidentka ocenila sanáciu následkov pandémie, nedostatkov však bolo veľa

Je potrebné oceniť kroky vlády vedúce k sanácii ekonomických následkov pandémie. Bolo však aj mnoho nedostatkov. Cez záchrannú sieť sociálnej pomoci v prvých mesiacoch prepadávalo veľa občanov. Pomoc firmám v gastre, hotelierstve či kultúre, ktoré nemohli podnikať, bola často zmätočná a patrila k tým nižším v Európskej únii (EÚ). Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok v rámci správy o stave republiky pred plénom Národnej rady (NR) SR.

Hlava štátu poukázala na to, že v súvislosti s vypuknutím pandémie zaznamenala svetová ekonomika najväčší prepad v modernej histórii.

“Napriek tomu je ekonomická a sociálna situácia na Slovensku lepšia, než sa pôvodne predpokladalo, keďže napríklad nezamestnanosť raketovo nevystrelila nahor, ako to bolo počas finančnej krízy,” skonštatovala s tým, že stabilizovaná situácia je aj výsledkom razantnej reakcie Európskej komisie a Európskej centrálnej banky.

Únia sa podľa nej poučila z chýb, ktoré urobila počas finančnej a dlhovej krízy v minulej dekáde.

Poznamenala, že už v súčasnosti sa rozhoduje o tom, či vytvoríme podmienky na pokračovanie ekonomického rozvoja. Zdôraznila, že žiadna vláda v histórii Slovenska nemala k dispozícii toľko prostriedkov ako tá súčasná.

“Finančné zdroje v podobe eurofondov a plánu obnovy sú dostatočné na modernizáciu našej spoločnosti, na zvýšenie výkonnosti a udržateľnosti nášho hospodárstva aj na zabezpečenie podmienok na rast životnej úrovne,” podotkla Čaputová.

Podľa jej slov treba riešiť tému chudoby a regionálnych rozdielov. Poukázala aj na rozdelené rodiny, v ktorých sú matka alebo otec nútení cestovať za prácou do zahraničia. Chudoba zostáva podľa jej slov silno ukotvená najmä medzi rodičmi samoživiteľmi a vo viacdetných rodinách.

“Najvyššiemu riziku chudoby sú vystavené deti a hrozí nám, že aj dosiahnuté vzdelanie prestane byť zárukou vymanenia sa zo sociálnych rizík,” upozornila.

Prezidentka dodala, že je potrebné sa vysporiadať aj s rastom cien, s ktorým je spojené postpandemické oživenie svetovej ekonomiky.

“Budú rásť ceny potravín aj energií a tento efekt tiež dopadne na nízkopríjmové rodiny. Preto je namieste uvažovať aj o cielených a zmysluplných kompenzáciách,” apelovala hlava štátu.

Za zásadné považuje aj investície do infraštruktúry a do programov regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka. Upozornila, že v uplynulom roku farmári čelili najmä obavám z hroziacej straty akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a chýbajúcej intervenčnej stratégie agrorezortu. V oboch témach momentálne vidí pokrok.

V oblasti životného prostredia ocenila podporu rezortu ambicióznym klimatickým cieľom. Vyzdvihla tiež podporu efektívneho obehového hospodárstva s dôrazom na zálohovanie PET fliaš a plechoviek, ale aj otvorenie témy reformy národných parkov a ochrany biodiverzity. Zdôraznila však, že treba zásadne pridať v rýchlom odstraňovaní starých environmentálnych záťaží.

Rast cien by mal byť zmysluplne kompenzovaný, myslí si prezidentka Čaputová

Prezidentka SR Zuzana Čaputová je presvedčená, že vláda by mala uvažovať o cielených a zmysluplných kompenzáciách pri očakávanom raste cien potravín či energií.

„Potrebujeme sa vysporiadať s rastom cien, s ktorým je spojené postpandemické oživenie svetovej ekonomiky. Ceny tovarov a služieb rastú kvôli efektu odloženej spotreby a kvôli narušeniu dodávateľských reťazcov vplyvom pandémie. Budú rásť ceny potravín aj energií a tento efekt tiež dopadne najmä na nízkopríjmové rodiny,“ povedala v parlamente prezidentka, ktoré poslancom Národnej rady predniesla Správu o stave republiky.