Vyšetrovacie komisie: Má to však jeden háčik

Tých komisií, ktorých závery boli vždy v duchu, ako to bolo žiadúce, bolo už v histórii neúrekom. Ak nezavoláš do komisie zúčastnenú alebo poškodenú stranu, nikdy nedosiahneš záver, ktorý by mal univerzálnu platnosť a všetkými by bol uznaný. Len tak letmo si spomeňme na niektoré „komisie”, ktorých závery sú síce jednoznačné, ale nie všeobecne uznávané a často razantne odmietané. Bez toho, aby som zaujal stanovisko k objektívnej pravde alebo odporučil, čomu treba veriť, spomeniem niekoľko svetoznámych komisii, ktoré síce všetko „vyšetrili”, ale vzápätí boli niektorou zo zúčastnených strán spochybnené, lebo sa na vyšetrovaní nezúčastňovali.

Hádam najznámejším prípadom je vyšetrovanie masakru v Katynskom lese. Roku 1943 tam Nemci objavili hroby povraždených poľských dôstojníkov. Asi sa v svojich argumentoch cítili silní, keď do komisie pozvali aj nezávislých odborníkov z cudziny. Bol tam aj prof. patológie Slovenskej univerzity František Šubík, známy skôr pod básnickým menom Andrej Žarnov. Komisia vydala jednoznačné svedectvo, že to spáchali Sovieti. Po skončení vojny ZSSR zorganizoval novú komisiu na čele s moskovským patriarchom, v ktorej bol aj bulharský patológ z predchádzajúcej komisie. Tá zistila úplný opak a za vrahov určila Nemcov. Aj naša docentka všeobecných dejín na FiF UK v Bratislave nás presviedčala, že to urobili nacisti, lebo oni zabíjali výstrelom do tyla. V duchu sme sa síce všetci usmievali, ale pri skúške sme to samozrejme nezabudli zopakovať. Tento stav trvá dodnes, hoci určitý čas aj Moskva pripustila inú verziu, akú zistila ich komisia. Ku cti A. Žarnova treba pripísať, že hoci bol niekoľko rokov z tejto strany železnej opony, nikdy svoj podpis z roku 1943 neodvolal.

Ale aj v poslednej dobe sme mali niekoľko komisii, ktorých „jednoznačné” závery druhá strana neuznala, lebo ju k vyšetrovaniu nepustili. Len okrajovo spomeňme komisiu, ktorá prešetrovala pád lietadla nad Donbasom, v ktorej sedeli zástupcovia jednej strany konfliktu, ale druhú nepripustili. Bolo prirodzené, že jej závery druhá strana neuznala a spochybnila. Rovnako je to pri vyšetrovaní výbuchov na Severnom potoku atď. Takéto komisie majú rovnakú autoritu, ako prosté vyhlásenie bez akéhokoľvek vyšetrovania.

Aj terajšie vyslanie komisie na prešetrenie stavu ropovodu Družba bez účasti zástupcov Slovenska a Maďarska, hlavných poškodených, je predovšetkým ťažkou urážkou vlád týchto krajín zo strany európskej komisie. Vlastne sa im vyslovila nedôvera na úkor nečlenského štátu a v pozadí visí otázka, či úradníci v Bruseli hrajú s obeťami Zelenského svojvôle poctivú hru. Tvrdenia takého Ivana Korčoka, že je prirodzené, že Kyjev na miesto nepustí „agentov Moskvy”, by nesformuloval ani absolvent pomocnej školy. Je len svedectvom, že kruhy sústredené okolo súčasnej opozície, slúžia všetkým naokolo len nie svojmu národu a štátu! Ale ešte „geniálnejšiu” myšlienku vyslovila europoslankyňa Ostrihoňová. Vraj, keďže EÚ vyčlenila peniaze na opravu, ropovod je určite poškodený! To nevymyslíš, to je Ostrihoňová. Len neviem, prečo furt útočí na koalíciu v tej alebo onej kauze, že spreneveruje verejné prostriedky. Veď keď si to pýtali, tak to asi potrebujú v požadovanom množstve. A či nie?

Takže môj záver: Komisia zistí masívne poškodenia s dlhodobým termínom opravy. Minimálne do skončenia volieb v Maďarsku. Budem rád, ak som sa v tomto mojom úsudku zmýlil!