Ako toto “Mesto múch” opisuje britský The Guardian, pracuje tam asi 3000 ľudí za len 3000 malgašských ariarov na deň, čo v prepočte nie je ani jedno euro. Mnohé rodiny tam “drú” až 10 hodín, matky a deti počas dňa, muži v noci. Niektorí na skládke aj priamo žijú.
Kedykoľvek sa odtiaľ môže rozšíriť epidémia, ako aj nedávno v auguste do hlavného mesta a v celej krajine bolo hlásených približne 2400 prípadov ochorenia. Svetová zdravotnícka organizácia varovala, že nové infekcie sú pravdepodobnejšie počas blatistého obdobia dažďov, ktoré trvá až do konca apríla.
15-ročná Fanja Randriamihavová sa epidémie neobáva, vraviac “Boh nás ochráni”. Ako aj ostatní, aj ona vyberá kovy, plasty a zvyšky uhlia spomedzi chaotického neporiadku odpadu všetkého druhu, a natrafí aj na ihly, potkanov, či fekálie. No najhoršiu vec, ktorú videla na skládke, boli potratené deti. “Bohužiaľ, nie je to nezvyčajné,” dodáva.
Ľudia na skládke napriek tomu chcú robiť a nesťažujú sa, aby skládku náhodou neuzavreli. 40-ročná Isabel Rakotomirianová je tam už viac ako 15 rokov, keď predtým pracovala so sestrou, ktorá ale odišla, pretože sa obávala o zdravie svojich piatich detí. Teraz pracuje v porfýrovej bani, kde ale zarobí len 1700 malgašských ariarov denne.
Skládku spravuje súkromná servisná služba Autonome de Maintenance de la Ville d’Antananarivo (Samva), ktorá má zmluvu s miestnymi úradmi. Bola obvinená zo snahy zabrániť novinárom, aby vstúpili na miesto a hovorili s miestnymi ľuďmi, k čomu sa spoločnosť nevyjadrila.