Nová kozmologická teória: Kozmos sa nezačal Big Bangom, ale v čiernej diere

Bratislava 20. januára 2021 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

Dosiaľ najpopulárnejší a klasický kozmologický model histórie nášho kozmu kladie jeho začiatok do tzv. singularity. To je stav, kde podľa štandardných výpovedí kozmológov a astrofyzikov  zlyhajú všetky fyzikálne pokusy o názornú interpretáciu

Nová kozmologická teória vychádza z toho, že náš kozmos vznikol v čiernej diere, ktorá bola lokalizovaná v univerze s viacerými dimenziami, ako ich poznáme z nášho kozmu.

Astrofyzika má vo svojom klasickom modele veľmi pozoruhodný a dobrými argumentami podložený popis histórie vývoja nášho kozmu. Žiaľ nemá v ňom odpovede na niektoré jeho zásadné problémy.

Najväčší z nich je podstata Big Bangu a jeho príčina. Kozmos mal odrazu a s nepredstaviteľnou gigantickou explóziou „vyjsť“ z bodu s nekonečnou hustotou.

Nová kozmologická teória obsahuje hypotézu, ktorá vysvetľuje, čo mohlo byť príčinou Big Bangu:

Mohol to byť gravitačný kolaps veľkej hviezdy v univerze, ktorý sa líši od našej galaxie tým, že má o jednu priestorovú súradnicu viac, teda je priestorovo štvorrozmerný.

Štvorrozmerný priestor je niečo, kde naša predstavivosť zlyháva – nedokážeme si ho predstaviť. To ale samozrejme vôbec nemusí znamenať, že preto neexistuje.

Existuje dokonca aj už dávnejšie vypracovaná štvordimenzionálna geometria, je však málokomu známa.

V tejto súvislosti si ešte povedzme, že štvrtá priestorová dimenzia musí byť podľa známeho fyzika Johna Pricea „zrolovaná do seba“ v dĺžke menšej ako desatina milimetra.

V súvislosti so štvrtou priestorovou dimenziou sa tu zmienim o Platonovom podobenstve s jaskyňou, ktorá je vhodnou analógiou k možnej existencii štvrtej priestorovej dimenzie:

„V tmavej jaskyni sú od detstva prikovaní väzni a vidia len pred seba a nevedia nič o svete vonku – za nimi horí vatra. Medzi ňou a väzňami vedie chodba von na povrch.

V chodbe chodia ľudia (ktorých väzni nevidia) a nosia hore rôzne predmety. Oheň vatry vrhá na stenu chodby ich tiene a len tie môžu väzni vidieť a tak isto aj tiene predmetov. Väzni, ktorí pozorujú tieto tiene, tak vnímajú len ich dvojrozmernosť a netušia v čom je ich pôvod a preto sú presvedčení, že všetko a aj svet vonku musí mať len dva rozmery – tretí rozmer je pre nich neexistentý, hoci existuje.“

A podobne to môže byť aj v našom prípade – môžeme byť len akýmsi trojrozmerným „tieňom“ inej štvorrozmernej reality. Platonove podobenstvo sa podobá novému kozmologickému modelu. A podľa neho azda aj my žijeme v gigantickej kozmickej „jaskyni“, ktorá vznikla na počiatku času.

Podľa matematických výpočtov tohto kozmologického modelu sa dá začiatok nášho kozmu „umiestniť“ do epochy pred Big Bangom, v ktorej bola aj štvrtá priestorová dimenzia, pričom je možné, že po nej v našom kozme dokonca ostali aj nejaké „stopy“, ktoré bude možné dokázať adekvátnymi astro-fyzikálnymi pozorovaniami.

V novom kozmologickom modele je teda náš trojrozmerný kozmos – symbolicky vyjadrené Platonovým podobenstvom – len „tieňom“ iného univerza so štyrmi dimenziami priestoru. A náš kozmos vznikol ako následok kolapsu veľkej hviezdy v tomto univerze a implózia, ku ktorej v dôsledku kolpasu prišlo, vyrobila trojdimenzionálny „obal“ okolo štvordimenzionálnej čiernej diery – pozostatku kolapsu hviezdy.

A my sme – aj so všetkým čo pozorujeme – týmto „obalom“.

Roman Bednár