Môj profil 
Predplatné
Z ríše snov je aj predstava, že by sa progresívni liberáli pohoršovali nad diskrimináciou mimovládneho sektora v USA, ktorý podlieha notoricky známemu zákonu o registrácii zahraničných agentov – FARA (Foreign Agents Registratin Act). Táto legislatívna norma bola v zaoceánskej bašte demokracie schválená ešte v roku 1938 a s rôznymi úpravami platí už viac než osem desaťročí.
Všetky politické a kvázi-politické organizácie v USA sú v zmysle tohto zákona povinné hlásiť akékoľvek prepojenie so zahraničnými sponzormi a poskytnúť americkým úradom relevantné informácie o svojom financovaní zo zahraničia. Zákon ukladá ich povinnú registráciu v registri tzv. „zahraničných agentov“ („foreign agents“), čo je administratívny „terminus technicus“ bez nejakého negatívneho či pejoratívneho podtónu.
Cieľom zákona nie je nejaká profanácia alebo dehonestácia mimovládnych subjektov financovaných zo zahraničia, ale elementárna transparentnosť, po ktorej najviac volajú práve tzv. liberáli.
O to nepochopiteľnejšie sú záchvaty hystérie slovenských liberálov a progresívcov , keď sa rovnakej transparentnosti podľa amerického vzoru dožadujú slovenskí občania, v mene ktorých skvalitnenie zákona o neziskových organizáciách navrhuje politická strana, ktorá zastupuje týchto občanov v parlamente. Strašenie, k akému sa v tejto súvislosti uchýlila podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová je klasickou demagógiou najhrubšieho zrna.
Na mieste je otázka, či si táto pani dovolí verejne obviniť Spojené štáty americké z diskriminácie mimovládneho sektora a nepatričného zasahovania do sféry činnosti mimovládnych organizácií zo strany Národnej bezpečnostnej divízie (NSD – National Security Division) amerického ministerstva spravodlivosti, ktoré bdie nad dodržiavaním zákona FARA.
V prípade Putina, Orbána a Kotlebu pani Biháriovej nechýba odvaha k tomu, aby ich krivo obviňovala z údajnej snahy umlčať mimovládny sektor, pričom ignoruje skutočnosť, že mimovládny sektor v Rusku, Maďarsku alebo na Slovensku je nafúknutý do takých rozmerov, o akých sa Američanom ani nesníva.
V USA je napríklad nemysliteľné, aby sa nejaký mimovládkar, a nedajbože zahraničný, čo i len priblížil k volebnej miestnosti s tým, že je medzinárodný pozorovateľ a chce pozorovať priebeh amerických volieb. Až vtedy by pani Bihariová v praxi videla, ako vie americký štát zjednať poriadok s podobnými samozvanými prorokmi liberálnych slobôd, o ktorých blúzni podpredsedníčka Progresívneho Slovenska.
Podľa Ireny Bihariovej na Slovensku žiadni „zahraniční agenti“ zrejme nie sú, a ak by aj boli, slovenskí občania nepotrebujú, alebo nesmú vedieť, kto je zahraničným sponzorom týchto agentov. Ak je pomaly pri každej stavbe verejných záchodov tabuľa „financované zo zdrojov EÚ“, prečo sa mimovládky tak zúfalo bránia rovnakej reklame, ktorá by ešte zvýšila ich prestíž, ak by každý videl, akou dôverou poctil ich záslužnú činnosť zahraničný sponzor, ktorý iniciatívne prispieva na ich činnosť.
Veď to snáď nie je žiadna hanba a je úplne jedno, či ide o domov dôchodcov, alebo GLOBSEC. Zahraničný agent v zmysle navrhovaného zákona o neziskových organizáciách predsa nie je nejaký biľag, alebo stigma na čistom štíte neziskovej mimovládky, ako sa to snaží nepriamo podsúvať podpredsedníčka Progresívneho Slovenska, ale je to úplne štandardný terminus technicus zaužívaný v americkej legislatíve. Je preto zvláštne, prečo práve liberálna a progresívna politička takého rangu ako Irena Bihariová, upiera Slovákom rovnakú úroveň demokracie, akú majú v USA.
Gabriel Gačko
.jpg)
.JPG)
