Bohužiaľ, koaličný potenciál niektorých strán a politikov je takmer nulový. Väčšinou to nie sú zlí ľudia a strany, ale sú absolútne nepoužiteľní pri budovaní, takpovediac, širokej, kvalitnej diaľnice do budúcnosti. Nie je to dostatočne dobrý „materiál“. Veď aj papier, hlina, sklo, plasty, či drevo sú materiály, z ktorých sa vyrábajú mnohé veľmi dobré a užitočné výrobky, ale tiež sa nehodia na budovanie diaľnic…
Politici, ktorí sa už desaťročia nevedia dohodnúť s približne rovnako zmýšľajúcimi kolegami a vytvoriť schopné koalície, ale iba sa zúčastňujú na prieskumoch verejnej mienky, tiež nie sú vhodný „materiál“ na budovanie parlamentnej koalície a vlády. Iba zbytočne odoberajú hlasy iným národniarskym stranám a sťažujú im cestu do parlamentu a vytváranie vládnej koalície. O nič lepší nie sú politici, ktorí by možno ten koaličný potenciál mali, ale svojimi hádkami a útokmi odrádzajú koaličných partnerov, voličov a vlastne ničia všetko.
Veď aj po voľbách zostanú deštruktívnym elementom, svojráznym súdom s pušným prachom, ktorý každú minútu môže vybuchnúť a zničiť spoločné dielo – číže koalíciu. Takto odovzdajú moc do rúk slniečkarom a vlastne poškodia celú krajinu, spáchajú takú menšiu „vlastizradu“. Podobní politici sú absolútne nespoľahliví a kvôli svojim vlastným ambíciám a často aj povahe môžu pobabrať všetko, čo sa len dá. Iní, múdrejší politici si všetko musia poriadne premyslieť – predtým, ako pôjdu do koalície s podobnými škandalistami.
Nebudeme nikomu robiť reklamu: poznáte tie strany a politikov, ktoré sa už zopár volebných období márne snažia rozvíriť hladinu slovenskej politickej scény, ale so svojimi pravidelne získanými desatinami percenta veľa vody nikdy nenamútili. A ani nenamútia. K týmto stranám sa pravidelne raz za štyri roky, počas predvolebnej kampane pridávajú nové strany „na jedno použitie“, v ktorých sa snaží presadiť zopár akože nových, ale väčšinou starých politikov, ktorí si iba prezliekli kabáty a vytvorili nové krehké politické s.r.o.-čky.
Občan je často zúfalý, keď vidí tento nedôstojný politický cirkus, a nevie, koho má voliť, často ani nechce voliť, pretože neverí, že nastanú pozitívne zmeny. Často rozčarovanie ovláda voličov tých alebo iných strán, ktorí vidia, že v ich stranách začínajú panovať a bačovať ľudia, ktorí, podľa nich, tam nemajú čo robiť. Oni by tú svoju stranu volili aj naďalej, ale neveria, že tí správni vo vlastnej strane budú mať navrch, a obávajú sa, že diktovať politiku budú práve tí nesprávni. A potom nechcú voliť nikoho – ani vlastnú stranu.
Dievčatá a chlapci, veď všetko geniálne je neuveriteľne jednoduché. Väčšina sklamaných voličov neverí, že sa dá uskutočniť „očistu“ v ich obľúbených stranách. Budete prekvapení: je to ľahké, ako facka. Často v rozhovoroch počúvam, ako priaznivci tej-ktorej strany si ťažkajú, že sa nedá zbaviť toho alebo iného neobľúbeného politika v jeho strane, hlavne vtedy, keď má vysokú funkciu. Stále opakujú, že by chceli „vyhodiť, odstrániť, vyraziť“ toho alebo iného partagenosse zo „svojej“ strany a nahradiť ho iným. Drahí moji, načo ten radikalizmus, prečo ten rozruch? Všetko sa dá urobiť jemne, pokojne, demokraticky a diplomaticky.
Dámy a pani, nie je nič ľahšie a voľby na to sú priam stvorené. Urobiť poriadok vo vlastnej strane môžu samotní voliči. Akože neviete sa zbaviť toho alebo hen toho? A kto si ho zvolil? Už ho nechcete? Tak ho nevoľte – aké je to ľahké: a o mesiac tam nebude – nebude nikde. Nik nie je večný a vy dokážete veľa. Všetko je vo vašich rukách. Koho voliť? Voliči tej-ktorej strany by mali poznať aspoň zopár správnych ľudí vo vlastnej strane – tak voľte ich. A rošády sa udejú automaticky. Vy rozhodnete o tom, kto pôjde do parlamentu, do koalície, do vlády. O mesiac vo vlastnej strane nebudete mať tých, ktorých nechcete, a zostanú iba tí, ktorým dôverujete. Je to ľahké. Len zasa opakujem: trochu rozumu do toho, trochu rozumu…
Resumé: drahí moji, treba voliť tých najlepších a dôveryhodných /aj keď iba z toho, čo máme/, tých, ktorí sa dostanú do parlamentu a majú koaličný potenciál, tých, ktorí záujmy krajiny postavia nad vlastné ambície a ego, tých, ktorí budú spolupracovať s rovnako zmýšľajúcimi kolegami a nebudú rozbíjať a ničiť koalíciu, a hlavne, dámy a pani, dievčatá a chlapci, – treba voliť, musíte voliť. Treba zahodiť pochybnosti a pesimizmus a zúčastniť sa na voľbách. Ak vy nezariadite tie dobré zmeny – tak kto iný to urobí?..
Eugen Rusnák