Bratislava 25. novembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa,SITA-Nina Bednáriková)
O stratifikácii sa už veľa povedalo, veľa aj napísalo. Vyjadrili sa k nej najmä tí, ktorých by sa mala najviac týkať – samotní lekári. Postrehol som zásadný nesúhlas Lekárskeho odborového zväzu, ako aj Slovenskej lekárskej komory, dvoch profesijných inštitúcií, ktoré len ťažko možno označiť, že sú spolitizované. Ak by tomu tak bolo, resp., ak by sa čo len raz niektorý z volených funkcionárov spreneveril pravde a dal sa do služieb “skupinového záujmu”, hanba, odsúdenie a opovrhnutie by ich istotne neminuli. Na druhej strane som si však všimol, že práve tretí sektor, ktorý prepašoval svojich ľudí aj na Úrad vlády, ale aj Ministerstvo zdravotníctva SR, vehementne podporuje stratifikáciu nemocníc
Počúvam aj niektoré názory, ktoré sú v polohe vydierania, ba až zastrašovania, že ak sa stratifikácia nepríjme, zvýši sa počet zbytočných, čiže odvrátiteľných úmrtí. Áno, situácia je veľmi vážna, denne na odvrátiteľné úmrtia zomiera až tridsať ľudí. Je to hrozivé číslo. Ale, zamyslel sa niekto nad tým, prečo je tomu tak? Dovolím si zalistovať v histórii. V roku 2004, keď sa nakoniec vtedajšiemu Ministrovi zdravotníctva SR Rudolfovi Zajacovi (dnes spomínanému aj v kauze Gorila v súvislosti s vyjadrením pána Haščáka, jednému z majiteľov Penty, že dostal za to istú finančnú odmenu) podarilo presadiť – najmä za cenu kúpenia troch hlasov z radov opozičných poslancov – jeho šesticu tzv. reformných zákonov, sa slovenské zdravotníctvo dostalo do situácie, ktorá nemá v Európe svojho pandanta, teda, že je možné si peniaze ulievať bokom a nazývať to zisk a potom možnosť fungovania krížového vlastníctva, ktorého reprezentantom je úráve Penta. Tá ma dnes vo svojom portfóliu, okrem Zdravotnej poisťovne Dôvera, 17 nemocníc a polikliník a asi vyše 200 lekární.
Jej zámer podnikať v rezorte zdravotníctva sa dokonale podaril. Veď len v roku 2018 išlo do rozpočtu zdravotníctva cca 5,6 mld. Euro. A ako sa vraví, s jedlom rastie chuť. Zajac sa nikdy netajil, že chce zdravotníctvo sprivatizovať. A práve stratifikácia je zákon, ktorý by ešte viac otvoril dvere žralokom z Penty. Dovolím si preto tvrdiť, že za týmto “dokumentom” stoja aj ľudia z Penty. Jednou myšlienkou sa však ešte vrátim k prepisu nahrávky z Gorily, kde sa hovorí o odmene pre zaja, čiže Zajaca. Pamätáte si, ako v roku 2006, hneď po voľbách, sa exminister R. Zajac presťahoval na španielsky ostrov Tenerife? Vraj sa tam zaoberá predajom tokajského vína…
Ministerka A. Kalavská sa snaží získať politickú podporu, aby jej na novembrovej schôdzi zákon prešiel, keďže na oktróbrovej, v deň prerokovávania tohto zákona, ho radšej takticky stiahla, uvedomujúc si, že by neprešiel. V tejto súvislosti mi napadlo, či pod politickou podporou nemám rozumieť, že pride k opätovnému kupovaniu niektorých poslancov…?! Nebolo by to nič nové pod slovenským slniečkom. Len zopakovanie už overeného scenára.
Rád by som sa dotkol aj niektorých konkrétnych bodov zákona, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že je šitý len pre istú “postavu”. Pozastavme sa preto nad vetou, citujem: Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neposkytuje kvalitnú zdravotnú starostlivosť – teda nesplní minimálny počet zdravotných výkonov, pre ktoré je nariadením vlády SR stanovený, na základe presne stanovených pravidiel, nemusí zdravotná poisťovňa pre zdravotné výkony, pre ktoré nie je poskytovateľom dodržaný limit, s ním na tieto zdravotné výkony uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Z dikcie takto napísaného zákona čo vyplýva? Len to, kto bude rozhodovať nad životom a smrťou, teda jej bytím alebo nebytím štátnej nemocnice? Koho, resp. ktoré nemocnice sa budú protežovať? Koho (ktoré) nemocnice budú posvätné a nedotknuteľné ako indické kravy? Koho a ktoré nemocnice, ako štátne, budú musieť z takto naformulovaného zákona nutne zaniknúť?! Odpoveď je, samozrejme, z textu úplne jasná. Ale poviem to ešte raz veľmi nahlas. Budú to len a len štátne. Preto prijatie takto napísaného zákona treba v jeho celom rozsahu zamietnuť, nič, ale úplne nič z neho nie je použiteľné, ba nedá sa opraviť ani pripomienkovým konaním. Na štáte je teraz, aby na túto legislatívnu, doslova nehoráznosť, odpovedal jasne, nekompromisne, čiže tvrdo. Čo znamená, že ak chce PENTA v tomto segmente takýmto spôsobom “existovať”, musí vláda brachiálne zasiahnuť do veľmi účelovo, merkantilisticky nastaveného systému, v ktorom sa z pacienta (z lat. patientia, čiže trpezlivosť) stáva klient, predstavujúci vždy istý zdroj príjmu. Z hľadiska medicínskej etiky už len toto premenovanie dáva tušiť, že je treba pacienta neustále udržiavať v kategórii klient, ktorý neustále prináša tomu, kam sa “chodí” liečiť, istý a najmä stály zisk. Má záujem “Ten”, kam chodí klient, aby ho stratil?!
Múdra vláda, ak sa chce zbaviť snáh o dosahovanie zisku za každú, či akúkoľvek cenu, musí nad týmto procesom mať prísny dohľad a musí vedieť, prečo sa niektorým pacientom neposkytuje kauzálna liečba, ale len symptomatická a kto tento “Oregonský model” zdravotníctva začína na Slovensku uplatňovať?! Preto musí mať jej ministerstvo dostatočné penzum informácií a okamžite vyvodzovať až trestnoprávne opatrenia. Len tak mu podarí vyčistiť takto zahnusený zdravotnícky priestor. Štát sa doslova plíživo zbavuje zodpovednosti za zdravie svojich občanov. Od roku 2004, po privatizácii zdravotníctva, sa každoročne ž dramaticky zvyšuje počet odvrátiteľných úmrtí, čo sa odráža na zastavení rastu strednej dĺžky života.
Štát, ako ústavný garant zdravia ľudí, musí PENTE dať jasné ultimatum v podobe nového zákona, v ktorom bude definované, že nijaká zdravotná poisťovňa nebude mať vo svojom portfolio viac obchodných aktivít, čiže, nebude zároveň aj vlastníkom nemocníc, lekární, laboratórií a polikliník, urgentných príjmov, sanitiek a pod. Len za týchto podmienok sa odstránia také neetické neduhy, ako protekcionárstvo, korupcia, predražovanie, cielená likvidácia iných poskytovateľov prostredníctvom iného finančného objemu financovania. Rozmenené na drobné, aby povedzme tie isté zdravotnícke výkony, ktoré v ich súkromných zariadeniach budú nemocnici prinášať zisk, neprinášali v štátnych stratu z dôvodu jej nízkej, podhonotenej ceny. To nie je paradox, to je cielaná likvidácia štátneho, pod známym neoliberálnym heslom, že štát je najhorší vlastník… Toto tvrdenie vyvracia aj jeden z najhorších prípadov rozkradnutia ZP. Zánik niektorých zdravotných poisťovní prichádzal v čase, keď už akumulovali zdravotné poistenie od občanov, ale nikdy sa na financovanie zdravotnej starostlivosti nepoužili. Napr. r. 2001 vytvorila Družstevná zdravotná poisťovňa Perspektíva dlh vo výške 2 miliárd slovenských korún., a takto zdravotníctvo prichádzalo o ďalšie zdroje.
Zdravotné poisťovne podľa zmenenej legislatívy môžu vlastniť zdravotnícke zariadenia (nemocnice, polikliniky), spoločné vyšetrovacie zložky a pod., čo vedie prednostne k financovaniu vlastných zariadení pre nich s výhodnými cenami. Takéto krížové vlastníctvo vytvára deformované ekonomické prostredie vedúce k likvidácii konkurencie a k monopolizácii postavenia na zdravotníckom „trhu“.
Financovanie zdravotníckej starostlivosti zostalo neprehľadné, nespravodlivé. Náklady, ktoré poisťovne hradia štátnym, mestským a pod. nemocniciam nekryjú ich reálne náklady a naďalej sa zadlžujú. Chýba cenotvorba na úrovni MZ, MF a zdravotných poisťovní, ktorá by tieto nedostatky odstránila.
V tejto súvislosti ide o dlhodobý proces, preto len pripomíname intenzívne mediálne masírovanie verejnej mienky na prípravu občanov pre prijatie Zajacových zákonov. Dávno predtým, ako v roku 2004 boli zákony prijaté, sa jeho spolupracovníci z HPI dali počuť (Pod lampou), že aké to bude úžasné, ak si zdravotnícke zariadenia sadnú za jeden rokovací stôl so zdravotnými poisťovňami a budú sa môcť slobodne, priam demokraticky dohadovať o cenách, ktoré dostanú za jednotlivé zdravotnícke výkony. Divák musel nadobudnúť dojem, že ak zákony prejdú, všetko sa zmení k lepšiemu. Veď myšlienku, ktorú pre akési medium v rozhovore povedal minister Zajac, že po skončení reformy nám naše zdravotníctvo bude závidieť celý svet, treba vytesať do trenčianskeho brala, hneď vedľa rímskeho nápisu, ktorý hlása víťazstvo II. Rímskej légie nad Germánmi počas Markomanských vojen v roku 179. Ich zámer im napokon vyšiel na sto percent.
Toto Zajacovo “víťazstvo” nad slovenským pacientom dnes už vidíme denne: Prejavujúce sa v postupnej likvidácii ambulantnej sféry (odchodom lekárov do zahraničia), štátnych nemocničných zariadení, doslova v riadenej nespokojnosti pacientov. A potom, zo strany práve Health Policy Institute, ktoré však fanafarónsky neustále hlása zmenu k lepšiemu, bezhlavo, neobjektívne kritizuje všetko štátne, príde informácia, mediálne vyhlásenie, že vinníkom za súčasný stav v zdravotníctve je vlastne štát. A že oni problem vyriešia, veď na stratifikácii pracovali celé tri roky a radi “venujú” svoje Know – How ministerke A. Kalavskej, ktorá jediná má odvahu niečo zmeniť…
Ak sa (ktorejkoľvek) vláde podarí dosiahnuť, aby odstránila korupčný a prospechársky reťazec Zdravotná poisťovňa Dôvera – Nemocnice Svet zdravia – Lekárne Dr. Max – Polikliniky Pro care, bude viac ako isté, že sa pre ich vlastníkov stratí ich najväčšia motivácia, ktorou je ZISK. Preto pri tvorbe nového zákona o zdravotnej starostlivosti treba uplatniť zásadu o nonprofitných zdravotníckych zariadeniach, kde zisk ide na povedzme motivačné platy lekárom, výmenu zdravotníckych nástrojov, prístrojov a pod., čiže celý sa vracia do zdravotníctva. V prípade, ak peniaze odtečú mimo zdravotníctva, štát má právo bez náhrady takúto zdravotnú poisťovňu vyvlastniť. Predpokladáme, že by sa veľmi rýchlo zmenil vlastnícky vzťah k majektu a k pacientovi. Ak sme v texte spomínali, ako súvisí aj postupne sa znižujúci počet lekárov prvého kontaktu, a ako musia nemocnice suplovať ich nedostatok, nie je možné, aby sa nezmenil prístup pri preberaní ambulancie povedzme z dôvodu odchodu lekára do penzie a nástupu nového lekára. Nastupujúci lekár musí zaplatiť všetky náklady povedzme na rekonštrukciu, nákup materiálov, vybavenia ambulancie, ktoré investoval odchádzajúci doktor (zväčša už riadne amortizovaný), ale čo je absolútne neprípustné, odchádzajúci doktor si môže zobrať aj zdravotné karty pacientov, ak prichádzajúci lekár odmietne si ich od neho odkúpiť. Aké sú potom vstupné náklady pre mladého doktora, keď zaplatí povedzme od 20 do 50 tisíc euro? Najmä z dôvodu nízkeho počtu lekárov prvého kontkaktu (všeobecnýc, špecialistov) sa do nemocníc dostávajú ľudia pomaly už v terminálnom štádiu, kedy nákladnosť liečby niekoľkonásobne stúpa.
V bode 7 sa ďalej tvrdí, že sa navrhuje ustanoviť povinnosť vydávať povolenia na nemocnice regionálne, národné, špecializované a pre kompetenčné centrá. Ale v bode 8 sa už situácia “mení”, lebo končí rozdelenie nemocníc, aby sa v bode 9 povedalo, že pôsobnosťou vyššieho územného celku bude vydávať povolenia na nemocnicu lokálnu a nemocnicu následnej starostlivosti. Týmto sa MZ SR DEFINITÍVNE ZBAVUJE MOŽNOSTI NIELEN TVORBY SIETE, ale aj SPRAVODLIVÉHO HODNOTENIA KVALITY NEMOCNÍC. Je vylúčené, aby sa majiteľ nemocníc združujúcich sa napríklad pod názvom: Svet zdravia, čiže PENTA, priznal k akejkoľvek chybe v niektorej z nich, či “len” nedostatku, keďže sa v zákone ráta s tým, že to budú ZP, ktorým má spadať táto právomoc. Parlament by o tomto nemal ani len diskutovať, je to jasná kolízia záujmov, ktorá bude kryť všetky chyby len preto, aby sa maximalizovali zisky, samozrejme, na úkor pacienta. Hovoriť preto, že zákon má v prvom rade ho chrániť, je len lacným vývesným propagandistickým štítom na zakrytie skutočných krokov, ktoré smerujú doprivatizovať zdravotnícky sektor. A pýtam sa ďalej, kto dnes stojí na čele veľkých miest a obcí, kto dnes stojí na čele VÚC? Kto financoval kampane tým správnym ľuďom? Ľuďom, ktorí dnes budú rozhodovať, ako to predkladá Kalavská, o povoleniach pre nemocnice regionálne, národné atď.? S odstupom času, neboli to ľudia aj z PENTY, čo práve ich financovali, aby sa dostali do týchto pozícií, ktoré budú pre zdravotníctvo strategické, lebo stratifikáciou dostanú nesmierne veľké kompetencie?!
Na záver mi nedá ešte povedať, že len pred niekoľkými dňami robili Zdravotnícke noviny odbornú konferenciu, na ktorej vystúpil aj exminister Zajac. Ten sa skoro až vysmial prítomným za to, že od roku 2004 nedokázali prísť s novými zákonmi. A mal pravdu. Preto, ak bude Hlas ľudu v parlamente, bude tvroba nových zákonov najvyššou prioritou. Som presvedčený, že ak príjmeme take zákony, ktoré odstránia krížové vlastníctvo, zastavia “utajené” toky peňazí z tohto rezortu, odnechce sa akémukoľvek súkromníkovi aj naďalej “pôsobiť” v zdravotníctve. A beda tomu riaditeľovi, ktorý by kúpil predražené cétečko, môže si baliť zubnú kefku a pripraviť sa na dlhodobejší pobyt v nápravnovýchovnom zariadení. Urobím všetko preto, aby sa nemocnice, ktoré kedysi Penta kúpila za babku, lebo takto bol scenár navrhnutý, vrátili späť pod mestá a obce, alebo priamo pod správu MZ SR.
A ešte úplne na záver. Čo je to vlastne stratifikácia? Vo výkladovom slovníku sa dočítame, že je to vrstvenie hornín, ukladanie vo vrstvách; rozvrstvenie, napr. spoločnosti; ukladanie semien vo vlhkom piesku, aby intenzívnejšie klíčili. Výraz, ktorý si vybrala ministerka A. Kalavská preto nie je z tých najšťastnejších, pričom sa veľmi úpenlivo snaží občanom vysvetliť o čo ide, ale už v názve urobila zásadnú chybu. Tak len pripomínam, že do roku 2004, čiže do prijatia Zajacových zákonov, sme mali nemocnice rozdelené na malé, stredné, koncové a špecializované ústavy. Išlo o nemocnice I., II. a III. typu, čiže sme tu mali typizáciu nemocníc, ktorú práve v roku 2004 Zajacove zákony zrušili. Dnes je tu pokus obnoviť typizáciu, čo ako zámer nemožno považovať za zlý, ale spôsob, cesty, ako to dosiahnuť, sú až protispoločenské. Lebo vôbec nejde o typizáciu, čiže, akú dostanú náplň práce, náplň činnosti jednotlivé typy nemocníc, ale len a len o snahu obmedziť pôsobenie štátnych a dať zelenú súkromným nemocniciam.
Teda, ak by ministerka nazvala predmetný zákon, ako zákon o typizácii a náplni nemocníc, bola by urobila lepšie. Ale tiež by jej to bolo na nič platné, lebo typizáciu nemocníc môže nielen urobiť, ale aj riadiť akurát len a len ministerstvo a ešte predtým ju musí odsúhlasiť parlament.
A preto verím, že sa pani ministerke nepodarí tento zákon presadiť ani na novembrovej schôdzi parlamentu, lebo sa ukázalo, že sa ho snažila riadne dobehnúť. Za krásnymi frázami o pomoci pacientovi, zefektívnení práce a pod., bol zašifrovaný zámer sprivatizovať ďalšie segment v zdravotníctve. A to sa naozaj nerobí.
Peter Marček, poslanec NR SR
15.2°C
Sobota 
Nedeľa 
Pondelok 
12.6°C
.jpg)
.jpg)
.JPG)
