My vám to dieťatko vynosíme. Vatikán aktualizuje požiadavku na ochranu materstva

Ale možno príde, keď ukončia vnútrostranícke spory a budú pritom, „keď Fico padne” (ako sa dušuje šéf Milan Majerský). Pritom práve toto je hodnotová i náboženská téma, aká by mala patriť k vlajkovým lodiam kresťanských demokratov.

A nie ako hovoril niekto na ostatnom sneme, že oni už sa vyprofilovali a nemusia nič dokazovať. Práve naopak, v tejto dobe dynamických zmien majú príležitosť (a podľa mňa aj povinnosť) dokázať svoj pevný postoj – možno aj na týždňovej báze.

Mala by to byť pevná súčasť ich agendy, namiesto nekonečného deklarovania podpory Zelenského režimu a pod.

Oplodnenie ako turizmus

V marci sa v New Yorku v sídle OSN koná 70. zasadnutie Komisie pre postavenie žien. Ide o výročnú udalosť, ktorá je aktuálne zameraná na rovný prístup žien k spravodlivosti ako aj ich začlenenie do verejného života, či dosahovanie rodovej rovnosti.

V rámci podujatia vydalo zastúpenie Svätej stolice osobitné stanovisko k téme ochrane žien pred ich zneužitím vo vzťahu k fenoménu tzv. surogátneho materstva. Rímskokatolícka cirkev totiž má za to, že v tejto veci „technológie a prax predbehli právo a etiku.” (Partnermi cirkevnej iniciatívy sú vlády Turecka, Talianska a Paraguaj.)

Náhradné materstvo sa praktizuje v dvoch formách: a) žena vynosí dieťa po oplodnení spermiou (je teda biologickou matkou, ktorá takto môže „poslúžiť” napríklad potrebám homosexuálneho páru, ako to v minulosti využil Elton John), alebo b) žene je do maternice vložené embryo samostatného rodičovského páru.

Cirkev upozorňuje, že táto forma „spolupráce” môže byť zneužívaná zo strany bohatších vrstiev, keďže na vynosenie plodu sa podľa dostupných informácií dávajú predovšetkým ženy zo skromnejších pomerov. Dôvodom teda býva ekonomická núdza (prípadne v súčinnosti s tlakom zo strany rodinných príslušníkov). V USA ide už dokonca o miliardový biznis; zarobia si aj sprostredkovateľské agentúry.

Dôstojnosť, právo, láska?

Akiste sa zhodneme, že dieťa by malo mať právo vyrastať v normálnych pomeroch, a za takých okolností by malo prísť aj na svet. Takisto by nikto nemohol protirečiť, že žena má právo na dôstojné zaobchádzanie s vlastným telom – nemalo by sa stať predmetom obchodu.

Tieto štandardy však surogátne materstvo narúša, pričom o dlhodobých psychologických dopadoch na dotknuté osoby zatiaľ niet relevantné dáta (hoci existujú štúdie, podľa ktorých  množstvo surogátnych matiek trpelo dodatočnými psychickými problémami, keďže si v procese vytvoria emocionálny odstup, vraj preto, že to berú ako „prácu” – ale viete ako s podobnými štúdiami chodí).

Psychická záťaž je však evidentná z individuálnych výpovedí žien. Potvrdzuje sa tiež aspekt sociálnej nerovnosti, ktorý ich doviedol na toto temné miesto. Nehovoriac o tom, že novorodenec jedného dňa dospeje, a bude klásť otázky o svojom pôvode. Ako sa vedomie, že jeho biologická matka je niekto úplne iný, odrazí na jeho psychike a vnímaní vzťahov? A ako je vôbec možné, že na takzvanom civilizovanom Západe došlo k normalizácii tohto fenoménu?

Svätá stolica sa teda z logických aj ľudských, nielen dogmatických dôvodov domáha, aby boli podobné praktiky úplne zanechané. Dieťa, koniec koncov, nie je komodita – akokoľvek rešpektujeme túžbu po rodičovstve tých, ktorým nebolo dopriate (alebo kde nie je biologicky možné).

Na záver parafrázujme výrok pápeža Františka: Dieťa je vždy darom, a nemá byť predmetom obchodnej dohody.

Prečítajte si tiež:

• Téma náhradné materstvo: „Ide o dehumanizáciu ženy, ktorá je vnímaná ako továreň na deti, a dieťaťa, ktoré sa stáva spotrebným tovarom“
• Bioetická komise UNESCO: “Přehodnocení náhradního mateřství: filozofické, psychologické a biomedicínské pohledy”