Praha a Bratislava chcú po rokovaní o zásobovaní ropou v strednej Európe rozbehnúť prípravu reverzného toku ropy cez ropovod Družba a zároveň preveriť aj reverzný chod produktovodu pre benzín a naftu medzi Českom a Slovenskom. Český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček po stretnutí so slovenskou ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou uviedol, že obe strany sa dohodli na začatí konkrétnych krokov.

„Zhodli sme sa na tom, že tento proces naštartujeme. To je zásadné posolstvo. Inými slovami, tým vlastne hovoríme, že posilňujeme energetickú bezpečnosť v rámci strednej Európy,“ povedal Havlíček.

Podľa neho Česko v Bruseli zopakovalo ponuku, že je pripravené Slovensku ponúknuť takzvaný reverzný tok ropy, ktorú dnes nakupuje cez Terst, a po technických úpravách ju dodávať smerom na Slovensko. Zároveň deklarovalo pripravenosť zapojiť sa do expertného tímu Európskej únie, ktorý má posudzovať situáciu okolo poškodenia ropovodu Družba na Ukrajine.

Havlíček povedal, že plnohodnotná investícia do úprav ropovodu Družba by sa mohla pohybovať „v rádoch do 1 miliardy Kč“. Dodal, že v horizonte dvoch až troch rokov by takéto riešenie mohlo znamenať dodávky „2 až 3 milióny ton ropy na Slovensko“.

Do ďalších rokovaní sa podľa českého ministra zapoja aj zástupcovia spoločností MERO a Transpetrol, ktorí majú do 30. apríla pripraviť detailnejší plán. Paralelne sa má rokovať aj s PKN Orlen. Havlíček zároveň uviedol, že Česko je pripravené pomôcť aj pri hľadaní riešenia okolo ropovodu Adria medzi Maďarskom a Chorvátskom.

Slovenská ministerka hospodárstva Denisa Saková zdôraznila, že Slovensko v súčasnosti čelí tlaku rastúcich cien ropy a plynu aj výpadku tradičnej trasy cez ropovod Družba.

„Momentálne chcem Slovensko len ubezpečiť, že tento reverzný tok ani ropy, ani produktov z ropy nepotrebuje, ale reagujeme na výzvy a otázky energetickej bezpečnosti a chceme si vopred otestovať tieto reverzné chody,“ uviedla Saková.

Dodala, že v krátkodobom horizonte bola garantovaná kapacita približne 1 milión ton ropy ročne, pričom po investíciách by sa mohla zvýšiť na 2 až 3 milióny ton ročne. Havlíček pritom hovoril aj o núdzovom režime prúdenia ropy na úrovni približne 100-tisíc ton ročne. Pracovná skupina zložená zo zástupcov MERO, ČEPRO, Transpetrolu a Slovnaftu má preveriť aj reverzný chod produktovodu, ktorý by podľa nej mohol zabezpečiť prepravu 50 miliónov litrov produktov ročne z Česka na Slovensko.

Saková zároveň potvrdila, že Slovensko prijíma českú ponuku na vytvorenie expertného a mediačného tímu pri obnovení funkčnosti ropovodu Družba a tiež pri rokovaniach o navýšení kapacity ropovodu Adria prevádzkovaného chorvátskou spoločnosťou JANAF.

K plánovanému návrhu eurokomisára pre energetiku Dana Jørgensena na ukončenie výnimky pre dovoz ruskej ropy do Slovenska a Maďarska Saková povedala: „My úplne s týmto návrhom momentálne v danej situácii nie sme zosynchronizovaní“.

Podľa nej „nie je čas na to, aby sme momentálne postupovali v rámci Komisie ideologickými rozhodnutiami, ale teraz musíme všetci pristupovať k celej situácii rozumne a pragmaticky“.

Ministerka zároveň uviedla, že Slovensko sa so zástupcami Transpetrolu bavilo aj o tom, že reverzný tok ropy by sa neskúšal len po rafinériu Bratislava, ale až po Šahy, kde existuje prepojenie na Maďarsko.

Otázkou financovania plánovaných investícií sa podľa Havlíčka bude ešte zaoberať česká aj slovenská strana. Jednou z možností je podľa neho spoločné financovanie oboma krajinami, ďalšou variantou je kombinácia s povinným odberom, ktorý by zabezpečil priebežnú návratnosť.

„Urobíme všetko pre to, aby sme sa pokúsili získať aj zdroje z Európskej komisie. Ide jednoznačne o posilnenie bezpečnosti v rámci centrálnej, teda strednej Európy,“ povedal Havlíček.

Zároveň zdôraznil, že pri reverznom toku by išlo o ropu neruského pôvodu, keďže Česko ju dnes nakupuje cez Terst a následne ju dopravuje cez TAL a IKL. Saková doplnila, že Európska komisia v súčasnosti nemá vyčlenené prostriedky na projekty spojené s fosílnymi palivami, no v súčasnej situácii by podľa nej mohlo dôjsť k prehodnoteniu tohto prístupu v prospech projektov energetickej bezpečnosti.