Predseda Úradu pre verejné obstarávanie sa nestotožňuje s pozmeňujúcimi návrhmi k novele verejného obstarávania

Bratislava 18. októbra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslav Hlivák sa nestotožňuje so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi poslancov Národnej rady SR v rámci vo štvrtok prijatej novely zákona o verejnom obstarávaní. Pozmeňujúce návrhy totiž neprešli medzirezortným pripomienkovým konaním a úrad mal voči ním zásadné právne výhrady, no napriek tomu doplnili novelu zákona o verejnom obstarávaní

Ako šéf ÚVO uviedol v stanovisku pre agentúru SITA, tieto návrhy poslancov podkopávajú základné piliere pre skvalitňovanie oblasti verejného obstarávania pri budovaní právneho štátu. Hlivák požiada prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby takúto verziu novely nepodpísala, pričom uvedie všetky právne argumenty.

“Bola prevalcovaná odborná práca pri skvalitňovaní prostredia verejného obstarávania na Slovensku, ktorú v poslednom období opakovane vyzdvihla aj Európska komisia,” upozornil Hlivák. “Páni poslanci narýchlo vsunuli do pléna také pozmeňujúce návrhy, ktoré neprešli medzirezortným pripomienkovým konaním, voči ktorým máme zásadné právne výhrady. Prinášajú riziká pre oblasť verejného obstarávania a ich cieľom je aj ochromiť skvalitňujúcu sa činnosť nezávislého kontrolného orgánu,” poznamenal predseda ÚVO.

Tieto vybrané pozmeňujúce návrhy, ktoré doplnili novelu, podľa šéfa úradu zásadným spôsobom odporujú filozofii, s ktorou ju dlhé mesiace pripravovali s cieľom skvalitniť prostredie verejného obstarávania na Slovensku, posilniť v ňom transparentnosť a posilniť čestnú hospodársku súťaž. “V boji za transparentnejšie a kvalitnejšie prostredie verejných nákupov nepoľavíme a zvolíme ďalšie kroky, aby sme ochránili vymožiteľnosť a čistotu práva v oblasti verejného obstarávania na Slovensku,” ubezpečil Hlivák.

Národná rada SR vo štvrtok schválila novelu zákona o verejnom obstarávaní s účinnosťou od 1. januára 2020. Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý návrh pripravil, chce zmenami v zákone napríklad obmedziť prístup majetkovo prepojených subjektov k verejným zákazkám, ako aj zneužívanie námietok a odvolaní. Novelou reaguje aj na prvé skúsenosti z uplatňovania veľkej novely verejného obstarávania, účinnej od 1. januára 2019.

Parlament schválil aj pozmeňujúce návrhy dvoch poslancov. Peter Marček (nezaradený, kandidoval za Sme rodina) navrhol, aby bol ÚVO pri preskúmaní úkonov kontrolovaného (verejného obstarávateľa) povinný doručiť mu oznámenie o začatí konania do desať dní od doručenia podnetu. Ak úrad zastaví takéto konanie na základe námietok, môže ho potom začať do desať dní od rozhodnutia o jeho zastavení. Kaucia pri podávaní námietok bude vyššia a jednotná, a to vo výške 1 % z predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej však dvetisíc eur a najviac 50 tisíc eur. Lehota na vydanie rozhodnutia v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného nebude plynúť od doručenia rozhodnutia o prerušení konania, čo má urýchliť konania. Čas medzi vydaním a doručením rozhodnutia, čo je spojené s úkonmi kontrolovaného, nadbytočne predlžuje konanie.

Ľubomír Vážny (Smer-SD) navrhol upraviť definíciu citlivého vybavenia, stavebných prác a služby citlivého charakteru, spojenej s utajovanou skutočnosťou, aby bola v súlade s Bezpečnostnou stratégiou štátu z roku 2005. Definícia citlivého vybavenia sa bude vzťahovať aj na citlivé informácie podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia budú zároveň povinní uviesť vo vyhlásených verejných obstarávaniach požiadavky a opatrenia na ochranu dôverných informácií a informáciu ako možno získať prístup k príslušnému dokumentu. Vznikne inštitút schvaľovania bezpečnostných plánov ústredným orgánom. Zmena má zvýšiť úroveň konzistencie požiadaviek a opatrení v príslušnom sektore kritickej infraštruktúry.