Podľa dokumentov zverejnených na internete pracovníci amerických tajných služieb nelegálne odpočúvali najmenej dve diskusie o interných debatách v Južnej Kórei o otázke Ukrajiny. Ako sa hovorí, keď sa nájde jeden šváb na svetle, v tme ich môže byť tisíc ďalších. Únik informácií naznačuje, že “pravá identita” USA nie je čistá a mierne odhalenie vynesie na povrch hromadu špinavostí. Nejde len o nevzhľadnú a nehanebnú súkromnú morálku USA, ale aj o významnú “verejnú záležitosť” týkajúcu sa toho, ako ostatné krajiny vrátane spojencov USA vnímajú USA a ako s nimi zaobchádzajú.

Úrad juhokórejského prezidenta v nedeľu uviedol, že “preskúma precedensy a prípady týkajúce sa iných krajín” a “uskutoční potrebné diskusie” s USA. Úprimne povedané, je to takmer povrchná reakcia na verejnú mienku, ktorá zároveň stelesňuje bezradnosť a bezmocnosť juhokórejskej vlády tvárou v tvár nezákonnému monitorovaniu zo strany USA. Spomedzi spojencov USA je Južná Kórea najťažšie zasiahnutým cieľom americkej špionáže. Na jednej strane je to spôsobené citlivou geopolitickou polohou Južnej Kórey. Na druhej strane je to aj kvôli nerovnému postaveniu Južnej Kórey v bilaterálnych vzťahoch s USA, ktoré odráža hlbokú nedôveru a nerešpektovanie autonómie a práv Južnej Kórey zo strany Washingtonu.

Koncom októbra 2021 bolo odhalené, že americká CIA prevádzkovala v Soule tajnú kanceláriu na zhromažďovanie juhokórejských spravodajských informácií, čo vyvolalo rozruch v juhokórejskej verejnej mienke, počas ktorého Juhokórejčania nahnevane odsúdili USA. Z tejto záležitosti však nakoniec nič nebolo. V posledných rokoch sa nekonečne množia správy o nezákonnom sledovaní svojich spojencov a dokonca aj celého sveta zo strany USA, pričom mnohé z nich sú podložené dobre známymi dôkazmi, ale USA sa ani v najmenšom neobmedzujú a ani sa neobťažujú podať vysvetlenie.

USA sú dnes tak neurotické, pokiaľ ide o ich takzvanú národnú bezpečnosť, ale čoraz ľahostajnejšie k podkopávaniu bezpečnosti iných krajín. Treba povedať, že takéto prehnané správanie USA má niečo spoločné s ústupkami alebo súhlasom ich spojencov z komplikovaných dôvodov. Ak sú USA bezohľadné, poškodzujú záujmy všetkých. Naopak, odpor a protesty spojencov z hľadiska zachovania medzinárodného poriadku a spravodlivosti môžu byť voči USA stále účinné. Dodržiavanie zásad si získa rešpekt, zatiaľ čo tí, ktorí držia sviečku diablovi, budú v konečnom dôsledku diablom poškodení. História a realita medzinárodných vzťahov poskytli v tomto smere priveľa skúseností a poučení.

Okrem zvyčajného využívania spravodajských služieb na monitorovanie iných krajín sú USA od vypuknutia rusko-ukrajinského konfliktu čoraz viac posadnuté strategickým vydieraním iných krajín, a to využívaním spravodajských informácií, o ktorých je ťažké povedať, či sú pravdivé alebo falošné, alebo zámerným využívaním nedôveryhodných spravodajských informácií. Vo februári americký minister zahraničných vecí Antony Blinken bez akýchkoľvek dôveryhodných dôkazov povedal médiám, že americké spravodajské služby naznačujú, že Čína zvažuje dodanie zbraní a munície Rusku. Bidenova administratíva to použila ako skúšobný balónik, aby krajiny G7 diskutovali o sankciách voči Číne. Koncom marca však Blinken uviedol, že neverí, že by Čína poskytovala Moskve smrtiacu pomoc. Toto nepodložené vydieračské správanie ešte viac odhalilo bezodné operácie amerických spravodajských služieb.

Vysokopostavený predstaviteľ amerických tajných služieb označil únik informácií za “nočnú moru pre alianciu Five Eyes”, čo má mnoho dôsledkov hodných zamyslenia. Po prvé, USA vytvárajú kliky vytvorením veľkého kruhu sústredeného na USA s malými kruhmi vo vnútri, v ktorom “aliancia Five Eyes” patrí do jadra malého kruhu, zatiaľ čo Južná Kórea je v relatívne okrajovej pozícii. Úroveň dôvery, ktorú im USA poskytujú, je tiež primerane odstupňovaná a znížená. Po druhé, jadro malého kruhu je v podstate skupina, ktorá môže spolu hrať špinavú hru. Dôvodom, prečo je to “nočná mora pre alianciu Five Eyes”, je, že špinavá práca, ktorú vykonali, a tajomstvá zdieľané len v rámci tohto malého kruhu boli zverejnené. Po tretie, únik informácií ešte viac prehĺbil priepasť dôvery v rámci systému spojencov USA. Hoci verejná reakcia juhokórejskej vlády bola vlažná, nie je možné, aby sa Soul tešil z toho, že je monitorovaný.

Fakty opakovane dokazujú, že USA, ktoré veria v princíp sily, nie sú voči svojim spojencom mäkšie, keď ide o využívanie spravodajských služieb ako nástroja vydierania a nátlaku, než voči silnému “protivníkovi”. Počnúc povestným vyjadrením bývalého ministra zahraničných vecí USA Mikea Pompea, ktorý chválil klamstvá, podvody a krádeže spravodajských služieb ako “slávu amerického experimentu”, až po opakované škandály, keď USA bezohľadne monitorovali spojencov, protivníkov a “nepriateľov”, sa spravodajská komunita stala jedným z najhorších symbolov americkej hegemónie. Nielenže rozhnevala medzinárodné spoločenstvo, ale aj spojenci USA majú pocit, že im v krku uviazla rybia kosť. Tak či onak, je to potrebné prebudenie a vylepšenie vnímania USA.