Podľa Chmelára a Hrabka slovenské postoje v gréckej kríze sledujú nemeckú líniu

Bratislava 10. júla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Facebook)

Chmelár upozornil, že hra gréckej vlády je veľmi riskantná, pravdou však je, že jej pozícia je objektívne veľmi komplikovaná

Grécke referendum zmenilo len to, že potvrdilo vysokú podporu Syrizy medzi voličmi, s čím musia pri vyjednávaniach počítať aj európski politici. Reálny vývoj sa však dá ťažko predpovedať a bude závisieť od rozhodnutí v najbližších dňoch. V diskusii na TABLET.TV sa na tom vo štvrtok 9. júla zhodli publicista Juraj Hrabko a rektor Akadémie médií Eduard Chmelár s tým, že slovenské postoje v gréckej kríze podľa nich nasledujú líniu Nemecka.

Diskusia prebehla ešte pred poslednou ponukou gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa medzinárodným veriteľom.

“Z ekonomického hľadiska malo byť Grécko už dávno mŕtve, nemalo by existovať. Referendum je politický nástroj. Vyjednávacia pozícia Grécka voči Európskej únii sa nezmenila nijako. Grécky premiér si posilnil pozíciu v krajine, ale z vecného hľadiska to nezmenilo nič,” komentoval Hrabko výsledky referenda.

Chmelár upozornil, že hra gréckej vlády je veľmi riskantná, pravdou však je, že jej pozícia je objektívne veľmi komplikovaná. “Na Tsiprasovu stranu sa postavili traja nositelia Nobelovej ceny,” poznamenal Chmelár, podľa ktorého spôsob, akým medzinárodní veritelia a Grécko problém riešili v posledných rokoch, krízu v skutočnosti skôr prehlboval.

“Veľká trojka nemá morálne právo správať sa arogantne, lebo to, čo navrhovala, zlyhalo,” povedal Chmelár na margo Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky a Európskej komisie. Dodal, že Gréci dnes splácajú len úroky a nemajú šancu dostať sa z dlhového kolotoča.

Z gréckeho hľadiska podľa Chmelára nebolo šťastné, že sa funkcie ministra financií vzdal Janis Varufakis. Dodal, že priame vystupovanie Varufakisa mu v EÚ narobilo množstvo nepriateľov a je pravdepodobné, že negatívny názor na neho má aj slovenský minister Peter Kažimír. Napriek tomu bol podľa Chmelára oporou gréckej vlády.

“Podľa môjho názoru to bol ústup Tsiprasa z pozície, v podstate Varufakisa hodil cez palubu,” povedal Chmelár.

Hrabko s ním v tejto otázke nesúhlasil, odchod Varufakisa mal podľa neho svoju logiku. “Bolo to rozumné, je to politická obeť smerovaná voči Európskej únii na vyváženie výsledkov referenda,” povedal.

Chmelár v diskusii kritizoval postoje slovenského premiéra Roberta Fica ku Grécku, ktoré považuje za mimoriadne tvrdé. Podľa Chmelára podobné “uťahovanie opaskov” naordinoval pred niekoľkými rokmi Slovensku expremiér Mikuláš Dzurinda a práve Robert Fico ho za to kritizoval. “Robert Fico otočil rétoriku v prípade Grécka takým spôsobom, že Mikuláš Dzurinda by mal z neho radosť,” vyhlásil Chmelár.

Dodal, že ak “necháme Grécko vykrvácať”, môže to v tejto krajine viesť k nástupu fašizmu alebo k nejakému typu štátneho prevratu.

“Faktom je, že Grécko je zatlačené do kúta a vtedy sa bránite všetkými možnými spôsobmi. Alternatíva, že Grécko vystúpi z eurozóny, môže spustiť proces, z ktorého budeme na konci všetci nešťastní. Politické riešenie, ktoré sa hľadá, je také, aby tento proces neskončil nešťastným spôsobom,” reagoval Hrabko.
Na margo postojov slovenskej vlády Chmelár povedal, že podľa jeho skúseností sa Robert Fico v zahraničnej politike zásadne drží stanovísk Nemecka. “Už počas svojej prvej vlády formuloval, že je záujmom Slovenska byť v jadre Európskej únie,” poznamenal. Takáto politika podľa neho mohla byť úspešná v prvej dekáde tohto storočia, ale dnes už nestačí.

Hrabko kontroval, že aj podľa neho by mohla byť slovenská zahraničná politika samostatnejšia, ak by bola vláda schopná produkovať politické idey, ktoré by to umožňovali. Keďže to však nedokáže, je podľa neho rozumné, ak sa pridáva k nemeckým postojom. “Slovensko nie je jediná krajina, ktorá sa pridáva k Nemecku. Nemecko je motorom EÚ,” upozornil.
Obaja krátko komentovali aj akčný plán na posilnenie Slovenska ako právneho štátu, ktorý premiér Robert Fico predstavil 8. júla. Plán zahŕňa opatrenia ako predloženie vecného zámeru pred návrhom zákona, zrýchlenie súdneho konania či registre diskvalifikácií. Reaguje pritom na iniciatívu 14 podnikateľských asociácií, zamestnaneckých združení a obchodných komôr Rule of Law.
Podľa Hrabka by bolo možné viaceré navrhované opatrenia hodnotiť pozitívne, treba si však počkať na konkrétne novely zákonov, ktoré prídu až v nasledujúcom volebnom období. “Je tam viacero zaujímavých prvkov, ale obávam sa, že je to klasická predvolebná bublina,” reagoval aj Chmelár. Upozornil, že premiér, ktorý sa môže oprieť aj o SIS, patrí k najinformovanejším ľuďom v štáte a má nástroje na to, aby v boji proti korupcii konal podstatne razantnejšie.
Na margo predvolebných pohybov v opozícii Chmelár poznamenal, že nové strany ako SKOK alebo Šanca v nadchádzajúcich voľbách reálne veľké šance nemajú. Hranicu, kedy ešte bolo možné reštartovať, už podľa neho prepásla aj SDKÚ-DS.

Na margo pripravovanej koalície OĽaNO, NOVA a prípadne SaS povedal, že z ideového hľadiska by, prekvapivo, nemusela predstavovať veľký problém. NOVA je podľa neho klasická konzervatívna strana, OĽaNO sa v skutočnosti profiluje ako konzervatívny subjekt a aj Richard Sulík si z liberalizmu vyberá skôr ekonomické témy. “OĽaNO tým však opúšťa pôvodný projekt, ktorý bol jednou veľkou bublinou nepolitickej politiky. Nie som si istý, čo povedia voliči OĽaNO na spojenie s Danielom Lipšicom, toto by som nepodceňoval,” upozornil.

“Je to ambiciózny plán, ísť v koalícii,” reagoval Hrabko na skutočnosť, že koalícia dvoch alebo troch strán potrebuje na vstup do parlamentu prekročiť až sedempercentnú hranicu. “Podľa prieskumov verejnej mienky, ktoré si nechali robiť aj strany, by im to malo vyjsť. Je tam veľa neznámych, vrátane SaS,” dodal. Až po predložení kandidačných listín bude podľa neho možné lepšie analyzovať, v akej politickej kondícii pôjde toto zoskupenie do volieb.