“Rozhodol som sa tak preto, lebo som celú svoju profesionálnu kariéru a najmä posledný rok bojoval za to, aby som dvíhal dôveryhodnosť Policajného zboru,” skonštatoval.

Nevie si ďalej predstaviť svoju činnosť ako policajného prezidenta, ktorý je trestne stíhaný.

“Bez ohľadu na to, aký mám na to trestné stíhanie názor, musím rešpektovať stav, ktorý aktuálne je, a ten je, že som obvinený,” uviedol Kovařík.

.

Ako poznamenal, nevie si ani predstaviť, aký príklad by dával svojim kolegom, ak by pokračoval vo funkcii. Myslí si, že musí platiť jeden meter pre všetkých, a ak by rovnako rozhodoval o svojich podriadených, tak ten istý záver musí urobiť aj voči sebe. Odchod z funkcie navrhol dohodou k 15. septembru.

“Musíme ešte zvládnuť návštevu pápeža na Slovensku. Bude to priestor aj na doriešenie technicko-administratívnych záležitostí,” spresnil. Túto dohodu musí podľa Kovaříka ešte podpisom potvrdiť druhá strana.

Tlaky na políciu a napätie v politickom spektre

Kovařík chce po vzdaní sa funkcie policajného šéfa odísť z Policajného zboru do civilu. Vedením polície by po jeho odchode mala byť dočasne poverená súčasná prvá viceprezidentka Jana Maškarová.

“Chcem si oddýchnuť, žiť normálny život a posunúť sa ďalej,” vyhlásil s tým, že neodchádza z polície s “horkosťou”.

.

Verí, že za jeho vedenia sa na polícii podarilo zaviesť systémové opatrenia a pripraviť reformy, ktoré treba dotiahnuť. Poďakoval sa členom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Tvrdí, že si Slovensko nepamätá toľko závažných káuz, ktoré boli v poslednom období riešené.

“Ja týmto ľuďom dôverujem. Nevidel som doteraz nič, čo by ich spochybňovalo z pohľadu, že by mali niekoho ovplyvňovať,” poznamenal.

Policajný prezident uviedol, že pociťoval isté tlaky na políciu a on bol akoby ich “katalyzátorom”. Vnímal veľké napätie v politickom spektre, a to aj v prípade opozičných i koaličných strán. Deklaruje však, že u ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) mal plnú podporu.

Kovařík tvrdí, že si nevie predstaviť zotrvať vo funkcii policajného šéfa ako obvinený. “Som si vedomý zodpovednosti za svoje rozhodnutie, ktoré som urobil v čase, keď prebiehal zásah, a som pripravený brániť sa. Tak, ako je popísaný skutok, podľa mňa to nie je trestný čin,” vyhlásil.

Krajská prokuratúra v Bratislave obvinila 26. augusta Kovaříka zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Mal zmariť prebiehajúci zásah zadržiavania, ako aj vykonanie trestnoprocesných úkonov s obvinenými osobami Matejom Zemanom a Petrom Petrovom. Kovařík obvinenie odmieta a podal voči nemu sťažnosť.

Aj na utorkovej tlačovej konferencii viackrát zopakoval, že podľa neho zásah policajnej inšpekcie nezmaril, ale zisťoval, či boli dodržané pravidlá. “Rozhodoval som sa tak, aby som zachoval zákonnosť,” deklaroval.

Kovařík bol od septembra 2020 poverený dočasným riadením Policajného zboru. Koncom januára 2021 ho po výberovom konaní do funkcie prezidenta Policajného zboru vymenoval minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).

Mikulec si rozhodnutie Kovaříka váži, jeho obvinenie považuje za účelové

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) si váži rozhodnutie Petra Kovaříka odísť z funkcie policajného prezidenta. Vníma to ako štátnické gesto. Minister je presvedčený, že obvinenie Kovaříka bolo účelové a že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Mikulec tiež dodal, že Kovařík má jeho dôveru. O ďalšom postupe bude informovať v najbližších dňoch.

“Vážim si to, že pristúpil k takémuto kroku napriek tomu, že som, rovnako ako on, presvedčený, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Moju dôveru má a vždy mal. Skutočnosť, že sa rozhodol z funkcie odísť preto, aby chránil česť a dôveryhodnosť Policajného zboru, svedčí o jeho vysokom morálnom kredite, snahe chrániť Policajný zbor a ísť príkladom pre jeho príslušníkov,” povedal v stanovisku minister.

Mikulec dodal, že si Kovaříka váži nielen ako prezidenta Policajného zboru, ale aj ako človeka. “Vážim si jeho rozhodnutie o to viac, že mám zásadné pochybnosti o obvinení, ktoré mu bolo vznesené. Som presvedčený, že toto obvinenie bolo účelové,” pripomenul.

Strana Za ľudí rozhodnutie policajného prezidenta Petra Kovaříka odísť z funkcie takisto rešpektuje.

“Vnímame to ako prejav uváženého rozhodnutia,” uviedla strana v stanovisku.

Juraj Krúpa: Vnímam, že Peter Kovařík svojím odchodom nechce ohroziť vyšetrovania káuz

Odchod Petra Kovaříka z funkcie policajného prezidenta vníma predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) ako rozhodnutie smerujúce k tomu, aby neboli ohrozené ďalšie vyšetrovania veľkých káuz. Krúpa si myslí, že Kovařík odolával tlakom na tieto vyšetrovania, ktoré sa týkajú bývalých vysokopostavených osôb štátu. Dodal, že šéf polície urobil počas svojho pôsobenia viac ako jeho predchodcovia spolu.

Krúpa ocenil Kovaříka za začatú reformu Policajného zboru, ktorá už podľa neho bola nutná a mala by priniesť aj postupnú očistu polície.

“Táto očista so sebou prináša aj rôzne spravodajské hry, ktoré majú za cieľ spochybniť a delegimitizovať celý proces boja proti korupcii. Vnímam jeho rozhodnutie odstúpiť s cieľom, aby neboli ohrozené ďalšie vyšetrovania týchto veľkých káuz,” doplnil.

Prezidentka: Odstúpenie Petra Kovaříka je očakávanou reakciou na jeho obvinenie

Odstúpenie prezidenta Policajného zboru SR Petra Kovaříka je očakávanou reakciou na jeho predchádzajúce obvinenie krajským prokurátorom. Vykonávať takúto funkciu so statusom obvineného by bolo ťažko obhájiteľné. Myslí si to prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pripomína tiež, že dôvody jeho obvinenia neboli zo strany prokuratúry stále vysvetlené.

“Odstúpenie policajného prezidenta Petra Kovaříka je očakávanou reakciou na jeho predchádzajúce obvinenie krajským prokurátorom. Bolo by ťažko obhájiteľné vykonávať takúto funkciu so statusom obvineného z úmyselného trestného činu a rešpektujem, že aj pán Kovařík si to takto vyhodnotil,” konštatuje Čaputová v reakcii, ktorú TASR poslal jej hovorca Martin Strižinec.

Podotýka, že dôvody jeho obvinenia však zo strany prokuratúry stále neboli vysvetlené. Pripomína, že dôvera verejnosti v inštitúcie na ochranu práva a v proces vyšetrovania je v demokratickej spoločnosti kľúčová.

“Preto od najvyšších predstaviteľov týchto inštitúcií očakávam, že budú konať spôsobom, ktorý dôveru verejnosti posilní a nie naopak,” zdôraznila Čaputová.

Zdôvodňovanie citlivých rozhodnutí pred verejnosťou patrí k budovaniu dôvery a patrí aj k étosu zmeny, ku ktorej sa podľa nej všetci hlásili.