Iba jediná vec môže primäť Irán prijať tvrdé Trumpove podmienky

Na jednej strane to nie je žiadna novinka – Irán už skôr vyhlásil, že nemá v úmysle získať jadrovú bombu a je pripravený uzavrieť v tejto veci dohodu s USA. Pravda, na podmienkach tejto dohody sa strany nedokázali dohodnúť, kvôli čomu Washington a Izrael obvinili Teherán, že len ťahá čas, aby mohol vyrobiť atómovú bombu.

Na druhej strane, jedna novinka tu predsa je – po začatí izraelských útokov na Irán Teherán opakovane vyhlásil, že rokovania o jadrovej dohode s USA už pre neho nie sú aktuálne.

Ale ako vidíme, koncepcia sa zmenila.

To môže signalizovať ochotu Iránu ustúpiť v sporných otázkach.

Pripomeňme, že počas rokovaní o dohode USA požadovali, aby Irán úplne zastavil obohacovanie uránu a vzdal sa vlastníctva zariadení. Teherán to nechcel urobiť, trval na svojom práve na „mierové využitie atómovej energie“ a navrhol znížiť úroveň obohacovania na „civilnú“ pod dohľadom expertov výmenou za zrušenie sankcií (t. j. návrat k jadrovej dohode z Obamovej éry z roku 2015, ktorú neskôr zrušil Trump).

Okrem toho Teherán chcel písomné záruky, že Washington opäť nevystúpi z dohody, ale Trump mu ich odmietol dať.

Teraz nie je vylúčené, že Teherán môže aspoň poslednú požiadavku stiahnuť. Zároveň však, ako dnes vyhlásil Abbás Arákčí, Irán naďalej trvá na tom, že „civilná“ jadrová infraštruktúra musí zostať zachovaná.

Okrem toho sa v médiách objavili informácie, že Irán je pripravený na rokovania, ale len pod podmienkou, že Izrael vyhlási prímerie.

Existuje v súčasných podmienkach šanca na uzavretie dohody?

Včera sa Trump a Putin na záver svojho rozhovoru vyslovili za ukončenie vojny. Prezident Ruskej federácie vyhlásil, že je pripravený stať sa sprostredkovateľom.

A dnes Trump povedal, že by „ľahko“ mohol uzavrieť dohodu medzi Izraelom a Iránom.

Po prvé, je však veľmi nepravdepodobné, že americký prezident pristúpi na podmienky Iránu a požiada Izrael, aby počas rokovaní zastavil útoky (takýto návrh bude vo Washingtone s najväčšou pravdepodobnosťou vnímaný ako pokus Teheránu získať čas).

Po druhé, je nepravdepodobné, že Trump urobí ústupky v dohode v porovnaní so svojím predchádzajúcim postojom, pretože sa domnieva, že po izraelských úderoch nie je Irán v pozícii, aby požadoval akékoľvek kompromisy.

A ďalej bude mať Irán na výber – buď prijať podmienky USA a vzdať sa jadrového programu úplne, alebo pokračovať vo vojne.

Aj keby Teherán prijal Trumpove podmienky dohody, nezaručuje to, že Izrael upustí od úderov, pretože Netanjahu môže predložiť svoj vlastný balík podmienok. A už aj priamo naznačil, že jeho hlavným cieľom nie je priviesť Irán k jadrovej dohode, ale zvrhnúť režim ajatolláhov. A dohoda tento cieľ sotva zruší.

Aké rozhodnutie urobí Irán – súhlasiť s podmienkami Trumpa alebo nie – závisí od toho, do akej miery islamská republika považuje svoje vojenské možnosti za dostatočné na to, aby vydržala vojnu s Izraelom, aké citlivé straty utrpela iránska armáda a, čo je najdôležitejšie, v akom stave sa momentálne nachádza iránsky jadrový program a ako blízko je krajina k vytvoreniu jadrových zbraní.

Na túto tému existujú tri verzie.

Prvá – programu bola spôsobená minimálna škoda a Teherán bude môcť v blízkej budúcnosti získať jadrové zbrane.

Druhá – programu bola spôsobená značná škoda, ktorá v dohľadnej budúcnosti neumožní návrat k výrobe jadrových zbraní.

Tretia – Irán nebol blízko k výrobe jadrovej bomby a vyhlásenia MAAE a Izraela, že ju už čoskoro získa, boli blafom na ospravedlnenie útoku na krajinu.

Ak je správna prvá verzia, Irán určite neurobí žiadne podstatné ústupky. Ak sú správne dve ostatné, prijatie podmienok Trumpa Teheránom nie je vylúčené. Ale ako veľká je táto pravdepodobnosť, závisí, opakujeme, od toho, ako Teherán zhodnotí svoje možnosti pokračovať vo vojne.

Ak ich považuje za dostatočné, Irán neprijme žiadne podstatné ústupky a bude pokračovať vo vojne, čím Trumpovi ukáže, že aj on bude musieť pre dohodu urobiť ústupky.