Ich verdikt je jednoznačný. KDH kleslo do politickej bezvýznamnosti. Strana, ktorá vznikla ako široké kresťanské hnutie a v prvých voľbách získala vyše 40 percent, dnes balansuje na hranici zvoliteľnosti do parlamentu. Zakladatelia vidia príčinu v kombinácii zlého vedenia, uzavretosti voči vlastným ľuďom a geopolitickej krátkozrakosti. KDH sa podľa nich stále viac prikláňa k európskemu mainstreamu, ktorý ale sám pomaly zaniká.

V rozhovore pre Hlavné správy sa dotkli aj citlivých tém – spolupráce s Progresívnym Slovenskom, ktorú Oberhauser považuje za nemysliteľnú, odkazov Alojza Hlinu aj Milana Majerského, ale aj Františka Mikloška. Človeka, ktorý nie je členom KDH, ale do jeho politiky neustále významne zasahuje. A vždy negatívne.

Viac sa dozviete vo videorozhovore s Jánom Čarnogurským, Jozefom Mikloškom a Viliamom Oberhauserom.

Páni, aké ste mali medzi sebou vzťahy a ako ste spolu vychádzali v časoch, keď ste ešte boli politicky aktívni, keď sa zakladalo KDH?

Jozef Mikloško: Ja mám k nim taký vzťah, že aj keď povedia niečo, s čím náhodou nesúhlasím, je to v poriadku. Sú to starí priatelia, kamaráti, a sú nimi aj v starobe. Nemal som s nimi žiadne problémy. Nebyť Vilka Oberhausera, tak sa nedostanem do federálnej vlády. On to zariadil, keď v jednom momente volal Havel. Ak by si vtedy napríklad niekam odskočil, tak by som tam nebol a môj život by sa vyvíjal inak.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Rešpektovanie iného názoru a tolerancia, to už sa dnes v politike veľmi nevidí. A nielen v politike.

Ján Čarnogurský: Mňa už až tak veľmi nezaujíma, čo sa v súčasnej vysokej slovenskej politike deje. Napríklad aj KDH kleslo do úplnej politickej bezvýznamnosti.

Zmenilo sa to veľmi oproti vašim časom?

Viliam Oberhauser: Ja si myslím, že je to katastrofa, lebo upadla kvalita. To, čo sa dnes predstavuje v televízii, a témy, ktoré politici otvárajú, ukazuje, že tí ľudia nemajú štátnický rozmer. Je to chyba vo volebnom systéme, v tom, ako sa vlastne vyberajú tí, ktorí do vysokých funkcií idú. Títo ľudia majú oveľa väčšie možnosti vzdelania, ale poväčšine nemajú žiadnu prax. A keď nemajú reálnu prax z reálneho života, ťažko môžu štátnicky myslieť a konať.

Toto je problém nielen na Slovensku, ale naprieč celou Európou, ak nie celým svetom.

Jozef Mikloško: Je to obraz Európy a celého sveta, aj Ameriky. Médiá stále niečo nafúknu, napíšu titulok, ale vo vnútri to je inak. Pozrite si na YouTube celý prejav nejakého človeka a vidíte, že povedal niečo celkom iné, ako to médiá prezentujú. Celý svet je v horúčke. Tešme sa, že Slovensko je predsa len krajina spokojná, kde sa nestrieľa a nevraždí, kde idete cez mesto a je pekné, ľudia sedia a rozprávajú sa. Tá atmosféra je tu trošku iná, ako keď sa pozriete na Berlín, Londýn, alebo Paríž.

KDH malo 9. marca snem, ktorého najvýraznejším výstupom je, že po budúcich voľbách nebudú spolupracovať so stranami súčasnej vládnej koalície. Z údajne uniknutého videa sa ale verejnosť mohla dozvedieť, že v predsedníctve to nie je úplne jednomyseľné rozhodnutie. Ako hodnotíte súčasné KDH?

Ján Čarnogurský: Vedenie KDH vedie svojich voličov – ktorí sú pekní ľudia – do politickej bezvýznamnosti, a to práve tým svojím vymedzovaním sa. Keď na sneme povedali, že nepôjdu so Smerom, s Hlasom, s SNS, s Republikou, tak s kým  by teda išli? Nevylúčili PS. PS, čiže krajných liberálov, tých nevylúčili. A prečo? Pretože PS je strana priateľská pre Brusel. Preto by som nazval súčasnú politickú ideológiu KDH krátkozrakým politickým oportunizmom. To, čo bolo kedysi vo svete významné – Európska únia – je dnes bezvýznamné. Veď dnes je na svetovej scéne Robert Fico významnejším politikom ako Ursula von der Leyenová. Tak kam to Európa dospela?

Je vôbec možné, aby kresťanskí demokrati dokázali funkčne vládnuť s liberálmi z PS?

Viliam Oberhauser: Keby to boli liberáli, tak možno, ale PS nie sú liberáli. To sú progresivisti neomarxistického typu, ktorí majú v programe nastolenie totality – zákaz iných názorov, ako sú predpísané. Tu nejde len o LGBTI. Celý program Progresívneho Slovenska je extrémistický, neomarxistický. Baťa svojho času povedal, že hospodárska kríza je v prvom rade krízou morálky. Keď spolupráca nie je postavená na normálnych pravidlách morálky a hodnôt, ktoré Európa vždy vyznávala, je nemožná.

Jozef Mikloško: Ja som v KDH vlastne už 37 rokov. Dnešný predseda je hendikepovaný tým, že je všade. Ale on nemôže robiť všetko. KDH vždy presadzovalo, že jedna funkcia stačí. On je ale predseda Prešovského samosprávneho kraja, a znova chce kandidovať, a navyše chce byť poslanec, aj predseda KDH. A mne sa zdá, že aj celé KDH je také nejaké unavené.

Čiže to, že Majerský po sneme povedal, že je hrdý na to uznesenie, ktoré Zajac vytiahol, to je trápne. Kto nechce spolupracovať so Smerom, zrejme pôjde s PS. A kto ani s PS, tak bude v opozícii. A ja nikdy nebudem voliť stranu, o ktorej viem, že bude určite v opozícii. Načo?

Súčasné vedenie KDH s vami komunikuje?

Ján Čarnogurský: Nie, so mnou nie. Vôbec.

Viliam Oberhauser: My sme zakladali KDH ako široké hnutie, ktoré malo osloviť všetkých kresťanov na Slovensku. Na Slovensku je stále viac ako 60% kresťanov. To, že dnes má KDH 5–6%, je zlyhanie.

Dnes existuje obrovské množstvo kresťanských občianskych združení. Keby ich vedenie KDH oslovilo, nemôžu sa potácať na piatich percentách. Svojho času si zvolili za predsedu Hlinu a to je ukážka totálneho úpadku nielen vedenia, ale celého snemu. Zoberú si z ulice človeka a urobia ho predsedom? Non sense.

My sme chodili do Nemecka, Rakúska, Talianska a videli sme, ako sa klasické strany tvoria, ako sa vychovávajú ľudia zdola. Tu ale žiadna výchova nefunguje.

Jozef Mikloško: Chýba konzílium – ministri, poslanci, štátnici – za desať rokov sa nestretlo ani raz. Hlina zrušil aj zväzy. Komisie nefungujú. Je to smutné, lebo tí ľudia mali presadzovať kresťanské hodnoty do politiky, to bola zásada od začiatku. Dnes je tam toho kresťanstva menej a navyše prispievajú k rozštiepeniu Slovenska , namiesto toho, aby zjednocovali.

Ján Čarnogurský: KDH bolo v minulosti lídrom politického pohybu. Keď komunizmus padol, KDH odrazu vyrástlo. Potom, v zápase proti Mečiarovi, opäť správne predvídalo vývoj a Dzurinda sa mohol stať predsedom vlády. Ale dnes už nič z tej predvídavosti na KDH nevidím.

Ako vnímate jednotlivých novodobých predsedov KDH? Aktuálne je tam pán Majerský, predtým pán Hlina…

Ján Čarnogurský: Ja som bol predsedom KDH desať rokov a potom sa rozšírilo – verejne to tvrdil Mečiar, ale hovorilo sa to aj v samotnom hnutí – že som nepopulárny a moja nepopularita stláča volebné výsledky KDH dolu. Dobre, povedal som – nebudem ďalej kandidovať. Ale odvtedy KDH nedosiahlo ani len môj najhorší volebný výsledok.

Jozef Mikloško: KDH nefigurovalo v privatizácii, veľké škandály sme fakt nemali. S Hlinom to bolo takto – Figeľ sa vzdal predsedníctva, tri mesiace nebolo nikoho, a KDH padalo. Naraz vystúpil Hlina s jedným vynikajúcim prejavom, jasným, čo urobí, aký má program. Všetci sme videli, že toto môže byť riešenie, a zvolili sme ho. Ale už za pár mesiacov bolo jasné, že Hlina je autoritársky, impulzívny… V parlamente sme ho zažili, ako vyskakoval. Hlina sa ukázal byť absolútne mimo. Štiepi Slovensko.

Dostane sa KDH vôbec do parlamentu, ak bude takto pokračovať?

Viliam Oberhauser: Na kandidátku vzali ľudí, ktorí niečo znamenali – Karas, Horecký, Hajko, Jackulík. Predseda advokátskej komory, prezident katolíckych škôl na Slovensku, ministri… Osobnosti, ktoré mali zlepšiť kvalitu vedenia. Ale to bola len okrasa volebnej kandidátky, tí ľudia neboli spokojní s tým, ako sa tam pracuje. Veď si všimnite vystúpenia Majerského. On nemá čo povedať, len cituje mainstreamové správy. To, čo príde z Bruselu. A to nie je politika človeka, ktorý má osloviť Slovensko.

Hovorí sa, že veľký vplyv na smerovanie KDH má pani Lexmann. Čo k tomu poviete?

Jozef Mikloško: Je to poslankyňa Európskeho parlamentu, dlhé roky bola reprezentantkou amerických republikánov v Európe. My, ako malá krajina v strede Európy, musíme byť mostom – ísť aj na jednu, aj na druhú stranu. Myslím, že keď nie je dostatočne kompetentná v Európskom parlamente, nemala by toľko zasahovať ani sem, do situácie, ktorú pozná ešte menej. Je trochu na inej planéte. Aj môj brat je na tom podobne.

Ján Čarnogurský: Pán Majerský prišiel do čela KDH ako úspešný predseda Prešovského samosprávneho kraja, v tej dobe to bol prínos. Teraz by som povedal, že politický horizont Prešovského samosprávneho kraja nestačí ani na celoštátnu politiku, a celoštátna slovenská politika nestačí na úspešnú parlamentnú stranu, je potrebná minimálne európska dimenzia.

Robert Fico dosiahol zo slovenských politikov momentálne najväčšie politické úspechy. Prijali ho všetci významní svetoví lídri. KDH musí mať aspoň na očiach, čo to znamená, a rozmýšľať, čo robiť, aby sa povznieslo od prešovského samosprávneho kraja. Žiadne znaky toho však nevidím.

Viliam Oberhauser: Pani Lexmannovú osobne nepoznám. Je to manželka predsedu strany a určite si teda vymieňajú názory, a navzájom sa ovplyvňujú. A to, čo povedal pán Čarnogurský o provinčnom rozmere, platí aj pre Brusel. Brusel dnes tiež stratil rozumovú úroveň, a práve odtiaľ pani Lexmann nosí tie myšlienky.

Ján Čarnogurský: Kaja Kallasová, eurokomisárka pre zahraničie, je podľa mňa najjasnejším reprezentantom tohto úpadku. Podriaďuje sa ľudovej strane, ktorá sa dala dohromady so socialistami a presadzuje socialistickú politiku. A Lexmann za to hlasuje.

Niektorí podpredsedovia KDH mali na tom nedávnom sneme pomerne ostro vystúpiť voči predsedníctvu. Je v KDH rozkol?

Ján Čarnogurský: Na túto otázku neviem odpovedať, pretože snem KDH som ani nezaregistroval, až potom, keď som videl tie výstupy z neho. Nesledoval som to, pretože to nie je politicky zaujímavé. Žiadne politicky relevantné myšlienky z KDH nevychádzajú.

V podstate jediný výstup bol, že so súčasnými vládnymi stranami po budúcich voľbách nie. A z „uniknutého“ videa sa ukázalo, že je tam predsa len nejaké pnutie.

Jozef Mikloško: Dnes je všetko verejné, každý je natáčaný. To, že niečo uniklo, nie je žiadne prekvapenie. Výstupy Karasa, Hajka, Jackulíka boli zaujímavé, iné ako ostatné. Až ku koncu prišiel Zajac s uznesením, ktoré schválil podstatne menší počet delegátov. A jeden a pol roka pred voľbami hovoriť, kde a s kým pôjdem, to je hlúposť. Po voľbách sa rozhodne, s kým ideme. Keď to povieme vopred, odháňame potenciálnych voličov. Stranu, ktorá bude určite v opozícii, voliť nemá zmysel.

Objavili sa ale aj komentáre, že je to správny krok, pretože voličov Hlasu a Smeru nezískajú. A ak by predsa len nejakých áno, tých, ktorých by stratili, by bolo jednoznačne viac.

Viliam Oberhauser: Tu nejde o získavanie voličov. Problém je v tom, že keď neprídu s reálnym programom, keď existuje iba „proti Ficovi”, čo je to za program? Keby išli do vlády, mohli ovplyvňovať dianie v krajine. Toto sedenie v opozícii, to sú len platy. Na začiatku malo KDH veľa percent, kresťanstvo malo naozaj veľkú silu. Aj teraz by ju mohlo mať, keby sa strana neuzatvárala do vylučovania, ale tvorila programy, ktoré by ľudí oslovili. Ale tam zrejme takto nikto nerozmýšľa.

Jozef Mikloško: Toto vykrikovanie je také opozičné divadlo. Za dobré platy sedieť vzadu v laviciach. Na začiatku sme mali nadšených amatérov, ale aj ľudí so skúsenosťami, bola tam odborná kvalita. Horšie je, že namiesto toho, aby sa na tej kvalite ďalej pracovalo, vytratila sa. Dnes je v KDH totálny amaterizmus. Štiepenie bolo vždy chybou.

Ján Čarnogurský: Vidím problém súčasného kresťanstva – a to nielen na Slovensku, ale v Európe, dokonca vo svete – v tom, že nikto z kresťanských politických predstaviteľov nejde smerom, ktorým smeruje celkový svetový vývoj. Teraz sú všetci proti Putinovi, ale ten Putin vyhráva. Tí na Západe, o ktorých sa toľko opierali, idú dolu. A keď dôjde k zmene, ľudia sa budú pýtať – ktorí kresťanskí lídri hlásali heslá, ktoré sa ukázali ako reálne? V Európe takého nevidíte, a to je problém aj Slovenska. Po najbližších voľbách, aj keby PS vyhralo, nebude schopné vytvoriť vládu, tú vytvorí Smer a Republika, ktorí o tom už hovoria. KDH by malo byť lídrom, ale vývoj ide úplne iným smerom, ako hlása.

Jozef Mikloško: Európske kresťanstvo v západných krajinách je slabučké, kostoly sú prázdne. A potom je tam obrovská vlna prisťahovalcov, Veľká Británia už má asi desať miest, kde sú starostami moslimovia. V tomto smere sa od nich nemožno nič naučiť. A Rusko je predsa slovanská krajina, vo vojne vyhrali nad fašistami, zabili im 23 miliónov ľudí. Tá mentalita je nám bližšia, ako boj o pozície a peniaze, ktorý je jasným trendom, najmä v Amerike.

Viliam Oberhauser: S tou Amerikou by som nesúhlasil. Práve hnutie MAGA bolo ku kresťanstvu blízko. Je to ako súboj dvoch koncepcií. U nás pokračuje pseudoliberálny progresivistický smer, upadajúca vec. A KDH sa prikláňa k niečomu, čo končí.

Jozef Mikloško: Je tu akási ilúzia, že Európa sa odtrhne od zvyšku sveta, čo by ale nedopadlo dobre. Čína ide takým tempom, že keby nám išli naproti, nedobehneme ich. KDH vsadilo na koňa, ktorý je de facto zdochlina.

Je tu ešte jedno známe meno – František Mikloško. Mnoho ľudí mu vyčíta veci z minulosti, pri vzniku slovenskej štátnosti, pri prijímaní ústavy… Iní ho vystavujú na piedestál ako jeden z pilierov boja za demokraciu.

Jozef Mikloško: Je to môj brat, o osem rokov mladší. On vždy bol proti niečomu, taký disident. Je v politike dlho, bol zvolený už za prvého predsedu Národnej rady. Ale tie ďalšie kroky už boli veľmi liberálne, mal blízko k VPN-károm. Zazlievam mu najmä, že nehlasoval za nedávnu novelu ústavy. To bola KDH-cká novela, ale Fero povedal nie.

Viliam Oberhauser: Františka Mikloška som pred rokom 1989 nepoznal, takže jeho minulosť neviem hodnotiť. Pamätám si však prvé zhromaždenie KDH, v Istrocheme, kedysi Dom odborov. Vystúpil tam Fero a povedal, že on do KDH nevstúpi, lebo naňho tlačili. Celé roky bol VPN-kár, potom prišiel do KDH. A teraz zase nie je členom KDH, ale zasahuje do programu. A vždy negatívne.

On zohral počas tých 35 rokov veľa negatívnych úloh. S Moravčíkom sa podpísal na knihu, ktorá robila šarapatu v katolíckej cirkvi, potom aféra s Bezákom, čo bol ďalší zásah, kde sa angažoval vo veci, o ktorej pápež už rozhodol. A to ešte nehovorím o negatívnej úlohe pri vracaní katolíckeho majetku. Množstvo aktivít, ktoré škodili katolíckej cirkvi aj kresťansko-demokratickému hnutiu.

Ján Čarnogurský: Mne sa na túto tému ťažko hovorí, lebo s Ferom Mikloškom sme boli veľkí priatelia. Ale chcem povedať jedno. On raz verejne povedal, že je človekom Západu. No dnešný Západ je upadajúcou časťou sveta. A Fero sa tejto upadajúcej časti drží. Zdá sa, že nie je schopný vidieť, že Západ je už na ústupe.

Ak to zhrniem, vaše hodnotenie súčasného KDH je – bezpohlavná strana, ktorá neprináša relevantné témy, motá sa v kruhu a jediné, čo vykrikuje, je „Fico nie”. Čo musí KDH zmeniť, aby v parlamentných voľbách o rok a pol zaznamenalo zaujímavý výsledok, alebo aby opäť začalo reprezentovať kresťanského voliča, o ktorého sa momentálne asi nikto nestará?

Ján Čarnogurský: KDH musí rozšíriť svoj intelektuálny a politický obzor, pretože zatiaľ ako keby videlo len po prešovský samosprávny kraj. Začať by mohlo tým, že by komunikovalo so širším okruhom ľudí, nielen s tými, ktorí patria do liberálneho politického tábora.

Viliam Oberhauser: Nevidím nádej, že sa tá skupina ľudí na čele KDH zmení. Celá funkcionárska štruktúra sa zabetónovala v mainstreamovom názore, ktorý je de facto mŕtvy. Napríklad zavolať aj pána Čarnogurského, ale boja sa ho osloviť, dištancujú sa od neho. Mali by zavolať všetkých, čo boli na začiatku, ale aj ďalších angažovaných v kresťanských občianskych združeniach, sú tu kvalitní ľudia. Ale oni ich neoslovujú, nespolupracujú, nekomunikujú. Boja sa, že niekto príde s iným názorom, ako je ten mainstreamový. Oni sa zabetónovali, a to je ich smrť.

Keď sledujeme ľudí z KDH v politických diskusiách, často to naozaj pôsobí, ako keby mali klapky na očiach a opakujú len vyjadrenia, ktoré prichádzajú z Bruselu.

Jozef Mikloško: Ja si myslím, že Majerského do diskusií pozývajú tak často preto, aby KDH upadalo. Lebo on všetko povie nepripravene, unavene, uletí mu to a všetci to potom vyťahujú. Na snemy vždy pozývali aj minulých predsedov. Teraz nič. Takže uvidíme. Tí traja podpredsedovia, ktorí nehlasovali za uznesenie, to je signál. Keď traja podpredsedovia odmietnu uznesenie, znamená to, že tam to vrie a niečo sa musí zmeniť.