Kto sú lovci hoaxov a prečo sami klamú?

Bývalý poradca premiéra Roberta Fica Eduard Chmelár nedávno upozornil, akým primitívnym spôsobom robí takzvaný fact checking portál 360tka. Najprv si vyberú výrok spravidla koaličného politika alebo vládnej inštitúcie a podrobia ho kontrole. Tá však pozostáva iba z toho, že oslovia jedného odborníka z danej oblasti, často má však blízko k opozícii, či už politickej alebo názorovej. Takýto postup naozaj nemá nič spoločné s overovaním faktov. Smutné však je, že sa v dnešnej vzdelanej spoločnosti nenájde žiadna autorita, ktorá by týchto samozvaných strážcov pravdy uzemnila.

A ako si ukážeme, overovanie faktov je zrejme iba zásterka pre ďalšiu činnosť, ktorou je diskreditácia nepohodlných názorov, neraz dokonca pod hlavičkou štátu. Azda najväčšie kontroverzie vyvolala činnosť skupiny, ktorá sa pred niekoľkými rokmi udomácnila na pôde policajného zboru okolo bývalého novinára a v súčasnosti progresívneho parlamentného asistenta Dávida Púchovského. Jej činnosť ukončili až výsledky demokratických parlamentných volieb na jeseň 2023.

Informovanie verejnosti cez sociálne siete malo spočiatku logiku, ľudia si systematicky nachádzali cestu k informáciám, textom, obrázkom i videám a stalo sa mimoriadne populárne. Zriadenie stránky Hoaxy a podvody však už bolo z iného súdka. I keď spočiatku administrátori objavili desiatky a stovky najrozličnejších nástrah, ktoré striehli na užívateľov internetu, postupne sa začali vybíjať na názorových nezhodách, čo vznikali s príchodom pandémie Covidu či konfliktu na Ukrajine. Darmo tisíce ľudí zúrili nad praktikami samozvaných hľadačov jedinej univerzálnej pravdy. Pečiatku s logom štátu mal rukách Púchovský a mnohým diskutérom na facebooku neostalo nič iné, len si svoju frustráciu vybíjať mimo online priestoru.

Spomínané praktiky šli ruka v ruke s ďalšími sprievodnými akciami názorovo spriaznených zoskupení na internete. To je tak, keď sa úzka skupina osôb, spravidla politikov, novinárov alebo rozličných aktivistov, snaží pomocou verejného priestoru pretláčať svoje názory a vybrané témy. Horšie však je, keď sa občas snažia, aby sa ich nazeranie na svet stalo normou, ktorú by najradšej vnucovali aj druhým. V skutočnosti pri tom postupujú mimoriadne selektívne. Niektoré témy nesmú v žiadnom prípade rezonovať v spoločnosti, kým iné sú umelo tlačené a masírované celé mesiace. Selektívnosť je teda hlavným znakom manipulácie verejnej mienky.

Keď napríklad v októbri 2021 Denník N prišiel so šokujúcou informáciou, že dva týždne po protestoch Smeru-SD v Rimavskej Sobote sa počet infikovaných Covidom v meste zdvojnásobil, okamžite sa ozvali ľudia z platformy Dáta bez pátosu, aby tieto lži vyvrátili s tvrdením, že v danom období rástli počty nakazených takmer vo všetkých mestách a v omnoho vyššej miere. „Je veľmi ťažké konštatovať, že akákoľvek konkrétna akcia v exteriéri môže za nárast v konkrétnom okrese. Zvlášť, ak účastníci neboli len z daného okresu,” tvrdili. Púchovského projekt bol vtedy ticho, nepôjde predsa proti názorovo blízkemu Denníku N.

Ticho však nebol v júli 2022, keď portál Infovojna publikoval článok o tom, že u brata slovenského zápasníka v Maďarsku našla polícia zbrane, pochádzajúce zo západných krajín, ktoré boli pôvodne určené na posilnenie ukrajinskej armády počas ruskej invázie. Tieto informácie vzbudili podozrenia, že časť zbraní sa môže dostať do rúk podsvetia. Administrátori policajnej stránky okamžite obvinili spomínaný portál zo zavádzania či klamstiev a označili ho za dezinformačný. Infovojna sa však pritom v spomínanom článku jasne odvolávala na článok webu zregionu.sk a riadne ho zazdrojovala. V tomto kontexte je preto zaujímavé, že štátni bojovníci za pravdu nekonfrontovali s podobnými výčitkami skôr prozápadný portál Topky, pod ktorý pôvodný zdroj informácie patril. Rypli si však do Infovojny, ktorá v tom čase bojovala o prežitie, keďže bývalé vedenie štátu sa rozhodlo, že nepohodlné weby vypne bez toho, aby tento krok posvätili súdy.

A to je v priamom konflikte s tým, čo iba pár dní predtým tvrdil Púchovský v rozhovore pre Hospodárske noviny pod názvom: Nebojujeme proti dezinformátorom, bojujeme za fakty. Aj tento príklad poukazuje na to, že fungovanie spomínanej stránky bolo iba zastieracím manévrom v boji proti nepohodlným svedkom Matovičovho režimu.

Ďalšou typickou črtou niekoľkoročného fungovania aktivistov v službách polície bola prílišná zaangažovanosť, hoci od štátnych zamestnancov by ste skôr čakali rezervovaný prístup. V novembri 2022 napríklad šokovala svet správa, že na územie Poľska dopadli úlomky rakety z Ukrajiny. Aj keď NATO a západné krajiny sa snažili na incident narezať pomerne zdržanlivo, Polícia Slovenskej republiky vstúpila do ringu s jasným záverom, že dvoch civilov zabili ruské rakety a spochybňovala všetkých aktérov na sociálnych sieťach, ktorí si dovolili tvrdiť niečo iné. Bojovníci proti hoaxom tak vlastne sami šírili dezinformácie a hoci sa neskôr odvolávali na nedostatok informácií, opäť si nedokázali priznať chybu.

Uvedené príklady mali ešte jednu spoločnú vlastnosť. Zbytočne polarizovali užívateľov sociálnych sietí v čase, kedy sa na Slovensku zdvihla ďalšia vlna nenávisti. Všetko to boli totiž mimoriadne diskutované príspevky a nezrovnalosti, o ktorých pojednáva tento text, si všimli mnohí užívatelia internetu. Mali by sme si z toho vziať ponaučenie do budúcnosti, že pokiaľ už chceme obyvateľstvo chrániť pred informačnými hrozbami a chceme spoločnosti vštepovať demokratické hodnoty, mali by sme pri tom sami postupovať korektne.

Problém s policajnou stránkou mal tiež portál Ereport, ktorý si v novembri 2021 všimol, že príslušníci rakúskej polície a armády odmietajú rešpektovať niektoré pandemické opatrenia. Facebooková stránka Hoaxy a podvody sa však voči informáciám podobného typu rázne ohradila a argumentovala skutočnosťou, že rakúska polícia kontroly covid passov aj naďalej vykonáva. Nikto však netvrdil, že to tak nie je a že rakúske bezpečnostné zložky nerešpektujú pravidlá ako celok. Mimochodom, rovnakou informáciou sa podľa portálu zaoberala v rámci svojho hlavného večerného spravodajstva aj televízia Markíza, voči nej sme však žiadne ťaženie nezaznamenali, čiže opäť selekcia zo strany štátneho cenzorského orgánu.

Aby sme si nemysleli, že podobné praktiky používajú len samozvaní lovci hoaxov na Slovensku, za všetkých jeden príklad spoza rieky Moravy. Český projekt Manipulátoři sa v roku 2020 zapojil do prípadu, kedy došlo v USA k zabitiu dvoch ľudí. „Nie, Kyle Rittenhouse nezabíjal v sebaobrane,” informoval český projekt a všetky tvrdenia, ktoré hovorili niečo iné, označil za „nepravdivé. Rittenhousa neskôr oslobodili spod všetkých obvinení a súdna porota uznala, že konal v sebaobrane. Na tieto praktiky upozornil slovenský projekt Nezavádzaj.

Púchovský sa medzitým ocitol v civile a zakotvil v Národnej rade, odovzdal kľúče od miešačky, ale v podobnej kampani pokračuje ďalej, tento raz v straníckom tričku PS. Jeho zhubné dedičstvo však zostalo a šíri sa naprieč slovenským verejným priestorom naďalej. Nesprávna interpretácia faktov a dôkazov, ideologická zanietenosť a selektívnosť, to sú typické črty všetkých samozvaných hľadačov pravdy. Takže nezabúdajte, pokiaľ najbližšie narazíte na lovca hoaxov, všimnite si, či sa snaží dôkladne rozlišovať fakty a názory.