O najnovšom vývoji na bojisku a na medzinárodnej scéne diskutovali v rannom vysielaní Rádia Komsomoľská Pravda Ivana Pankina a Igora Vittela s Alexandrom Kazakovom, politickým analytikom a bývalým poradcom hlavy DĽR Zacharčenka

ROZHOVORY A BRICS

– Existuje teraz na ruskej strane ochota rokovať s Kyjevom?

– Pozrime sa na mierové iniciatívy, ktoré sa uskutočnili v poslednom čase, pričom Vatikán vynechajme. Bola tu čínska iniciatíva. Bolo tu hlasné, prestížne vyhlásenie brazílskeho prezidenta Lulu. A vyhlásenie prezidenta Juhoafrickej republiky.

– Tri krajiny BRICS a hlavné mesto katolicizmu…

– Toto je diplomatická hra globálnych rozmerov. V stávke je veľká nezápadná koalícia. India tu hrá svoju vlastnú hru. Do konca mája bude svetu jasné, že BRICS a nezápadná koalícia sú za mier a západná koalícia je za vojnu.

– Vyhovuje Rusku tento obraz?

– Z hľadiska vnímania verejnosti áno. Prijatím africkej delegácie – hovoríme o urovnaní konfliktu. S vedúcim predstaviteľom Číny hovoríme o tom istom. Ide o diplomatický front, na ktorom prebieha veľká špeciálna operácia.

– Ako dlho bude trvať?

– Dlho. V lete nás čakajú dve kľúčové rozuzlenia. Jedna kľúčová udalosť v západnej koalícii a druhá v nezápadnej koalícii. Tou západnou je júlový samit NATO. Naším je stretnutie BRICS v auguste. Dôjde tam k udalostiam, ktoré urobia bodku za mnohými otázkami.

– Ktorými?

– Kľúčovou udalosťou na samite NATO je formulácia obrannej stratégie aliancie proti Rusku. Admirál Rob Bauer povedal, že ide o náš konflikt, ktorý do veľkej miery nadväzuje na strategické plány zo 70. rokov, keď sa NATO chystalo ísť do vojny proti Varšavskej zmluve.

– A čo sa môže stať na samite BRICS?

– Na samite BRICS bude oznámený zoznam krajín, ktoré oficiálne požiadali o vstup do BRICS, buď ako pozorovatelia, alebo o plné členstvo. Týchto žiadostí je už 18. A pre západnú koalíciu to bude šok. V auguste sa BRICS stane organizáciou piatich kontinentov. Pribudnú Nigéria a Egypt a v Latinskej Amerike sa k Brazílii pripojí Argentína. Najväčším darčekom pre Spojené štáty je však Mexiko. A všetky tieto krajiny pozorne sledujú, čo sa deje v divadle vojenských operácií v severnom Čiernomorí.

KEDY DÔJDE K PROTIOFENZÍVE

– Dochádza teraz k nejakým útočným akciám z ruskej strany v zóne ŠVO?

– Prebiehajú ofenzívy pri Kupjansku v Charkovskej oblasti, v smere Kreminna-Krasnyj Liman. Akcie prebiehajú pri Avdejevke, v Marinke. Ak sa nám podarí obkľúčiť Ukrajincov v Avdejevke, táto operácia sa okamžite stane operačnou. Aj operácia Bachmut – možno ju interpretovať ako pokus o dosiahnutie brehov kanála Slavjansk-Doneck. Je to prirodzená prekážka, na ktorej je výhodnejšie organizovať obranu, ako v Charkovskej oblasti na brehoch Oskolu.

– A aký je stav línie dotyku?

– V stave nestabilnej rovnováhy. V ktorom sú obe strany pripravené zaútočiť – my vo väčšej miere, nepriateľ v menšej miere.

– Prečo teda nezaútočíme vo väčšom rozsahu?

– Počítame s tým, že nepriateľ prejde do ofenzívy. My sme pripravení túto ofenzívu odraziť – a prejsť do protiútoku. Kyjevský režim nechce prejsť do ofenzívy. Ale ak dostane rozkaz, pôjde sa rozbiť o múr. Pritom sa dostane spod ochranných dáždnikov, pod ktorými sa teraz nachádza, vrátane frontovej protivzdušnej obrany. A utrpí obrovské straty, neporovnateľné dokonca ani s dnešnými stratami v Bachmute.

– A naša stratégia?

– Od konca januára budujeme obranný val… Napravujeme chyby z jesene. A čakáme. A túto ukrajinskú ofenzívu narúšame našimi silnými údermi. Nielen v taktickom tyle, ale aj v strategickom.

OČI “SA OTVORILI”

– Udierame a udierame, ale Kyjevu zdroje nedochádzajú – alebo áno?

– Ničíme kyjevskému režimu muníciu, pohonné hmoty a mazivá, techniku a živú silu. Podkopávame útočné kapacity, ktoré nemá čas kompenzovať. Máme lepšiu logistiku. A v konfliktnej zóne operujeme s muníciou a vybavením, ktoré sme si sami vyrobili. Na rozdiel od nepriateľa, ktorý pracuje iba s BK, ktoré prichádzajú ako zásoby zo Západu. A ak tieto dodávky prerušíme, vznikajú im veľké problémy.

– Ale pri pravdepodobnom veľkom prielome sa zmení logistika?

– Kyjev s tým počíta, že údajne prelomí obranu a priblíži sa k našim hraniciam, čím odreže zásobovacie trasy.

– A my, čo máme – novú taktiku?

– Veľa ľudí sa na to pýta – je možné, že od počiatku sa to tak zamýšľalo? Pomaly rozdrobiť ich sily, vytvoriť 3 alebo dokonca 5 obranných línií? A čakať, kým prídu – a ničiť, zároveň strieľať raketami na sklady, bunkre a tak ďalej. Aby sa ich veľká ofenzíva nikdy neuskutočnila.

– Medzi naše ciele patrí záchrana civilistov aj životov našich vojakov.

– Tým, že sme v intenzívnej obrane, ich, samozrejme, zachraňujeme. Ofenzívna operácia vždy znamená straty pre toho, kto útočí. A v tomto zmysle je to stratégia. Mali sme však problémy so zničením vojenskej infraštruktúry v hĺbke nepriateľa. Predtým tam bolo málo očí. Teraz ich je podstatne viac.

– Čo tým myslíte?

– Nie sú o tom oficiálne informácie, ale aktuálne čísla ukazujú, že teraz udierame s oveľa väčšou presnosťou. Takže sú tam “oči”. A nie sú to ani tak ľudia, ktorí sedia a nastavujú majáky. Sú to skôr satelity.

VPLYV

– Má Turecko v konflikte stále veľký vplyv?

– No, pokiaľ ide o dohodu o obilí, ktorá opäť všetkých pobúrila. Náš minister zahraničných vecí vydal vyhlásenie. Povedal, že predĺženie dohody o obilí nemá nič spoločné s voľbami v Turecku. Čo iné mal ruský minister zahraničných vecí povedať?

– Oponent tureckého prezidenta nás obvinil zo zasahovania do vnútorných záležitostí…

– Samozrejme. Ale my sme vždy zdôrazňovali, že sa nevmiešavame do vnútorných záležitostí iných štátov. Nevnucujeme im naše modely rozvoja. Nekritizujeme ich za to, ako žijú vo svojich štátoch. Práve tento postoj k nám priťahuje celý nezápadný svet.

PREČÍTAJTE SI AJ

Je ukrajinská protiofenzíva zmarená? Tento plán sa Rusom vydaril