Riziko nového Občianskeho zákonníka tkvie najmä v tom, že v ňom niektoré veci nie sú pomenované exaktne a až v praxi sa ukáže, či je nastavený naozaj správne a zabezpečí to, čo by zabezpečiť mal. Teda predvídateľnosť práva, jeho funkčnosť, aj zrozumiteľnosť. Ľahko sa totiž môže stať, že rôzne súdy si budú niektoré veci a formulácie vykladať po svojom a namiesto poriadku zavládne právna neistota. Každá chybička sa totiž v takomto komplexnom predpise prejaví až v praxi a jej dopad na vzťahy ľudí môže byť obrovský.

Najväčšie zmeny a takisto rozpory nového Občianskeho zákonníka sa týkajú dedičského práva a inštitútu takzvanej blízkej osoby s nedefinovaným pojmom partner. V prvom prípade napríklad pôvodný návrh dovoľoval obmedziť dedičský podiel maloletého dieťaťa len na dve desatiny zákonného podielu, čo v podstate znamená ožobračovanie sirôt v mene autonómie vôle.

Aké sú riziká druhého uvedeného príkladu? Reflektuje ministerstvo spravodlivosti pripomienky, ktorých sa nazbieralo vyše 4 tisíc? Aké sú potenciálne riziká, ale aj pozitíva nového Občianskeho zákonníka?

Dozviete sa vo videorozhovore s advokátom a predsedom Aliancie za rodinu, JUDr. Antonom Chromíkom, PhD.

Momentálne sa finalizuje podoba nového Občianskeho zákonníka. Ten aktuálne platný pochádza ešte z roku 1964, je teda poriadne bradatý. Dá sa povedať, že dnešnej dobre už nevyhovuje?

Nemyslím si, že nevyhovuje. Prešiel mnohými novelami, a prešiel aj veľkou zmenou po roku 1989. Za mňa ten Občiansky zákonník funguje. Navyše, máme napríklad správny poriadok, ktorý je v podstate funkčný v ktorom dokonca neboli robené žiadne zmeny. To je úplne neuveriteľný predpis, vrchol legislatívnej veľkosti, keď taký predpis prežije tak dlhú dobu a je stále funkčný, dokonca takmer bez noviel. Pri Občianskom zákonníku tie novely boli potrebné, pretože musia reflektovať zmenu spoločenského zriadenia. Ale myslím si, že to dobré sa zachovalo a to, čo bolo potrebné, sa zmenilo.

Jasné, že je možné prísť s novým Občianskym zákonníkom, ale je to vždy riziko, pokiaľ sa nezachová výrazná kontinuita s tým, čo bol predtým. Sme predsa len 30 rokov od pádu komunizmu – vybudovali sme demokratické súdy, vybudovali sme judikatúru k tým pojmom, naplnili ju svojou podstatou, prešlo sa všetkými inštanciami… A vybudovala sa celkom robustná judikatúra na to, aby ľudia vedeli, či majú v právnych vzťahoch istotu, keď pôjdu do žaloby alebo nie. A to je veľmi dôležité. Aby keď prídete za advokátom, mali ste istotu – choďte do súdneho sporu, máte šancu to vyhrať, tu je judikatúra, ktorá k tomu niečo hovorí. Pri novom Občianskom zákonníku to môže byť vždy risk. Ak sa odpíli ten strom robustnej judikatúry, a začína sa tvoriť nová, je tam veľmi veľa nových princípov a my nevieme, akým spôsobom k tomu súdy pristúpia.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom.

Rozhovor si môžete aj vypočuť.

Či zvolia práve ten princíp právnej stability a budú sa snažiť aj tie nové princípy vysvetľovať skôr konzervatívnejšie. Alebo sa môže stať pravý opak, že súdy to pojmú ako príležitosť vybudovať niečo nové, a budú to iné rozhodnutia, ako boli dovtedy. To môže byť aj istota, môže to byť niečo dobré, ale je to zároveň veľký problém právnej neistoty.

Treba byť teda veľmi opatrný, pretože až prax môže ukázať, že niečo nie je úplne jednoznačne napísané, a potom by ľudí čakali roky a roky nejasností a sporov.

Áno, a to je práve to – ten Občiansky zákonník zasiahne kompletne celú populáciu na Slovensku, zasiahne všetky občianskoprávne vzťahy. Dokonca aj obchodnoprávne, pretože sa tam začleňuje obchodné právo, do občianskeho kódexu.

Ak zistíte, že to právo sa zmenilo, tak by malo vyhovovať samotným ľuďom. A teraz je tu otázka – na čo je spoločenská objednávka, od samotných ľudí, nie od tých, ktorí s tým pracujú alebo ktorí sú odborníci? To musí rekodifikačná komisia reflektovať, aj reflektovať váhu jednotlivých názorových skupín. Pretože občiansky zákonník nie je žiadna čistá obchodná záležitosť, je to vyslovene hodnotová záležitosť. Tam sa prejavujú názory ľudí, vzťahy ľudí, ako by tá spravodlivosť mala vyzerať v ich živote. Či sa týka dedičstva, manželstva, statusových vecí, či sa týka toho, akým spôsobom sa bude narábať s majetkom.

A toto sme trošku cítili aj my, keď sme začínali robiť pripomienky. Javilo sa nám, že to je úplne odtrhnuté od reality. Schválili sme novelu Ústavy, ale v návrhu občianskeho zákonníka vidíme veci, ktoré tam nemajú čo robiť.

Je tam niečo v rozpore s tým, čo bolo schválené v novele Ústavy?

Tie prvé návrhy, nového Občianskeho zákonníka, boli v rozpore vo viacerých oblastiach. Ešte stále si myslím, že tam nejaké rozpory ostali. Napríklad tam vidíme jeden veľký rozpor, ktorý pretrval aj po ďalších pripomienkových konaniach, čo sa týka jedinečnosti manželstva. Pretože ak sa pri inštitúte blízkej osoby vytvára osobitne cielený inštitút, ktorého vzťah je účelom a funkciou obdobný manželstvu, tak to protirečí jedinečnosti manželstva, zakotvenej v Ústave. Ako môžem zachovávať jedinečnosť manželstva, ak vytváram obdobné inštitúty? Je to ako keby ste mali Coca-Colu a potom niekto príde a povie – dobre, Coca-Cola je chránená, tak dáme Coca-ColaA. Ako chránim tú jedinečnosť, keď by som dovolil takéto niečo, dokonca to sám vytvoril? A to je ten problém, ktorý tam vidíme a ktorý tam ešte stále ostal.

Bola vlastne nejaká spoločenská objednávka na to, aby nový Občiansky zákonník vznikol? Vieme, že odborná komisia to pripravila v priebehu minulého roka, vlani v polovici decembra sa končilo pripomienkové konanie, teraz sa o tom rokuje. Na základe akej iniciatívy tá objednávka vznikla?

Tá ide skôr z odbornej praxe a nie je to záležitosť jedného roka. Rekodifikačných komisií bolo veľmi veľa. Predtým bola komisia pod vedením profesora Lazara, teraz pod vedením profesora Števčeka. Každý to vníma ako niečo, čo by bolo istým spôsobom poctou, keby sa podieľal na takomto novom predpise. Lebo ten pôvodný predpis je od roku 1964, a má už svoju vážnosť nielen svojím obsahom, ale aj tým, ako dlho vydržal.

To, že zákonník prežil od roku 1964, svedčí o tom, že funguje. Že tie spoločenské objednávky sú len čiastkové a reálne sa realizujú priebežnými novelami. Nemám pocit, že by spoločnosť išla na barikády a žiadala nový Občiansky zákonník. Zdá sa, že sme sa s ním zmierili tak, ako funguje.

Predkladatelia tvrdia, že nový Občiansky zákonník má umožniť ľuďom spravovať si veci podľa svojej vôle, s minimálnymi zásahmi štátu. Má zmodernizovať právo, zjednodušiť ho, má byť predvídateľné, funkčné, zrozumiteľné. Vieme, že v pripomienkových konaniach bolo viac ako 4 100 pripomienok. Budú tieto atribúty, ktoré predkladatelia proklamujú, podľa vás naplnené?

Predvídateľnosť bude otázkou ešte dlhého času. To vnímam ako niečo, čo je z povahy veci takmer nemožné realizovať, vzhľadom na to, akým spôsobom sa právo cez judikatúru vyvíja. A čo sa týka autonómie vôle, to je veľká otázka, lebo dnes sa naozaj buduje skôr individualizmus, egoizmus. Tá otázka je, či toto nie je skôr zhromažďovanie mnohých problémov. Či to, že niekomu niečo umožníme urobiť nespravodlivo, je ten správny postup. Vyzerá to tak, ako keby dobro a zlo mali rovnakú hodnotu, lebo to je sloboda. Ale to tak nie je. Normy sú tu na to, aby upravovali vzťahy čo najspravodlivejšie a bránili zneužitiu.

Uvediem príklad pri dedičskom práve. Pretože dedičské právo sa v novom občianskom zákonníku mení nenormálnym spôsobom. Mali sme tu zopár pravidiel, v rámci ktorých ste dokázali funkčne usporiadať svoje vzťahy. Boli isté veci, ktoré bolo treba zmeniť, napríklad judikatúra sa pri vydedení nastavila veľmi reštriktívne. Takmer nebolo možné vydedenie, ani pri vážnejších problémoch v rodine. Tam bolo treba zasiahnuť.

Ale namiesto toho sa spravil presný opak, kyvadlo sa prevážilo a povedalo sa – so svojim majetkom môžeš urobiť hocičo. Ale tak to nie je. Na Slovensku je tradícia toho, že majetok ostáva v rodine. Keď starý otec pracoval celý život v baniach v Amerike, prišiel domov a nakúpil polia, tak chcel, aby to prešlo aj na vnukov. S výnimkou takých extrémnych prípadov, kedy niekto v tej rodine naozaj nerobil to, čo mal robiť.

A teraz sa to mení tak, že s tým majetkom môžete robiť úplne hocičo. Vaša autonómia vôle po smrti je vyššia, ako za života. Predstavte si, že máte maloleté dieťa. Keď ešte žijete, ste povinní to dieťa vyživovať, prípadne po rozvode platiť alimenty, starať sa o to dieťa až do nejakých 26 rokov, v niektorých prípadoch. Podľa nového, po vašej smrti, bol prvotný návrh taký, že maloleté dieťa dostane dve desatiny z jeho zákonného podielu. Posledný príjem, ktorý má dieťa mať od rodiča, mal skončiť na dvoch desatinách. My hovoríme, že to je absolútne nerozumné. Rodič je za života povinný starať sa o dieťa, a keď teraz ide o posledný príjem, ktorý to dieťa od rodiča má mať, ideme ho skracovať, ideme ožobračovať siroty.

Čo sa má diať so zvyšnými ôsmimi desatinami?

Rodič môže rozhodnúť, čo chce. Autonómia vôle, bodka.

A ak by to neriešil za života?

Keď to nerieši za života, môže padnúť zákonný podiel. On môže to maloleté dieťa, ktoré potrebuje pomoc, zbaviť časti príjmu. A dôsledok nie je len morálny. On síce spraví svoje autonómne rozhodnutie, ale štát bude zodpovedný za to, ak maloleté dieťa padne do sociálnej siete. My všetci sa na to zložíme a budeme platiť nejakú sociálnu dávku. Aký to má zmysel?

Teraz to po pripomienkovom konaní upravili. Navrhujú, že dieťa dostane tri štvrtiny zo zákonného podielu. To znamená, že ho stále vieme zbaviť jednej štvrtiny. Pri dospelých deťoch od 18 rokov nahor, ste doteraz závetom mohli polovičku, ktorá by mu inak patrila zo zákona, dať niekomu inému. Čo vnímam ako v poriadku, nejaká tá vôľa tam musí byť, hlavne keď nefunguje systém vydedenia. Ale teraz tam má byť to, že dospelé dieťa dostane len 25%. To znamená, že 75% môžem rozdeliť inak. Toto bude predovšetkým kaziť vzťahy medzi súrodencami. A podľa mňa na to nie je ani spoločenská objednávka. Tá bola práve na to, aby sa postihli extrémne prípady, kedy by vydedenie malo zafungovať.

Podľa vašich pripomienok vám prekážajú aj veci, ktoré akoby v novom Občianskom zákonníku majetok nadraďovali nad rodinu.

Môžeme to tak formulovať, pretože pôvodné návrhy umožňovali uzatvárať predmanželské dohody, v ktorých sa dohodli, že majetok nebude žiadny spoločný. Ale manželstvo, ktoré je trvalou inštitúciou a kde sa z ja a ty stáva my, malo byť možné vytvoriť úplne bez majetku. A to je niečo, čo podporuje vzdialenosť medzi ľuďmi.

Vnímam to aj z pohľadu ženy, hoci som muž. Asi žiadna žena si nikoho neberie len kvôli peniazom. Ale tá situácia, že sa nevytvára nič spoločné, môže byť časom naozaj nespravodlivá. Žena povie – v poriadku, nechcem tvoje peniaze, a podpíše. Lenže príde manželstvo, kde tá žena do neho dáva to, čo manželstvo potrebuje – starostlivosť. Žena ostáva doma s malými deťmi, nepracuje, nemá zárobok. A muž má v podstate všetko. Toto je podľa mňa vec, pri ktorej mali feministky dupať nohami. Ja som ale žiadnu feministku kvôli tomu zatiaľ dupať nepočul, tak sme dupali my namiesto nich.

A prišlo k tomu, že tie návrhy ohľadom predmanželských zmlúv odtiaľ vypadli. Celé rodinné právo ostalo v Zákone o rodine, čo je nový predpis z roku 2005, takže to nie je žiadna komunistická starina. Funguje 20 rokov úplne bez problémov, sudcovia s ním vedia pracovať. Pretože Občiansky zákonník, nastavený na autonómiu vôle, bol absolútne nekompatibilný so Zákonom o rodine, kde platí, že vaše manželstvo a rodičovstvo má svoju váhu, musíte vedieť, do čoho vstupujete, a nemôžete si s tým robiť, čo chcete.

Keď vás tak počúvam, návrh Občianskeho zákonníka je v duchu toho nového, moderného – ja, ja, ja a len ja. Prečo k tomu komisia pristupuje takto?

Každý človek koná na základe svojho mindsetu, presvedčenia, niečoho, čo považuje za správne. A oni takéto presvedčenie majú. My ich ale stále upozorňujeme, že toto nie je presvedčenie celej spoločnosti. Tá sa na to pozerá úplne inak, už vidí ovocie tej nezriadenej slobody a koľko zranení to nakoniec prináša napríklad deťom. My hovoríme o slobode takto – môžeš robiť, čo chceš, len miluj. Akurát tá láska musí byť pravá. Tu je práve problém, keď sa to obráti. Tie deti chceme ochrániť. Aj tí noví, mladí, rozmýšľajú o tom trošku inak.

Aké ďalšie významné zmeny by mal nový Občiansky zákonník priniesť?

Autonómiu vôle vidíme ako jednu z vecí, ktorá môže byť primerane posilnená, ale musí mať svojho pendanta v zodpovednosti, musí mať hranice a nastavenia proti zneužitiu. Tie nám v návrhu chýbali. Začlenenie Obchodného zákonníka do celého kódexu vnímame ako veľmi pozitívne. A niektoré záležitosti týkajúce sa toho, že v súkromnoprávnych vzťahoch sa má vždy hľadieť najskôr na záujmy maloletého dieťaťa, to vnímam ako dobré doplnenie po pripomienkovom konaní. Otázka je, ako sa tento princíp pretaví do konkrétnych ustanovení. Určite to nemôže byť tak, že nakoniec znížim maloletému dieťaťu jeho zákonné podiely. To by som vnímal ako problém s týmto princípom.

Má sa zaviesť aj trojročná premlčacia lehota, zodpovednosť za nepoctivé rokovania, možnosť písomne potvrdiť ústnu dohodu, upravujú sa náhrady škody, kúpne zmluvy, kategorizácia záväzkov, čiže sú to naozaj veľmi široké témy…

Je tam veľmi toho veľa. Trojročná premlčacia lehota sa teraz zjednocuje so štvorročnou z obchodného zákonníka. Ja som skôr zástancom toho, aby sa šlo cestou obchodného práva, ale vnímam to ako dve rozhodnutia s vlastnými argumentmi. Ich argument je, že pokiaľ človek tri roky neuplatní svoje právo, tak sa už nejako rozhodol. Tri roky je podľa nich dosť dlhý čas.

Poďme ešte na niektoré z tých výhrad Aliancie za rodinu.

Tu by som chcel pochváliť ministerstvo, drvivá väčšina pripomienok Aliancie za rodinu bola akceptovaná. Nebola to len naša zásluha, boli tam aj iní ľudia. Viaceré veci sa podarilo vyriešiť – surogátne materstvo zakázané v Ústave sa pretavilo aj do zákonníka, Zákon o rodine zostal vyčlenený.

Čo nám stále robí problém je práve to, že sa vytvára nádoba na neregistrované partnerstvá. Teraz máme nové rozhodnutie, ktoré núti Bulharov, aby uznávali a zapisovali pohlavie, ktoré si človek zmenil, aj do svojich matrík. Pred tým sme mali rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, nie Súdneho dvora EÚ. Mali sme ďalšie rozhodnutia voči Poľsku, ktoré sa hýbu tým smerom, že môže byť uznané manželstvo osôb rovnakého pohlavia.

A teraz si predstavte, že v tejto situácii my vytvárame osobitný inštitút blízkych osôb, ktorých vzťah je funkciou a účelom obdobný manželstvu. Dokonca do ďalšieho ustanovenia, pri obzvlášť blízkych osobách, hovoríme priamo, že obzvlášť blízkou osobou je manžel, aj partner, ale partnera vôbec nedefinujeme. To znamená, že je tu široká možnosť pre súdy, koho za partnera budú považovať. Ja vám úplne presne poviem, akým spôsobom to dopadne, v iných krajinách to dopadalo tiež presne rovnako. Uvoľníte nádobu, kde poviete, že to sa týka nejakých práv. Tá nádoba potom existuje – to je ten právny inštitút.

A pritom, terajšia definícia blízkej osoby už zahŕňa aj tieto osoby. Nikto by o nič neprišiel, lebo teraz sa za blízku osobu považuje každá, ktorá by ujmu iného považovala za svoju vlastnú. Žiadny praktický problém by nikomu nenastal. A to nie je len môj názor. Slovenská advokátska komora oslovila viacerých ústavných právnikov, ktorých sa pýtali, či by tento konštrukt bol v rozpore s jedinečnosťou manželstva. Viacerí odpovedali, že áno, vidia v tom ústavný rozpor.

Ale práve týmto spôsobom vytvoríte tú nádobu. A súdy vám potom povedia veľmi jednoducho – v rámci princípu nediskriminácie nemôžete rozlišovať partnerov rovnakého pohlavia od partnerov rozdielneho pohlavia, musíte im dať rovnaký rozsah práv. Nemôžete takým spôsobom odlišovať vzťahy, ktoré sú obdobné manželstvu, od manželstva. To znamená, že im umožnia začleniť svoju judikatúru a rozšíriť tieto veci do podoby, ktorá nás absolútne bude šokovať. Keď im vytvoríte nádobu, do ktorej to vedia vložiť, tak nad tým už nemáte moc. Ani vláda nad tým potom už moc nemá. Pre nás je absolútne kľúčové, aby vláda v tejto veci neustúpila a aby takýto inštitút nevytvárala priamo v Občianskom kódexe.

Viacerí odborníci upozorňujú na to, že právo sa už teraz dá vykladať rôznymi spôsobmi a závisí od nastavenia sudcu, ako to pojme. A takáto nejednoznačná legislatíva by to asi len prehĺbila.

A súdy by mali aj na čo sa odvolať. Len stačí, že uplatnia rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Európskeho súdneho dvora, a v podstate im to úplne krásne vyjde. Majú argumentáciu plne pokrytú. Zoberte si ten posledný prípad, kedy prelomili oblasti, ktoré patria výlučne do práva štátov a Európska únia do toho nemá vôbec čo zasahovať. A súd to celé zmetie zo stola vďaka tomu, že ten konkrétny človek, ktorý má problém so svojou identitou, býva v Taliansku. On môže cestovať, všetko môže robiť rovnako ako iný, ale nemá ten občiansky preukaz, ktorý túži mať. Potom už súd môže naozaj zrušiť všetky výlučné oblasti štátov, keď stačí len to, že sa niekto presunie za hranice.

Raz európske inštitúcie niečo podobné odôvodnili tým, že musí byť zachovaná sloboda pohybu a cestovania a niečo v súvislosti s dokladmi to narúšalo…

To bol prípad voči Bulharsku. Európsky súdny dvor hovoril, že na účely zápisu trvalého pobytu musia uznať zväzok, ktorý Bulharská ústava nepozná – manželstvo osôb rovnakého pohlavia. Šli takým salámovým spôsobom – nie, nemusíte to uznať úplne, ale na tieto účely pobytu to uznať musíte. Pritom ten prípad bol tiež vykonštruovaný. Ten človek mohol získať trvalý pobyt v Bulharsku na základe iných dôvodov, už len z toho dôvodu, že tam býval, že tam pracoval. Ale nie, oni chceli, aby sa ako dôvod uznalo práve to manželstvo.

Podľa vás, nový Občiansky zákonník, ktorý bude prijatý asi už v priebehu tohto roka, bude krokom v správnym smerom?

Nedokážem to odhadnúť. Bude to závisieť od ďalšieho správania sa ministerstva spravodlivosti. Mám veľkú nádej z toho, ako sa ministerstvo správalo doteraz. Dúfam, že vec týkajúca sa ožobračovania sirôt o povinný zákonný podiel naozaj neprejde, nie je na to spoločenská objednávka. Rovnako nie je spoločenská objednávka na neregistrované partnerstvá. A myslím si, že podľa toho, ako to pôjde na vládu, bude vidno, či vláda chce tieto dve veci lámať na kolene, alebo nie.

Návrh nového Občianskeho zákonníka pripomienkovala aj iniciatíva Inakosť a návrhu napríklad vyčítajú, že vôbec nerieši LGBTI ľudí, taktiež, že sa nevysporiadali s tým, že ak v manželstve jeden z manželov zmení svoje pohlavie, tak ten zväzok automaticky zanikne. Čo vravíte na toto?

Zákon o rodine nie je predmetom Občianskeho zákonníka. Väčšina tých pripomienok teda odpadá, ostáva status quo. Čo sa týka neriešenia tých vzťahov, mali by sme rozmýšľať nad tým, že ak niekomu niečo dávame, malo by to byť niečo dobré. Nemôžem byť ten, ktorý povie – keďže to chceš, tak ti to dám, hoci viem, že ti to môže ublížiť. A to je práve tá pointa, v čom sa s nimi nezhodujeme. Vieme, že takéto vzťahy, podľa štatistík, sú problematické. Keby nás motivovala nenávisť, bolo by to veľmi zlé. Sme motivovaní práve tým, že nechceme tým druhým ubližovať.

Musíme trvať na tom, že manželstvo je jedinečný vzťah a má právo byť spoločnosťou regulovaný, keďže sa v ňom rodí nová generácia. Ostatné veci, ktoré sa týkajú súkromnoprávnych priateľstiev, tam je sloboda. Nikomu sa nič nezakazuje, ale nemôžeme očakávať povýšenie na piedestál len preto, že sme priatelia.

Nejaký odhad, časový rámec, kedy by nový Občiansky zákonník mohol byť schválený?

Boli sme na druhom pripomienkovom konaní na ministerstve spravodlivosti a tam nám predstavili plány, že by to mohlo byť niekedy v priebehu mesiaca na vláde, niekedy na májovom zasadnutí dopracované, prvé čítanie v NR niekedy v júni. Predpokladám, že sú to zatiaľ skôr plány, nehovorím, že sa to nemôže zmeniť. Ale takýmto spôsobom nám to bolo komunikované. Prvé čítanie, potom leto a po lete druhé čítanie a prijatie.

Ostáva len dúfať, že všetky tie rozumné a logické pripomienky ešte legislatívci zapracujú. Aby nevznikali problémy, ktoré vyvstanú až z praxe a ktoré budú pre ľudí znamenať roky a roky prípadných súdnych sporov.

Toho sa trošku obávam. Je to nesmierny komplex. Každá chybička sa rýchlo prejaví a môže mať veľký dopad na vzťahy ľudí.

Aj keď sme sa v tomto článku venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechaj ujsť aj článok Liturgická spomienka: Svätý Cyril Jeruzalemský, svedok jednoty a pravdy, v ktorom sa venujeme úplne inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.