Iránsky naratív

Hoci Spojené štáty a Izrael počas dvoch týždňov výrazne oslabili iránske sily, zavraždili  značnú časť iránskeho najvyššieho vedenia a veľa civilných obetí vrátane viac ako 160 detí,  schopnosť Teheránu pokračovať v útokoch a blokovať dodávky ropy, zemného plynu a hnojív nebola podľa predstaviteľov Iránskych revolučných gárd (IRG) zďaleka eliminovaná. Americké vojenské základne v regióne sú značne zničené a v chvate evakuované po viac ako 50-tich vlnách náletov iránskych rakiet a dronov, radarové inštalácie USA v regióne sú rovnako z veľkej časti zničené a symbol vojenskej moci USA – lietadlové lode, sa zúfalo snažia ujsť z dosahu iránskych rakiet a dronov.

Viaceré tankovacie lietadlá USA boli zničené pri útoku na základňu a jedno bolo zrejme zasiahnuté počas letu. V Hormuzskom prielive Irán blokuje všetky nepriateľské lode a na trhu s ropou, zemným plynom a hnojivami sa rozpútala panika a ceny s každým dňom konfliktu narastajú.  Dňa 16. marca iránske ministerstvo obrany oficiálne oznámilo, že od 28. februára Irán vystrelil proti americkým a izraelským cieľom viac ako 700 rakiet a 3600 dronov a pritom údajne použil len malú časť svojich zásob. Zároveň uviedlo, že išlo o staršie modely, vyrobené pred viac ako 10 rokmi. Hebrejský kanál Rechek Kan informoval, že Irán vystrelil len na Izrael 262 sálv v rámci ktorých bolo, podľa portálu SadaNews, použitých približne 320 rakiet a okolo 500 dronov. Predstavitelia (IRG) potvrdili, že Irán má v súčasnosti k dispozícii ešte dostatok rakiet na to, aby uštedril nepriateľom ďalšie mohutné údery. Okrem toho iránska armáda potvrdila ťažké straty amerických síl počas nedávneho raketového útoku na leteckú základňu „Prince Sultan“ v Saudskej Arábii.

Naratív Izraela

Dva týždne po začatí operácie Epická zúrivosť prevládol naratív, že Spojené štáty a Izrael sa bez plánu zaplietli do vojny a Irán podniká ťažké odvetné údery v celom regióne. Ceny ropy stúpajú a svet čelí ďalšej slepej uličke na Blízkom východe. Mnohí americkí senátori vojnu nazývajú chybou. Správy v televízii rátajú americké straty. Komentátori varujú pred dlhou vojnou. Táto kritika je  hlasná a v mnohých ohľadoch pochopiteľná. Napriek tomu sa Muhanad Seloom, docent medzinárodnej politiky a bezpečnosti na Inštitúte postgraduálneho štúdia v Dauhe domnieva, že americko-izraelská stratégia proti Iránu funguje. Dôvodom je, že všetky aspekty schopnosti Iránu presadzovať svoj vplyv v regióne sú už značne oslabené a ďalej ich decimujú, uvádza analýza portálu Al Jazeera.

Podľa Jerusalem Post už desať dní po začatí operácie Epic Fury údaje hovorili jasnou a nezvratnou rečou. Počet odpálení iránskych balistických rakiet klesol o viac ako 90 percent, z 350 kusov 28. februára na približne 25 rakiet 14. marca. Odpaly dronov hovoria to isté: z viac ako 800 v prvý deň sa počet odpalov znížil na približne 75 v pätnásty deň. Čísla získané z vojenských vyhlásení USA a Iránu sa v detailoch líšia, ale zhodujú sa v celkovom trende. Stovky iránskych raketových odpaľovacích zariadení boli vyradené z prevádzky. Podľa niektorých správ bolo eliminovaných 80 percent iránskej kapacity na útok na Izrael. Iránske námorné sily, rýchle útočné plavidlá, miniatúrne ponorky a kapacity na kladenie mín sú priebežne likvidované. Jeho protivzdušná obrana bola potlačená do tej miery, že USA teraz lietajú s bombardérmi B-1 nad iránskym vzdušným priestorom bez doprovodu stíhačiek, čo je rozhodnutie, ktoré signalizuje takmer úplnú istotu v prevahu vo vzduchu. Podľa CENTCOMu bolo zasiahnutých viac ako 3 000 cieľov v 30 z 31 iránskych provincií.

Izraelské obranné sily (IDF) vykonali 2 600 letov v 150 útočných vlnách, pričom zhodili približne 6 500 bômb. Viac ako 60 % iránskych raketových odpaľovacích zariadení bolo údajne zneškodnených. Bolo zničených alebo poškodených 43 iránskych vojnových lodí. Podľa Jerusamem Post je to iránsky koniec. Tento kolaps ďaleko prevyšuje škody Iránu počas dvanásťdňovej vojny v júni 2025, keď počet iránskych rakiet klesol z približne 100 za deň v prvý deň na iba päť za deň v deviaty deň. Keď sa pozrieme na to, čo sa skutočne stalo s hlavnými nástrojmi iránskej moci – s jeho arzenálom balistických rakiet, jadrovou infraštruktúrou, protivzdušnou obranou, námorníctvom a štruktúrou velenia, obraz, ktorý sa naskytne, nie je údajne obrazom zlyhania USA. Je to obraz systematického, postupného oslabovania hrozby, ktorú predchádzajúce vlády USA nechali rásť štyri desaťročia. V tejto vojenskej operácii sa podľa analytika Selooma schopnosť Iránu projektovať silu v reálnom čase rúca.

Americký politický analytik plukovník Dougles Macgregor však tvrdí, že zníženie iránskych útokov o 90%, nemusí znamenať len to, že mu dochádzajú rakety, ale skôr to, že mu dochádzajú americké a izraelské ciele.

Arzenál budovaný desaťročia zničený a vyčerpaný za pár dní?

Kampaň prešla podľa Muhanada Selooma dvoma odlišnými fázami. Prvá fáza paralyzovala iránsku protivzdušnú obranu, vyradila z činnosti veliteľské a riadiace štruktúry a poškodila infraštruktúru na odpaľovanie rakiet a dronov. Druhá fáza, ktorá práve prebieha, je zameraná na iránsku obrannú priemyselnú základňu: zariadenia na výrobu rakiet, výskumné centrá s dvojitým využitím a podzemné komplexy, kde sú uskladnené zostávajúce zásoby. Je to metodická kampaň, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby to, čo bolo zničené, nemohlo byť znovu vybudované. Irán teraz čelí strategickej dileme, ktorá sa každým dňom zhoršuje. Ak vystrelí svoje zostávajúce rakety, odhalí odpaľovacie zariadenia, ktoré budú okamžite zničené. Údaje o odpaloch rakiet a dronov naznačujú, že Irán šetrí svoje zostávajúce kapacity skôr na politicky načasované salvy než na udržanie operačného tempa. Ide o riadenie úpadku sily, nie o prejav sily.

Jadrový prah

Veľká časť kritiky americko-izraelskej kampane sa zameriava na jej náklady, pričom predchádzajúci stav sa považuje za akoby bez nákladov. Tak to však nebolo. Irán vstúpil do roku 2026 so 440 kg uránu obohateného na 60-percentnú čistotu – čo by v prípade ďalšieho obohatenia stačilo až na 10 jadrových zbraní. Podľa hodnotení amerických spravodajských služieb bol Teherán pred júnovými údermi menej ako dva týždne od obohatenia dostatočného množstva uránu na jednu jadrovú bombu. Treba však poznamenať, že to tvrdia Izrael a USA už roky. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu údajne uznala, že hromadenie materiálu v Iráne, ktorý sa blíži kvalite potrebnej na výrobu zbraní, nemá jasné civilné opodstatnenie. Súčasná kampaň ďalej poškodila jadrové zariadenie v Natanz. Zariadenie vo Fordowe zostáva nefunkčné. Obranné priemyselné zariadenia, ktoré by boli potrebné na obnovenie obohacovacej kapacity, sú systematicky terčom útokov. Údery môžu síce zničiť zariadenia, ale nemôžu eliminovať vedomosti. 440 kg obohateného uránu zostáva nezvestných. Následný režim akejkoľvek politickej orientácie zdedí strategické prostredie, v ktorom sa argumenty za jadrové odstrašenie  Izraela a USA len posilnili, nie oslabili. A treba dodať, že po dvoch vierolomných útokoch celkom oprávnene.

Hormuzský prieliv

Uzavretie Hormuzského prielivu v kritických komentároch svetovej tlače dominuje. Americký senátor Chris Murphy to označil za dôkaz, že prezident Donald Trump nesprávne odhadol schopnosť Iránu na odvetu. CNN to opísalo ako dôkaz, že administratíva stratila kontrolu nad eskaláciou vojny. Ekonomické škody sú reálne: ceny ropy prudko vzrástli, z globálnych rezerv bude uvoľnených rekordných 400 miliónov barelov ropy a štáty Perzského zálivu čelia útokom dronov a rakiet na svoju energetickú infraštruktúru. Takéto vnímanie však podľa analytika obracia strategickú logiku. Uzavretie prielivu bolo vždy zjavnou odvetnou kartou Iránu, s ktorou bolo treba rátať. Približne 90 percent iránskeho vývozu ropy prechádza cez ostrov Kharg a potom cez prieliv. Čína, najväčší ekonomický partner Teheránu, nemôže podľa analytika prijímať iránsku ropu, pokiaľ je prieliv uzavretý.

Každým dňom, kedy blokáda pokračuje, Irán údajne prerušuje svoju vlastnú ekonomickú životodarnú linku a škodí tým aj svojmu spojencovi a americkému rivalovi. Uzavretie prielivu vraj nepoškodzuje len globálnu ekonomiku, ale urýchľuje izoláciu Iránu. Treba však uviesť na pravú mieru to, že lode Iránu a spriatelených krajín, teda hlavne Číny a Ruska, sa môžu voľne plaviť.

Medzitým sa však námorné prostriedky, ktoré Irán potrebuje na udržanie blokády – rýchle útočné člny, drony, míny, pobrežné protilodné rakety – každým dňom míňajú. Jeho námorné základne v Bandar Abbás a Čahbahár boli vážne poškodené. Centrálne veliteľstvo ozbrojených síl USA (CENTCOM) včera večer oznámilo, že zasiahlo iránske raketové zariadenia v blízkosti Hormuzského prielivu. „Pred niekoľkými hodinami americké jednotky úspešne použili niekoľko hlboko prenikajúcich striel s hmotnosťou 2700 kilogramov proti opevneným iránskym raketovým zariadeniam pozdĺž iránskeho pobrežia v blízkosti Hormuzského prielivu,“ uvádza CENTCOM.

Otázkou nie je, či sa prieliv opäť otvorí, ale kedy a či si Irán zachová akúkoľvek námornú kapacitu na jeho kontrolu. Kritici porovnávajú úlohu eskortovať denne sto tankerov s nemožnou logistickou záťažou. Tankerom však nie je potrebné poskytovať eskortu cez prieliv, ak protivník už nemá prostriedky na ich ohrozenie. To je operačný plán agresora.

Trump označil blokádu Hormuzského prielivu zo strany Iránu za nečestnú, pretože podľa prezidenta USA vo vojne už zvíťazili. „Je to z ich strany dokonca nečestné. My sme už vyhrali! Nemajú právo pokračovať v tom, čo robia!“ – povedal Trump.

Podľa agentúry Bloomberg je však otvorenie Hormuzského prielivu bez prímeria vo vojne s Iránom nepravdepodobné. „Úradníci tvrdia, že dodatočné námorné sily veľa nepomôžu už tak značnej prítomnosti USA v regióne – a aj tak budú zďaleka nedostatočné na to, aby došlo k podstatnému odblokovaniu prielivu,“ uvádza sa v článku.

Irán včera vyhlásil, že USA a Izrael zaútočili na jeho ložisko Južný Pars a niektoré plynárenské a ropné zariadenia boli vyradené z prevádzky. Následne IRGC nariadilo personálu v Saudskej Arábii, Katare a Spojených arabských emirátoch, aby okamžite opustil petrochemické závody. Tým dal najavo, že prídu odvetné údery.

Irán je pripravený otvoriť Hormuzský prieliv až po prímerí a splnení podmienok Teheránu, tvrdí predstaviteľ iránskych orgánov. V tejto súvislosti Financial Times píše, že vojenské odblokovanie prielivu sa javí ako mimoriadne zložité. Hlavným problémom je podľa novín geografia regiónu: „Hory na iránskej strane dávajú útočiacej strane výhodu – je možné útočiť na lode prakticky bez varovania.“

Sieť zástupných síl Iránu sa rozpadá?

Regionálna eskalácia – Hizballáh obnovil útoky na Izrael, iracké milície útočia na americké základne, Hútiovia vysielajú hrozby v Červenom mori – sa uvádza ako najjasnejší dôkaz strategického zlyhania USA a Izraela. Kritici tvrdia, že vojna sa šíri rovnako ako v Iraku. To však podľa analytika nesprávne interpretuje dynamiku iránskej siete spojenectiev. Hizballáh je slabší ako kedykoľvek od roku 2006, oslabený viac ako rokom izraelských operácií pred začiatkom tejto kampane. Iracké milície si zachovávajú schopnosť uskutočňovať útoky, ale robia tak v regióne, kde čelia rastúcej izolácii. Hútiovia v Jemene disponujú nezávislými schopnosťami, ale chýba im integrácia velenia s Teheránom, ktorá by premenila činnosť milícií na strategický efekt.

Jasný cieľ operácie?

Najsilnejšou politickou kritikou USA je, že vláda nemá jasný cieľ operácie. Nepomohla tomu ani Trumpova vlastná rétorika: kolísanie medzi „bezpodmienečnou kapituláciou“ a náznakmi rokovaní, medzi zmenou režimu a popieraním potreby zmeny režimu, posilňuje dojem strategickej nekoherentnosti. Iba 33 percent amerických respondentov v nedávnom prieskume agentúry Reuters-Ipsos uviedlo, že prezident jasne vysvetlil účel misie. Konečný cieľ je však viditeľný v operačných fázach, aj keď ho rétorika zakrýva. Cieľom je trvalé oslabenie schopnosti Iránu presadzovať svoju moc za hranicami prostredníctvom rakiet, jadrového potenciálu a sietí sprostredkovateľov. Nazvime to strategickým odzbrojením. Otázkou je, čo sa stane, keď bombardovanie skončí, a tu kritici vyjadrujú oprávnené obavy, ktoré Murphy stručne formuloval po utajenom brífingu: Čo zabráni Iránu v obnovení výroby? Odpoveď si vyžaduje rámec pre obdobie po konflikte, ktorý zatiaľ verejne neexistuje: režim overovania, diplomatické urovnanie alebo trvalý postoj k vynucovaniu.

Vojna je ohavná, ale vojenská stratégia podľa analytika funguje. Nič z toho však neospravedlňuje ľudské obete. Niektoré správy sa zameriavajú výlučne na civilné obete, zatiaľ čo iné sa snažia zahrnúť aj vojenský personál. Iránske ministerstvo zdravotníctva napríklad uviedlo viac ako 1 200 zabitých civilistov, zatiaľ čo odhad organizácie HRANA zahŕňal viac ako 1 100 vojenských obetí, čo viedlo k oveľa vyššiemu celkovému počtu. Ľudský dopad konfliktu presahuje rámec obetí na životoch. Iránski zdravotnícki predstavitelia uvádzajú, že bolo zranených viac ako 10 000 ľudí. Vojna tiež výrazne poškodila infraštruktúru, pričom podľa UNHCR bolo zasiahnutých najmenej 25 nemocníc a dočasne vysídlených až 3,2 milióna ľudí.

Je to morálna záťaž, ktorú budú USA a Izrael ešte dlho niesť. Prudký nárast cien ropy poškodzuje každú ekonomiku na svete. Zahynulo najmenej 11 príslušníkov amerických ozbrojených síl. Vzhľadom na informačnú hmlu v tomto konflikte je naozaj ťažké odhadnúť, ako dlho ešte vydrží Irán vzdorovať agresorom a ako dlho títo a ich vazali dokážu udržať rastúci tlak zvyšku sveta trpiaceho  rastúcimi cenami komodít a obávajúceho sa možnej jadrovej eskalácie tohto konfliktu a jeho rozšírenia mimo regiónu Blízkeho východu.

Prečítajte si tiež:

• Nemecký a francúzsky minister zahraničia vidia prichádzať krízu desaťročia
• Izrael oznámil zabitie iránskeho ministra spravodajských služieb