Dovoľte mi začať citátom: „Veľkou výzvou 21. storočia je pozdvihnúť životný štandard všetkých ľudí na slušnú úroveň a zároveň zachovať čo najviac z ostatného života.“ Zachovanie života, udržateľného rozvoja našej planéty a každého jedného človeka nie je len teoretickou otázkou. Ide o pragmatickú otázku, ktorá sa týka našej budúcnosti a budúcnosti našich detí. Miléniové ciele, rámec rozvoja po roku 2015 a zmena klímy musia predstavovať niečo viac než len teoretické východiská našej diskusie. Ciele musia identifikovať, poskytnúť riešenie a riešiť problémy, ktoré v priebehu jednej alebo dvoch generácií môžu priviesť ľudstvo na pokraj záhuby.

Pred 70 rokmi, počas 2. svetovej vojny, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov ľudských životov a pošliapala všetky princípy humanity, vlastenci a demokrati v mojej rodnej krajine, na Slovensku, vzali do rúk zbrane, aby s nasadením vlastného života bojovali proti zlu a za slobodu a demokratické hodnoty. Spoločne s mnohými ďalšími národmi bojovali za vytvorenie základov novej svetovej spolupráce, ktorej stelesnením sa stalo prijatie Charty Spojených národov o rok neskôr.

Hrôzy 2. svetovej vojny, zlyhanie medzinárodného spoločenstva pri udržaní mieru vo svete, priama hrozba použitia sily zo strany väčších štátov voči menším, absencia medzinárodného poriadku a pravidiel, ktoré by boli všeobecne prijímané a dodržiavané, boli pre nás všetkých bolestným ponaučením. Počas uplynulých siedmich desaťročí sa v spolupráci medzi národmi dosiahol veľký pokrok. Organizácia Spojených národov zohrala v tejto oblasti dôležitú úlohu.

Nezišli sme sa tu však preto, aby sme oslavovali falošný pocit úspechu. Musíme urobiť oveľa viac než len identifikovať výzvy. Premárnime príležitosť, ak nám politická korektnosť a diplomatický jazyk nedovolia otvorene a slobodne pomenovať a riešiť problémy, ktoré trápia náš svet, kontinenty, štáty a ľudí, ktorých zastupujeme.

Nesmieme zradiť svoju vernosť, ktorú sme prisľúbili zásadám demokracie, mieru a bezpečnosti pre každého jednotlivca na našej planéte. Musíme sa pozrieť do zrkadla, aby sme videli, čo robíme, ako to robíme, čo robíme alebo čo sme robili zle a čo môžeme robiť lepšie.

Verili sme, že počet konfliktov sa bude postupne znižovať súbežne s dospievaním a vývojom našej civilizácie. Dnes je však realita opačná. Nestabilita sa dokonca stáva novým „status quo“. Nestabilita, chudoba, násilie a nenávisť sú živnou pôdou pre ďalšiu nestabilitu a katalyzátorom terorizmu. A terorizmus predstavuje hrozbu, voči ktorej nie je nikto imúnny.

Vážený pán predseda, pred rokom sme si v Európe dokázali len ťažko predstaviť, že potom ako sme investovali toľko úsilia, aby sme dosiahli mier a stabilitu, vypukne v našom susedstve nový ozbrojený konflikt. Konflikt, ktorého povaha a dôsledky predstavujú podobné nebezpečenstvo.

Pred dvadsiatimi rokmi sa Ukrajina vzdala svojho jadrového programu výmenou za záruky bezpečnosti a územnej celistvosti garantovanej Spojenými štátmi, Veľkou Britániou, Čínou, Francúzskom a Ruskou federáciou. Dnes, namiesto toho, aby sme si pripomínali tento významný krok smerom k bezpečnosti a stabilite na európskom kontinente, sme svedkami ozbrojeného konfliktu a politickej nestability. Miesto toho, aby sme budovali svet bez zbraní hromadného ničenia, povzbudzujeme štáty, ktoré hľadajú svoju bezpečnosť pod smrtiacim jadrovým dáždnikom. Žalostne zabúdame na tragédiu v Hirošime a Nagasaki.

Slovensko striktne odsudzuje narušenie územnej integrity akéhokoľvek štátu. Tento princíp je základnou črtou našej zahraničnej politiky a tvorí pilier stability geopolitickej architektúry. V dodržiavaní tohto princípu sme dôslední, a nebude tomu inak ani v prípade anektovania Krymu.

Sme presvedčení, že udržateľný mier na Ukrajine sa dá dosiahnuť len prostredníctvom dialógu a diplomatického riešenia konfliktu s účasťou Ruska. Musíme rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny a výsostné právo jej obyvateľov rozhodovať o svojom osude slobodne a nezávisle. Organizácia Spojených národov zohráva v tomto ohľade kľúčovú úlohu. To, čo Ukrajina dnes potrebuje, je obnovenie mieru a stability, implementácia reforiem, ako aj uistenie o zárukách, že jej územie je nedotknuteľné. Slovensko je pripravené zúčastniť sa na tomto procese.

Jazyk diplomacie je plný alegórií. Ale ani tie najkrajšie slová nedokážu zakryť holú pravdu, keď ľudia umierajú. Barbarské a kruté činy sa stali voľne dostupným „tovarom“. Sú vysielané „naživo“ priamo do našich domovov. Robia nás ľahostajnými voči násiliu „ďaleko od nás“. Zároveň vytvárajú dojem, že sme sa narodili do nebezpečného sveta, v ktorom sa ľudia pýtajú: Kde je ten účinný ochranný štít Spojených národov?

Pred rokom sme si nevedeli predstaviť náhly vzostup ISIL, ktorý sa v krátkom čase stal globálnou hrozbou. Zatienil aj dlhodobé úsilie medzinárodného spoločenstva v Iraku. Ideológia a činy ISIL sú plné bezprecedentnej brutality, sú zvráteným príkladom využívania médií na vlastnú propagáciu. Ide o nebezpečnú ideológiu, ktorá volá po násilnej zmene štátnych hraníc. Je stelesnením etnických a náboženských čistiek, ktoré nezastanú na hraniciach Iraku a Sýrie či ich susedných štátov, ale majú ambíciu rozšíriť sa aj za hranice blízkovýchodného regiónu.

Úlohou celého svetového spoločenstva je konať s cieľom zastaviť utrpenie nevinných obetí násilia a chrániť deti a ženy. Dnes musíme byť v Iraku jednotní a zabrániť ISIL, aby sa udržal na okupovanom území a skonsolidoval si na ňom svoju vojenskú a ekonomickú moc.

Autoritárske a totalitné ideológie vždy prinášajú utrpenie, obmedzujú práva a vedú k vnútorným konfliktom, nespravodlivosti a stratám na ľudských životoch. Všetci príliš dobré poznáme ich konečnú cenu a katastrofické dôsledky. Medzi nespočetné úlohy Organizácie Spojených národov patrí zabrániť takýmto ideológiám v ich úspešnom šírení, chrániť ľudské práva, prijímať všetky mysliteľné preventívne opatrenia, ktoré zabránia vzniku konfliktov, budovať udržateľný mier.

Slovensko má vlastnú skúsenosť s prechodom z totalitného režimu na demokraciu, a preto podporuje vytváranie podmienok pre udržateľný mier. Slovensko presadzuje reformu bezpečnostného sektora ako jedného z kľúčových faktorov úspešného mierového vývoja v postkonfliktných oblastiach, ako aj v štátoch, v ktorých práve prebieha zmena režimu na demokraciu. Len stabilizované bezpečnostné zložky, ako sú ozbrojené sily a policajné zbory, môžu dobre plniť svoje povinnosti v oblasti ochrany občanov, dodržiavania ľudských práv a ochrany zraniteľných skupín obyvateľstva, vrátane žien a dievčat.

Slovenská republika si aktívne plní svoje záväzky voči Afganistanu. Misiu OSN v Afganistane viedol slovenský diplomat. Sme presvedčení, že po nedávnych prezidentských voľbách noví afganskí lídri dokážu vytvoriť podmienky na dosiahnutie celonárodnej a celospoločenskej jednoty a ďalej pokračovať v podporovaní medzinárodnej pomoci.

S potešením konštatujem, že obaja prezidentskí kandidáti našli spoločnú reč. Veríme, že to prispeje k stabilite Afganistanu. Slovensko je pripravené podieľať sa na pomoci afganskému ľudu v tomto úsilí. Odzbrojenie je dôležité z hľadiska eliminácie potenciálnych zdrojov napätia a konfliktov. Podpísanie zmluvy o obchode so zbraňami v uplynulom roku predstavovalo významný krok smerom k zavedeniu spoločných právnych noriem v oblasti regulovania a monitorovania medzinárodného obchodu s konvenčnými zbraňami. Slovenská republika bola jednou z prvých 50 krajín, ktoré túto zmluvu ratifikovali. Veríme, že jej realizáciou sa prispeje k eliminácii rizík spojených s nezákonným obchodovaním so zbraňami a k posilneniu bezpečnosti v globálnom meradle.

Vážený pán predseda, mier, bezpečnosť a stabilita sú v neposlednom rade nevyhnutné pre ďalší rozvoj. Právny štát, vláda demokracie a ľudské práva sú nevyhnutné pre každého jedného občana. Musíme však vidieť a riešiť aj ďalšie celosvetové problémy, ktoré môžu byť pre ľudstvo rovnako smrtiace ako nukleárna vojna: zmeny, ktorými prechádza naša planéta. Globalizácia zmazala hranice v podnikaní, ale zároveň prináša nové výzvy, ktorým musíme čeliť, ak chceme zachovať život na našej planéte: zmenu klímy, nerovnosti v produkcii a rozdelení tovarov a služieb, chudobu, rozdiely v dostupnosti zdravotnej starostlivosti a vzdelania. Slovensko je a bude zodpovedným členom medzinárodného spoločenstva. Zúčastňujeme sa diskusie o financovaní udržateľného rozvoja, do ktorej chceme prispieť našimi vlastnými skúsenosťami s ekonomickou transformáciou. Globálne výzvy si vyžadujú globálne činy a národnú zodpovednosť. Sme pripravení niesť svoj diel tejto zodpovednosti.

Vážený pán predseda, národy sveta preniesli na Organizáciu Spojených národov exkluzívnu a celosvetovú zodpovednosť – reagovať na porušenie mieru, dodržiavať medzinárodné právo a chrániť ľudské práva a čeliť hrozbám, pred ktorými ľudstvo stojí. Všetci spoločne musíme zabezpečiť, aby Organizácia Spojených národov aj naďalej dokázala plniť tieto povinnosti.

Táto organizácia je už po desaťročia miestom, kde môžeme menovať zločincov, ktorí hromadne vraždia vlastných občanov, vodcov, ktorí uctievajú kult nenávisti a násilia, či tých, ktorí dávajú prednosť zbraniam pred dohodou a medzinárodným právom. Ale v prípadoch, keď sme zlyhali, naše zlyhania viedli k utrpeniu a smrti nevinných ľudí.

Vážený pán predseda, Ako Organizácia Spojených národov by sme sa nemali vzdávať myšlienky, že sme svedomím sveta. Naša organizácia musí byť autoritou, ktorá dokáže definovať a riešiť konflikty a problémy, ako aj predchádzať im. Spoločne by sme mali presvedčiť ľudí na celom svete, že chránime medzinárodné normy a princípy, na ktorých stavia OSN. Ak sa nám to nepodarí na pôde OSN, nebudeme môcť poskytnúť ľudstvu záruku, že totalita, bezprávie, beztrestnosť a nemorálnosť nemôžu zvíťaziť.

Ďakujem za pozornosť.

TASR informovalo tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR.

ru