Energetická kríza sa zatiaľ dotkla len pár podnikov ale niektoré továrne sa už možno nikdy neotvoria.

Európsky priemysel desaťročia prosperoval vďaka stálym dodávkam lacného ruského plynu, ktorý plynul bez prerušenia počas studenej vojny a iných období napätia medzi Moskvou a Západom.

Od invázie na Ukrajinu ruský prezident Vladimir Putin využíva obrovské zásoby energie v krajine na oslabenie podpory Kyjeva. Tento mesiac úplne zavrel kohútiky najväčšieho plynovodu Nord Stream.

Tento vplyv posunul Európu na pokraj recesie a hrozí, že spôsobí trvalé škody jej výrobným podnikom. Na rozdiel od USA sa Európa v posledných desaťročiach spoliehala na výrobu a ťažký priemysel, aby udržala svoje hospodárstvo v chode. Väčšia časť jej hospodárstva pochádza od výrobcov ocele, chemikálií a automobilov.

Energetická kríza v Európe sa dotkla len málo podnikov, od výrobcov ocele a hliníka až po výrobcov automobilov, skla, keramiky, cukru a toaletného papiera. Niektoré priemyselné odvetvia, ako napríklad energeticky náročný kovospracujúci priemysel, zatvárajú továrne, ktoré sa podľa analytikov a riadiacich pracovníkov možno už nikdy neotvoria, čo ohrozuje tisíce pracovných miest.

Otázkou je, či je súčasná bolesť dočasná, alebo znamená začiatok novej éry deindustrializácie v Európe. Blok hľadá vo svete alternatívne dodávky plynu a uzatvára dohody o nákupe plynu z USA, Kataru a iných krajín. Je však možné, že kontinent už nikdy nebude mať prístup k lacnému ruskému plynu, ktorý mu pomáhal konkurovať USA bohatým na zdroje a kompenzovať vysoké náklady na pracovnú silu, prísne pravidlá zamestnávania a prísne environmentálne predpisy.

V meste Žiar nad Hronom na Slovensku, ktoré je postavené okolo 70-ročnej hlinikárne, ktorá dodáva súčiastky pre automobilky na celom kontinente, sa niektorí obávajú o svoju finančnú budúcnosť. “Toto je pravdepodobne koniec kovovýroby v Európe,” povedal Milan Veselý, ktorý celý svoj dospelý život pracuje v spoločnosti Slovalco, ktorej väčšinovým vlastníkom je nórska spoločnosť Norsk Hydro AS A, a ide v šľapajach svojich rodičov.

Slovalco patrí medzi spoločnosti, ktoré zasiahli výkyvy cien elektrickej energie v celej Európe spôsobené nízkymi dodávkami ruského plynu na výrobu elektrickej energie. Závod bol roky zďaleka najväčším odberateľom elektrickej energie na Slovensku a spotreboval 9 % elektrickej energie v krajine, pričom väčšinu z nej získal z jadrovej energie. Predtým, ako sa ceny energie začali minulý rok zvyšovať, platilo Slovalco za každú megawatthodinu energie približne 45 eur (približne 45 USD). V roku 2022 doteraz platilo 75 eur v rámci dohody uzavretej minulý rok. Koncom augusta dosiahli ceny v celej Európe úroveň 1 000 eur.

Spoločnosť Slovalco nepredĺžila zmluvu na rok 2023, čo by pri nedávnom vrchole na trhoch s elektrickou energiou stálo 2,5 miliardy eur. Pán Veselý, riaditeľ závodu, ukončuje výrobu primárnych kovov a ponecháva malú recyklačnú prevádzku. Zároveň prepúšťa 300 zo 450 zamestnancov. “Kolísanie cien elektriny v týchto dňoch – to je šialené,” povedal. “Takto vlastne zabíjame priemysel.”

V snahe Európy znížiť dopyt sa ušetrili pohonné látky obmedzením a zatvorením tovární. Spolu s hľadaním iných ako ruských dodávok to Európskej únii umožnilo uskladniť dostatok plynu na naplnenie viac ako 80 % svojej skladovacej kapacity, čo podľa analytikov pravdepodobne stačí na to, aby do jari vydržala bez vládou presadzovaných kvót, aj keby Putin znížil dodávky na nulu.

Väčšina vlád usúdila, že spomalenie a zatvorenie tovární teraz je výhodnejšie ako odpojenie nemocníc a škôl od elektrickej energie počas zimy. Podľa údajov komoditnej spoločnosti ICIS Európa v auguste spotrebovala o 10 % menej plynu, ako je priemer pre toto ročné obdobie. Cieľom EÚ je znížiť dopyt o 15 %.

Zatváranie tovární je spojené so stratou. Spoločnosti v energeticky náročných odvetviach tvrdia, že bez vládnej podpory im túto zimu hrozí krach. Zložité dodávateľské reťazce v odvetviach, ako je automobilový a potravinársky priemysel, sa zamotávajú, čo zvyšuje inflačné tlaky práve v čase, keď sa objavujú náznaky zmiernenia pandemických problémov.

Nórsky gigant v oblasti hnojív Yara International AS A, ktorý využíva plyn ako prísadu, znížil výrobu amoniaku na zvýšenie úrody o 65 % vo svojich európskych továrňach.

“Premýšľame o veciach, o ktorých by sme sa pred rokom neodvážili ani len uvažovať,” povedal Michael Schlaug, generálny riaditeľ závodu Sluiskil spoločnosti Yara v Holandsku, ktorý koncom augusta zastavil prevádzku druhého z troch závodov na výrobu čpavku. Inžinieri upravujú strojné zariadenia, aby sa prispôsobili dovážanému čpavku s vyšším obsahom vody, pretože zariadenie sa obracia na dodávky z USA, Trinidadu a iných krajín, aby nahradilo výrobky, ktoré predtým vyrábalo.

Holandská spoločnosť OCI NV dováža viac amoniaku cez Rotterdam. Do budúceho roka plánuje strojnásobiť svoju kapacitu v prístave a rozširuje svoj závod v Beaumonte v Texase, aby mohol vyrábať amoniak, ktorý sa môže prepravovať do Európy a Ázie.

“To skutočne prevažuje v prospech USA,” povedal výkonný riaditeľ Ahmed El-Hoshy o nákladoch na energiu.

Zníženie priemyselnej kapacity Európy by prehĺbilo závislosť od materiálov a súčiastok vyrábaných v zahraničí v čase, keď sa vlády snažia priblížiť dodávateľské reťazce pre obnoviteľné zdroje energie, elektrické vozidlá a vojenské zbrane k domovu.

Výrobcovia kovov, ktorí potrebujú značnú energiu na rozklad a tvorbu chemických väzieb, sú na čele krízy. Ceny elektrickej energie sa v tomto roku viac ako zdvojnásobili, k čomu prispeli vysoké ceny plynu, problémy vo francúzskom parku jadrových elektrární a nízka výroba elektrickej energie z vodných zdrojov.

ArcelorMittal SA, jeden z najväčších svetových výrobcov ocele, zatvorí vysokú pec v Brémach a tzv. závod na priamu redukciu v Hamburgu, ktorý vyrába špongiové železo používané na výrobu surovej ocele. V Nemecku ArcelorMittal už znížil spotrebu plynu približne o 40 % v porovnaní s tým, čo plánoval spotrebovať na začiatku roka.

“Ešte nikdy sme nezažili také otrasy v cenách energií,” povedal Reiner Blaschek, výkonný riaditeľ nemeckého podniku spoločnosti. “Všetko, čo je spojené s obrovskou nestabilitou v krátkodobom horizonte, je pre nás ako obchodný podnik, mierne povedané, čistý jed.”

“Celý reťazec dodávok energie musíte vymýšľať nanovo za pochodu,” dodal pán Blaschek.

Spoločnosť ArcelorMittal Germany nakupuje špongiové železo externe z USA namiesto toho, aby ho vyrábala na mieste s použitím plynu.

Podľa lobistickej skupiny kovopriemyslu Eurométaux sa zásoby zinku v EÚ takmer vyčerpali, čo viedlo zákazníkov k dovozu kovu z Číny. Analytici tvrdia, že európska produkcia primárneho hliníka vyprcháva a na kontinente zostávajú recyklačné prevádzky, ktoré vyrábajú kov vhodný pre priemyselné odvetvia, ako sú obaly, ale nie pre náboje kolies, brzdy alebo súčiastky pre lietadlá.

Hliníkové huty zisťujú, že nie sú schopné obnoviť svoje zmluvy o dodávkach energie. Podľa nemeckého združenia výrobcov kovov WV Metalle potrebujú podniky na výrobu metrickej tony primárneho hliníka 15 megawatthodín energie, čo pri súčasných cenách elektrickej energie stojí 9 000 EUR, zatiaľ čo metrická tona sa dá predať za menej ako 2 500 EUR.

“Teraz potrebujeme okamžitú núdzovú pomoc, inak nám v Nemecku hrozí deindustrializácia,” povedala Franziska Erdle, generálna riaditeľka WV Metalle.

Hlinikáreň San Ciprián spoločnosti Alcoa Corp. v Španielsku, zinkovňa Portovesme spoločnosti Glencore PLC v Taliansku a zinkovne skupiny Trafigura v Holandsku, Francúzsku a Belgicku obmedzili alebo zatvorili výrobu. Polovica kapacít na výrobu hliníka a zinku v EÚ je mimo prevádzky, okrem toho sa obmedzuje výroba kremíka a zliatin železa, uviedla Eurométaux tento mesiac v liste úradníkom EÚ.

Tom Price, vedúci komoditnej stratégie v spoločnosti Liberum, prirovnáva tento šok k prudkému nárastu cien energií, ktorý v 70. rokoch minulého storočia zničil japonský hlinikárenský priemysel. “Je to taká vážna udalosť a európska priemyselná základňa sa stala veľmi závislou od Ruska, pokiaľ ide o lacné energetické vstupy,” povedal. “Možno sa už nebude môcť vrátiť späť.”

Nižšia produkcia európskych tovární hrozí kaskádovým šírením v dodávateľských reťazcoch. Výrobcovia automobilov boli zasiahnutí jednak svojou vlastnou závislosťou od plynu na výrobu energie a tepla, jednak nepriamo prostredníctvom problémov s dodávkami. Spoločnosť Volkswagen AG uviedla, že si robí zásoby sklenených výrobkov, ako sú okná a čelné sklá, v obave, že nedostatok plynu by mohol zasiahnuť výrobcov skla.

Hovorkyňa spoločnosti Safran SA, francúzskeho výrobcu leteckých motorov a zariadení pre obranu, uviedla, že krehký dodávateľský reťazec obmedzil schopnosť spoločnosti zvýšiť výrobu. Dodala, že zatiaľ sa jej darí nakupovať kovy od existujúcich dodávateľov, ale spoločnosť situáciu monitoruje.

V potravinárskej výrobe sú cukrovary poháňané zemným plynom. Nemecký federálny úrad pre hospodársku súťaž tento mesiac uviedol, že štyria výrobcovia v krajine budú môcť v prípade prerušenia dodávok spolupracovať, napríklad tak, že si navzájom poskytnú kapacity. Ak by sa cukrovary zastavili, veľká časť úrody cukrovej repy by pravdepodobne zhnila a ceny by sa zvýšili pre spotrebiteľov, ktorí sa už teraz potýkajú s potravinovou infláciou.

Spoločnosti sa predháňajú v hľadaní alternatívnych dodávok energie, aby udržali výrobu cukru. Ich zabezpečenie je náročné, pretože si vyžaduje nové logistické a skladovacie zariadenia, uviedla spoločnosť Südzucker AG , jedna zo štyroch spoločností.

Niektoré továrne, ako napríklad výrobcovia zinku, môžu rýchlo obnoviť prevádzku, keď sa ekonomika opäť doplní. Pre iné, vrátane výrobcov skla a hliníka, je opätovné otvorenie zdĺhavý a nákladný proces, ktorý nemusí mať nikdy finančný zmysel.

Dokonca aj výrobcovia toaletného papiera pociťujú krízu. Nemecký výrobca toaletného papiera a hygienických výrobkov Hakle GmbH tento mesiac vyhlásil platobnú neschopnosť a požiadal o ochranu pred veriteľmi, pretože už nedokázal zvýšiť ceny natoľko, aby kompenzoval vyššie náklady na papier spôsobené cenami energie.

V Slovalco na Slovensku pán Veselý predal elektrinu, ktorú spoločnosť nakúpila do konca roka, a získal tak 160 miliónov EUR, ktoré mohol použiť na dane a prípadné opätovné spustenie výroby v budúcnosti. Operátori sa pustili do odpojovania kovových článkov pripomínajúcich struky, ktoré premieňajú biely prášok oxidu hlinitého na roztavený hliník v obrovskej hale, ktorá je nervovým centrom továrne. Hala je zároveň najväčším zraniteľným miestom továrne, pretože články sú závislé od prúdu 285 000 ampérov.

Desať z 226 článkov zostáva v prevádzke, ale do konca roka sa majú odstaviť. Opätovné spustenie továrne by si vyžadovalo výmenu ich elektrických prípojok – proces, ktorý by trval rok a stál by až 90 miliónov eur, povedal pán Veselý.

“Každý má obavy,” povedal Tomáš Chrien, ktorý pracuje v Slovalco od roku 1993 a je operátorom vo vedľajšej budove, kde sa roztavený hliník formuje do pevných valcov. Marián Hárezník, odborník na procesy, povedal, že práca prináša dobrý, stabilný plat a pocit spolupatričnosti. “Nikto nečakal, že budeme v takejto situácii – nikdy,” povedal.

Mestský úradník Martin Baláž povedal, že jeho veľkou starosťou je 2 500 pracovných miest v spoločnostiach, ktoré dodávajú a obsluhujú Slovalco. Ako dodal, v jednej z miestnych firiem, Remeslo Strojal, s.r.o., si novú prácu hľadá 50 zamestnancov, ktorých úlohou bola údržba buniek závodu.

Branislav Strýček, výkonný riaditeľ energetickej spoločnosti Slovenské elektrárne, A.S., ktorá dodávala energiu pre Slovalco, sa obáva, že mnoho ďalších slovenských firiem ukončí svoju činnosť, pretože podľa jeho odhadov viac ako polovica z nich si neobstarala energiu na rok 2023.

“Tieto ceny elektriny sú choré,” povedal a dodal, že je v čudnej situácii, keď riadi energetickú spoločnosť a chce, aby vláda a EÚ prijali opatrenia na obmedzenie cien. “Vaši zákazníci to neprežijú, takže nebudete mať komu dodávať [elektrinu].”