Spor o „kosáky a kladivá“. Vojnové hroby rozdelili Národnú radu

Novelu predkladal Igor Šimko (HLAS) v mene celej koalície – k nevôli celej opozície. Taký poslanec Ondrej Dostál (SaS) zrejme vidí komunistický prízrak ako z Marxovho Manifestu ťahať sa nad celým Slovenskom. Hovorí totiž, že zmeny v zákone o vojnových hroboch sa nemajú týkať prioritne otázky ich poškodzovania (či správy), ale že ide o „spor o kosáky a kladivá”…

On nájde ideologický boj aj v chladničke. Čo na tom, že oficiálne odôvodnenie zmien zákona hovorí o zachovaní dôstojnosti pietnych miest ľudí, ktorí padli v oslobodzovacom boji? Tam predsa nemôžeme robiť rozdiel, či za nás bojoval Rus, Ukrajinec, Kazach alebo hoci aj Arab.

A nemôžeme ani ignorovať symboliku, ktorá sa v onej dobe spájala s jeho domovskou krajinou.

Áno, kosák a kladivo patria neodmysliteľne k symbolom komunizmu – avšak tieto symboly sami osebe nepredstavujú útlak. Ten im pripisujú tí, ktorí sa chcú na téme priživiť, pretože s ničím iným prísť nedokážu

Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák vysvetľuje, v čom boli doteraz so starým zákonom problémy: „Nedostatočná kontrolná činnosť, nejasne definovaná pravidelná starostlivosť či nekompletná ústredná evidencia…”

Opozícia kričí „protizákonný prílepok“. Ide o právo, alebo o hru o čas?

Uvádza ma do úžasu, že opozícia ignoruje vecnú argumentáciu a z tragédie vojny si niektorí robia politickú agendu. Toto predsa nie je otázka trestného zákona alebo Úradu na ochranu oznamovateľov. Tu hovoríme o úcte k padlým hrdinom. Bazálna hodnotová vec.

A keď raz bol vojak „červenoarmejec”, tú hviezdu z baranice mu predsa nebudeme trhať – to je podľa mojej skromnej mienky barbarstvo. Áno, Rusi dnes vedú vojenskú operáciu na Ukrajine, to však nezmazáva holý fakt, že Slovania nie tak dávno bojovali bok po boku proti fašistickej porobe.

„Totalitná ideológia, zločinecký režim”

Takto hovorí Dostál o komunizme, pričom spomína konkrétny pamätník v Košiciach, kde sú symboly Červenej armády permanentné strhávané „aktivistami”. Takže obvinil vládu, že nechce chrániť vojnové hroby, lež komunistické symboly. A hneď ich prirovnal k nacistickému Nemecku – vraj Nemci padlí na našom území na hroboch nacistickú symboliku mať predsa nemôžu. Chápete tú zavádzajúcu argumentáciu, ktorá kladie na roveň vyvražďovací genocídny režim Tretej ríše s ruským komunizmom, týkajúcim sa ekonomicko-spoločenského obrodenia krajín Sovietskeho zväzu?

(Prirodzene, sú mi vedomé aj tragické omyly, ktorých sa dopustili tamojší politickí lídri v priebehu dejín, lenže to je osobné zlyhanie človeka, nie vzoru, podľa ktorého má systém fungovať)

K téme sa medzi inými vyjadrila aj Ingrid Kosová (PS). V hneve (lebo opozícia bola obvinená z tancovania na hroboch) vynadala vláde, že ju tvoria „babráci, klamári a doplňte si, čo chcete”. Lebo sú cynickí a robia si z legislatívneho procesu vraj šalát.

Nedokáže teda prijať operatívne zmeny v rokovacom poriadku, vníma ich ako zneužívanie moci. Pritom cynická bola jej kolegyňa z SaS Marcinková, ktorá vykrikovala, že dôležitejšie než tento zákon sú žijúci ľudia a ich problémy. Lenže práve opozičné pripomienky en bloc takto brzdili rokovanie o bode programu, ktorý jednoducho má svoje opodstatnenie, aj keby išlo „len” o úctu k padlým osloboditeľom.

Nuž ale hlavné je citlivo vnímať, ako povedala klasická figúra našej malej politickej šachovnice…