Nemeckí Zelení si kedysi mysleli, že sú na čele koalície Olafa Scholza. Niektorí sa teraz cítia ako pasažieri na zadných sedadlách na politickej ceste nikam.

“Je tu veľa frustrácie,” povedal Rasmus Andresen, poslanec Európskeho parlamentu za stranu Zelených. “Táto koalícia sľubovala pokrok a nový začiatok, ale ak mám byť úprimný, teraz o tom nevidím veľa dôkazov.”

Podľa FT, zdrojom ich hnevu je séria bolestivých ústupkov, ktoré si koncom minulého mesiaca vynútili ich koaliční partneri, Scholzovi sociálni demokrati a liberálna FDP, čo zneistilo vysokých predstaviteľov Zelených a rozzúrilo radových členov strany.

Scholz je pre mnohých zelených príčinou ich ťažkej situácie. Kedysi v ňom videli prirodzeného spojenca – napokon, v posledných voľbách viedol kampaň, aby sa stal nemeckým “klimatickým kancelárom”. V súčasnosti ho však čoraz viac vnímajú ako prekážku, ktorá je pripravená predať záujmy Zelených v záujme politického pokoja.

“Scholz sa postavil na stranu FDP,” povedal Reinhard Bütikofer, ďalší poslanec Európskeho parlamentu za stranu Zelených. “FDP a SPD sa zjavne rozhodli, že môžu získať politické body tým, že využijú sociálne výhrady voči klimatickej politike. To je však populizmus.”

Sociálni demokrati trvajú na tom, že sú naďalej oddaní klimatickým cieľom vlády a jej plánom na ekologizáciu nemeckého hospodárstva. “Ale nedá sa to robiť páčidlom,” povedala Verena Hubertzová, vysokopostavená poslankyňa SPD. “Klimatická politika musí byť sociálne zodpovedná.”

Od nástupu k moci v roku 2021 sa nemeckí Zelení museli vzdať mnohých svojich najcennejších zásad. Po tom, ako minulý rok vypukla vojna na Ukrajine a dodávky ruského plynu sa znížili, podporili vládne plány na vybudovanie série terminálov na skvapalnený zemný plyn na severnom pobreží Nemecka, reaktiváciu zakonzervovaných uhoľných elektrární a predĺženie životnosti atómových reaktorov.

Pre stranu, ktorá vyrástla z protijadrového hnutia, to bola trpká pilulka, ale tieto ústupky prehltla sotva s reptaním.

Minulý mesiac však prišlo 30-hodinové zasadnutie koaličného výboru, orgánu, ktorý má riešiť nezhody medzi tromi koaličnými partnermi. Výsledkom bola séria rozhodnutí, ktoré prelomili politickú patovú situáciu, ale Zelení mali pocit, že ustúpili príliš veľa.

Strany sa napríklad dohodli, že nový zákon na urýchlenie schvaľovacieho procesu veľkých infraštruktúrnych projektov, ako sú nové veterné elektrárne, by sa mal vzťahovať aj na 144 cestných projektov v celom Nemecku, čo bola požiadavka FDP.

Zelení dlho blokovali liberálne pokusy o urýchlenie diaľničných projektov, ktoré považujú za nezlučiteľné s cieľom Nemecka dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2045. Museli však ustúpiť.

“Musíme urýchliť úsilie o ochranu klímy,” povedal Timon Dzienus, šéf mládežníckeho krídla Zelených. “Teraz sa ukazuje, že urýchlime rozširovanie diaľnic?”

Partneri sa tiež dohodli na reforme prelomového nemeckého zákona o ochrane klímy, ktorý je pre Zelených šibenicou. Doteraz zákon predpisoval ciele znižovania emisií CO₂ pre jednotlivé odvetvia hospodárstva – dopravu, poľnohospodárstvo, budovy atď. V budúcnosti bude za splnenie celkového cieľa v oblasti CO₂ zodpovedná vláda ako celok.

Zelení politici sa obávajú, že sa tým zníži tlak na ministerstvo dopravy pod vedením FDP, ktoré doteraz urobilo málo pre zníženie emisií skleníkových plynov vo svojom sektore. “Rozhodnutie znížiť sektorové ciele bude mať vážny dopad,” povedal jeden z členov kabinetu Zelených. “Doprava už teraz nedosahuje svoje ciele.”

Partneri Zelených však uviedli, že ekostrana si za to môže sama, a obvinili ju zo straty kontaktu s realitou. Často uvádzaným príkladom je plán iniciovaný Robertom Habeckom, ministrom hospodárstva za stranu Zelených, na postupné vyradenie ropy a plynu pri vykurovaní domácností.

Nový zákon nariaďuje, že od budúceho roka musí byť každý novo inštalovaný vykurovací systém zo 65 % poháňaný obnoviteľnými zdrojmi energie. Návrh zákona však minulý mesiac vyvolal paniku, keď boli zverejnené niektoré podrobnosti, pričom majitelia domov sa obávali, že budú nútení vyradiť svoje kotly a nahradiť ich drahými tepelnými čerpadlami.

Diskusia zasiahla popularitu Zelených. Na jeseň minulého roka strana dosahovala až 25 %, teraz sa pohybuje okolo 16 %. “Je zrejmé, že keď sa dostanete k podstate veci, keď musíte prijať opatrenia, ktoré kladú na ľudí požiadavky, v prieskumoch verejnej mienky utrpíte,” povedal minister zelených.

Ľudia blízki Scholzovi povedali, že Zelení podcenili silu nálad Nemcov v tejto otázke. “Problémom Zelených je, že sú stranou bohatých ľudí,” povedal jeden z úradníkov. “Ich voliči si môžu dovoliť vymeniť svoje vykurovacie systémy. Ale ostatní nemôžu.”

Legislatívne návrhy z ministerstiev kontrolovaných zelenými boli podľa neho často “príliš ambiciózne” a hrozilo, že vyvolajú sociálnu nespokojnosť. “Ak ignorujete toto riziko, je to nebezpečné,” dodal.

SPD sa napokon vždy považovala za ochrancu nemeckých pracujúcich a lídri strany tvrdia, že ak to bude potrebné, bude ich chrániť aj pred zelenými politikami, ktoré uvalia nadmerné náklady na bežných ľudí.

“Nemôžete ľuďom len tak povedať, že odteraz musia jazdiť na bicykli alebo vlakom ako v centre Berlína,” povedal Hubertz z SPD. “Veľa ľudí v Nemecku žije na vidieku a dochádza do práce – taká je realita tejto krajiny.”

Zatiaľ čo radoví Zelení vyjadrili frustráciu zo smerovania politiky, pragmatickejšie hlasy v strane volajú po novom realizme.

Hlavným z nich je Habeck. V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ARD o výsledkoch koaličného výboru tento mesiac priznal, že “sa môžete sťažovať, že… svet abstraktne namaľovaných straníckych programov nebol rešpektovaný”.

Zelení však v posledných týždňoch predsa len dosiahli veľa: EÚ sa konečne dohodla na zákaze benzínových a naftových áut a vykurovacie systémy na fosílne palivá sa mali postupne zrušiť. “Keď sa pozriete do hrnca,… nie je to nič,” povedal.

Pre Rasmusa Andresena je to malá útecha. “V tejto koalícii už nie je žiadna dôvera,” povedal.