Môj profil 
Predplatné
Projekt tunela pre lode bol myšlienkou po celé desaťročia, až sa nakoniec pristúpilo k jeho zrealizovaniu. Nórska vláda a jej podporné strany prisľúbili finančnú podporu. Na prvé obdobie rokov 2018-2023 pôjde 1,5 miliardy nórskych korún (v prepočte okolo 180 miliónov USD) a na druhé obdobie rokov 2024-2029 je vyčlenených 1,2 miliardy nórskych korún (140 miliónov USD).
Takáto suma pre Nórsko nebude vôbec žiadnou záťažou vďaka jeho fondu z ťažby ropy a zemného plynu v Severnom mori, z ktorého pre oblasť dopravy použije až 1 bilión nórskych korún (v prepočte okolo 120 miliárd USD). Navyše krajina má s razením tunelov veľké skúsenosti, keďže drží prvenstvo vo výstavbe najdlhšieho cestného tunela Lærdal v západnej oblasti severovýchodne od mesta Bergen v dĺžke viac ako 24,5 km. Lodný tunel je ale samozrejme trochu niečo iné.
Tunel Stad bude 45 metrov vysoký, 36 metrov široký, 12 metrov hlboký a dlhý 1,7 kilometrov. Neprichádzalo do úvahy budovať tradičný kanál, pretože polostrov Stad je pevný skalnatý horský predel medzi Nórskym a Severným morom s najvyšším bodom 645 metrov. Muselo sa teda pristúpiť k alternatíve tunela, ktorý bude vlastne prvým lodným tunelom na svete popod skalu.
V tejto oblasti sa pohybuje okolo 120 nákladných a výletných plavidiel, ktoré bývajú vystavené nebezpečným vodám počas stovky búrkových dní ročne. Takže hoci tunel neušetrí veľa času, bude stáť za to. “Poskytne bezpečnú cestu okolo Stadu, položí základy pre priemyselný rozvoj regiónu a zriadenia turistickej destinácie svetovej triedy. Uľahčí tiež presunutie dopravy z ciest na more,” pochválil nový projekt konzervatívny politik Bjørn Lødemel pre verejnoprávne médium NRK.
Tunel by mal znížiť straty rybárskeho priemyslu a vdýchnuť nový život do podnikateľskej sféry na pobreží. Vytvorí sa ním nová expresná cesta medzi mestami Bergen a Alesund, čo tiež prispeje k rozvoju regiónu.
https://twitter.com/Kystverket/status/786929159427719168
Prvý návrh vystavať tunel bol predstavený už v roku 1874. Namiesto lodného sa zvažoval dokonca železničný tunel, no vyťahovanie lodí na vozne a späť do vody by ale bolo príliš náročné. Na internetových stránkach o Nórsku sa píše, že “Vikingovia radšej vyťahovali lode na breh namiesto toho, aby riskovali prejsť oblasť Stadhavet po vode”.
