Európski lídri vyjadrujú znepokojenie nad vojenskými útokmi, ktoré sa v noci začali medzi Izraelom a Iránom, a vyzývajú na okamžitú deeskaláciu, aby sa zabránilo totálnej vojne, ktorá by sa mohla rozšíriť po celom Blízkom východe i mimo neho.

Britský premiér Keir Starmer bol jedným z prvých, ktorí reagovali a vyzval „všetky strany, aby ustúpili a urýchlene znížili napätie.“ „Eskalácia neprospieva nikomu v regióne. Stabilita na Blízkom východe musí byť prioritou a spolupracujeme s partnermi na deeskalácii,“ povedal Starmer.

„Teraz je čas na zdržanlivosť, pokoj a návrat k diplomacii.“

Jeho holandský kolega Dick Schoof vydal podobné posolstvo. „Alarmujúce útoky na Blízkom východe,“ povedal Schoof. „Holandsko vyzýva všetky strany, aby zachovali pokoj a zdržali sa ďalších útokov a odvetných opatrení. V záujme stability v regióne je potrebná okamžitá deeskalácia.“

Nemecký kancelár Friedrich Merz zvolal svoj bezpečnostný kabinet po telefonickom rozhovore s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktorý ho informoval o cieľoch vojenskej operácie. Iránsky jadrový program „porušuje ustanovenia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a predstavuje vážnu hrozbu pre celý región, najmä pre štát Izrael,“ uviedol Merz vo vyhlásení, keď varoval pred regionálnou nestabilitou. Merz poukázal na nedávny záver Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), podľa ktorého Irán po prvýkrát za 20 rokov nedodržiava svoje záväzky v oblasti jadrovej energie.

Nemecko je pripravené „vyvíjať vplyv na strany konfliktu s využitím všetkých diplomatických prostriedkov, ktoré máme k dispozícii. Cieľom musí zostať zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní,“ dodal kancelár. Z Bruselu sa k rýchlo sa meniacim udalostiam vyjadrili aj vedúci predstavitelia inštitúcií Európskej únie.

„Európa vyzýva všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť, okamžite znížili napätie a zdržali sa odvetných opatrení,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a označila tieto správy za „hlboko znepokojujúce“. „Diplomatické riešenie je teraz naliehavejšie ako kedykoľvek predtým v záujme stability regiónu a globálnej bezpečnosti,“ dodala von der Leyenová.

Vysoká predstaviteľka Kaja Kallasová označila situáciu za „nebezpečnú“ a uviedla, že „najlepšou cestou vpred zostáva diplomacia“. Ostatné krajiny ponúkli svoje prvé reakcie prostredníctvom svojich ministerstiev zahraničných vecí.

„Situácia na Blízkom východe je hlboko znepokojujúca a cyklus vojenskej eskalácie sa musí ukončiť,“ uviedla fínska ministerka Elina Valtonenová s tým, že zamestnanci fínskeho veľvyslanectva v Teheráne sú „v bezpečí“ a naďalej „normálne“ fungujú.

Francúz Jean-Noël Barrot uviedol, že je „nevyhnutné zmobilizovať všetky diplomatické prostriedky“ na zmiernenie rastúceho napätia, zatiaľ čo írsky minister Simon Harris varoval, že „ďalšia eskalácia by mohla priniesť veľmi reálne riziko rozšírenia napätia v regióne.“ „To by bolo katastrofálne pre všetky národy v regióne,“ povedal Harris.

K obnoveniu konfliktu medzi Izraelom a Iránom došlo dva dni pred tým, ako sa lídri skupiny G7 majú stretnúť na dvojdňovom samite v Kanade. Program samitu mal byť zameraný na vojnu Ruska na Ukrajine a medzinárodný obchodný systém, ale najnovší vývoj by mohol tento program ľahko zmeniť.

Prečítajte si tiež:

• NAŽIVO: Izrael podnikol útok na Irán. Zabil aj minimálne šesť vedcov. Irán odpovedá 800 dronmi
• Cieľom úderov na Irán bolo odstrániť jadrovú hrozbu, tvrdí Izrael