Podľa Kallasovej existujú iba dve legitímne situácie na použitie sily – sebaobrana alebo mandát Bezpečnostnej rady OSN – pričom ani jedna z nich v tomto prípade neplatí. „Nevieme, aké sú ciele tejto vojny,“ uviedla pred odchodom na samit EÚ v Bruseli a zároveň dodala, že členské štáty EÚ „nemajú chuť ísť do tejto vojny“. Aj preto Únia momentálne neplánuje vojenskú misiu na zabezpečenie Hormuzského prielivu a namiesto toho hľadá riešenia v spolupráci s OSN a regionálnymi partnermi.

Kallasová zároveň upozornila na širšie dôsledky konfliktu, ktorý podľa nej prináša „chaos na Blízkom východe“ a ovplyvňuje globálne trhy, najmä v oblasti energií a hnojív. EÚ podľa nej spolupracuje s krajinami Perzského zálivu, Egyptom a Jordánskom s cieľom nájsť cestu k ukončeniu bojov. Kriticky sa vyjadrila aj k poprave švédskeho občana v Iráne, o ktorej nebola vopred informovaná.

K podobnej kritike sa pridal aj španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorý označil americko-izraelské útoky za „nezákonné“ a varoval pred oslabovaním medzinárodného poriadku. „Európa je založená na princípoch multilateralizmu… A práve to je teraz opäť spochybňované,“ uviedol. Zdôraznil, že Európa musí brániť pravidlá medzinárodného práva a „postaviť sa na stranu tých, ktorí trpia jeho porušovaním“.

Írsky premiér Micheál Martin varoval pred eskaláciou útokov na energetickú infraštruktúru, ktoré označil za „neprijateľné“ a potenciálne destabilizujúce pre globálne trhy. Reagoval aj na správy o civilných obetiach vrátane detí, pričom zabíjanie civilistov označil za „absolútne ohavné“. Podľa neho budú mať takéto útoky dlhodobé dôsledky nielen pre región, ale aj pre svetovú ekonomiku.

Martin zároveň vyzval na intenzívnejšie diplomatické úsilie zo strany Európskej únie a Organizácie Spojených národov. Podľa jeho slov je potrebné „vrátiť situáciu k deeskalácii a riešeniu v rámci OSN“, pričom zdôraznil, že Európa má dobrú pozíciu na sprostredkovanie dialógu a hľadanie mierového riešenia konfliktu.