Vlády sa zúfalo snažia obnoviť kontrolu nad rozprávaním prostredníctvom presne toho, proti čomu tvrdia, že bojujú: zapájaním sa do dezinformácií. Keď k tomu pridám ohlásené obrovské pokroky v technológiách umelej inteligencie za posledný rok, napadá ma, ako veľmi budeme v blízkej budúcnosti zmätení, pokiaľ ide o informácie, ktoré nám budú predkladané. Cenzúra a dezinformácie v priemyselnom meradle, šírenie deepfake videí a tak ďalej. Budeme mať veľmi, veľmi ťažký čas rozlíšiť, čo je falošné a čo skutočné. Bude to škaredé.

Keď sa veci zvrtnú, majú tendenciu sa nabaľovať. Americké médiá sú tu na to, aby nám povedali, že aj ony sa budú podieľať na deformovaní reality tým, že odhodia to, čo bolo kedysi štandardom žurnalistiky, základný koncept objektivity.

Novinárska objektivita ako zastaraný koncept:

Novinári, redaktori a kritici médií však čoraz častejšie tvrdia, že pojem novinárskej objektivity je skreslením reality. Poukazujú na to, že tento štandard bol po desaťročia diktovaný mužskými redaktormi v prevažne belošských redakciách a posilňoval ich vlastný pohľad na svet. Domnievajú sa, že snaha o objektivitu môže viesť k falošnej vyváženosti alebo zavádzajúcemu “obojstrannému prístupu” pri pokrývaní príbehov o rasách, zaobchádzaní so ženami, právach LGBTQ+, príjmovej nerovnosti, zmene klímy a mnohých ďalších témach. A v dnešných diverzifikujúcich sa redakciách majú pocit, že to neguje mnohé z ich vlastných identít, životných skúseností a kultúrnych kontextov, čo im bráni v snahe o pravdivosť v ich práci.

“Potreba” posunúť sa ďalej za hranice objektivity:

Aby sme lepšie pochopili zmeny, ku ktorým v súčasnosti dochádza, spolu s bývalým prezidentom CBS News Andrewom Heywardom, kolegom zo žurnalistickej školy Waltera Cronkitea na Arizonskej štátnej univerzite, sme s pomocou grantu Stantonovej nadácie skúmali hodnoty a postupy v dnešných hlavných spravodajských redakciách. To, čo sme zistili, nás presvedčilo, že spravodajské médiá, ktoré hľadajú pravdu, musia prekročiť hranice toho, čo kedysi znamenala “objektivita”, aby produkovali dôveryhodnejšie správy. Urobili sme rozhovory s viac ako 75 vedúcimi predstaviteľmi spravodajstva, novinármi a ďalšími odborníkmi v hlavných printových, vysielacích a digitálnych spravodajských médiách, z ktorých mnohí sa tiež zasadzujú za takúto zmenu. Zdá sa, že ide o začiatok ďalšej generačnej zmeny v americkej žurnalistike.

Medzi vedúcimi predstaviteľmi spravodajstva, ktorí Heywardovi a mne povedali, že odmietli objektivitu ako štandard spravodajstva, bola aj Kathleen Carrollová, bývalá výkonná redaktorka agentúry Associated Press. “Podľa koho štandardu je to objektívne?” spýtala sa. “Zdá sa, že týmto štandardom je biely, vzdelaný, pomerne bohatý človek. … A keď ľudia nemajú pocit, že sa nachádzajú v spravodajstve, je to preto, že nezodpovedajú tejto definícii.”

Budete definovaní svojou identitou, či už rasovou, rodovou, sexuálnou orientáciou, konfesiou atď., a nie svojimi skutočnými názormi a správaním. Toto je budúcnosť.

Objektivita ako “prekážka na ceste k presnosti”, a že “musí ísť preč”:

Čoraz viac farebných novinárov a mladších bielych reportérov vrátane LGBTQ+ ľudí v čoraz rozmanitejších redakciách sa domnieva, že koncept objektivity bráni skutočne presnému spravodajstvu informovanému na základe ich vlastného pôvodu, skúseností a uhlov pohľadu.

“Existuje určitý zmätok v otázke hodnoty dobrého spravodajstva v porovnaní s uhlom pohľadu,” povedala súčasná výkonná redaktorka Postu Sally Buzbeeová, ktorá poznamenala, že mnohí novinári chcú zmeniť situáciu v takých otázkach, ako sú klimatické zmeny, imigrácia a vzdelávanie. “Zdôrazňujeme hodnotu spravodajstva,” povedala, “čo ste schopní vyhrabať – aby ste si (čitateľ) mohli urobiť vlastný názor.”

“Medzi mladšími novinármi panuje zhoda, že sme to všetko pochopili zle,” povedal nám Emilio Garcia-Ruiz, šéfredaktor denníka San Francisco Chronicle. “Objektivita musí ísť preč.”

Opäť platí, že vás bude definovať vaša identita (identity):

V Los Angeles Times majú reportéri a redaktori mnoho osobných identít, vysvetlil redaktor Kevin Merida. “Nachádzame spôsoby, ako sa o ne naši novinári môžu viac podeliť,” vrátane esejí v prvej osobe na titulnej strane. Uviedol príbeh latinskoamerickej reportérky o nízkej miere očkovania v jej komunite a príbeh policajného reportéra homosexuála o jeho vlastnom manželstve a potenciálnej hrozbe Najvyššieho súdu USA pre legálnosť homosexuálnych manželstiev.

Novinárska advokácia, ktorá nahradila objektivitu:

“Nechcem svojvoľne hádzať nálepky ako ‘rasista’ alebo ‘lživý‘, dôkazy by mali byť na vysokej úrovni,” povedal nám Joseph Kahn, výkonný redaktor New York Times. “Ale myslím si, že je pravda, že keď sú dôkazy, nemali by sme predvolene používať nejaké mľandravé, takzvané neutrálne vyjadrenia, že niektorí ľudia to považujú za lož, zatiaľ čo iní nie. Keď existujú dôkazy, mali by sme sa jasne a priamo vyjadriť k nášmu publiku, že si nemyslíme, že existuje viacero strán tejto otázky, že je to klamstvo. A človek, ktorý túto nepravdu opakuje stále dookola, je vinný zo lži.”

Novšie, neziskové spravodajské organizácie často začali s deklarovaným poslaním. Napríklad národná digitálna spravodajská stránka the 19th si kladie za cieľ “pozdvihnúť hlasy žien, farebných ľudí a komunity LGBTQ+”.

Elizabeth Greenová, spoluzakladateľka a výkonná riaditeľka spoločnosti Chalkbeat, ktorej spravodajské webové stránky po celej krajine pokrývajú oblasť vzdelávania, uviedla, že prijala antirasizmus ako základnú hodnotu. “Veľa o tom hovoríme,” povedala nám. “Je toto to, čo by robila antirasistická spravodajská organizácia?”

Postobjektívna advokačná žurnalistika je “potrebná” na záchranu demokracie v Amerike:

Jednou zo základných hodnôt pre všetkých Američanov je prežitie demokratických inštitúcií, na ktoré sa útočí na viacerých frontoch. Dôveryhodná žurnalistika novej generácie novinárov a vedúcich redakcií môže zabezpečiť, aby spravodajské médiá naďalej plnili svoju úlohu pri ochrane demokracie.

Takže áno, je to veľmi, veľmi zlé.