Nemecko odmieta spoločné pôžičky EÚ na úrovni USA

Berlín 7. decembra 2022 (HSP/euractiv/Foto:Twitter)

Spoločné európske financovanie podporované Bruselom s cieľom čeliť mnohomiliardovému zákonu USA o znížení inflácie bude čeliť ťažkému boju s priemyselnou veľmocou bloku – Nemeckom. Minister financií Christian Lindner sa postavil proti reakcii, ktorá by znamenala akúkoľvek formu spoločného požičiavania na úrovni EÚ, informuje portál EURACTIV

Vzhľadom na to, že USA, Čína a ďalšie krajiny vynakladajú miliardy na podporu svojho priemyslu a lákajú investorov rozsiahlymi dotáciami, EÚ sa dostala pod zvýšený tlak, aby konala.

Zatiaľ čo Európska komisia plánuje vytvoriť spoločný európsky systém financovania – fond zvrchovanosti -, ktorý by čelil tomuto vývoju, Nemecko objasnilo, že spoločné dlhy nie sú tou správnou cestou.

Nemecký minister financií Christian Lindner síce zdôraznil, že by mohlo byť “užitočné” “spojiť existujúce nástroje”, ale zároveň zdôraznil, že akýkoľvek nástroj zahŕňajúci spoločné dlhy je vylúčený.

“Fond zvrchovanosti nesmie byť novým pokusom o spoločné európske pôžičky,” upozornil pred pondelkovým (5. decembra) zasadnutím európskych ministrov financií. “Nevidíme dôvod na ďalšie spoločné európske dlhy,” dodal Lindner.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová len deň predtým načrtla ústredný význam európskeho fondu zvrchovanosti pre spoločnú európsku reakciu na zákon o znižovaní inflácie.

“Logika je jednoduchá: spoločná európska priemyselná politika si vyžaduje spoločné európske financovanie,” povedala v nedeľu.

Uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci

Popri fonde zvrchovanosti, ktorý by mal poskytnúť palebnú silu proti iniciatíve USA, von der Leyenová vyzvala aj na uvoľnenie pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci. Túto snahu podporil aj nemecký minister financií.

“Väčšiu flexibilitu hospodárskej pomoci pri dotáciách treba privítať, v každom prípade väčšiu pružnosť a rýchlosť,” uviedol Lindner.

Uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci by však mohlo byť dvojsečnou zbraňou. Reštriktívne pravidlá zabezpečujú, aby žiadna krajina nezískala nespravodlivú hospodársku výhodu na jednotnom trhu dotovaním svojho priemyslu.

Revízia pravidiel EÚ o dotáciách by tak mohla narušiť jednotný trh, keďže krajiny s väčšou fiškálnou palebnou silou a nižšou mierou zadlženosti môžu prekonať svojich európskych kolegov tým, že vynaložia viac peňazí.

Podľa von der Leyenovej je fond zvrchovanosti jedným zo základných nástrojov na zabránenie tomuto narušeniu jednotného trhu. Členské štáty by síce mali mať “možnosť flexibilne investovať svoj rozpočet do strategických odvetví”, zdôraznila však, že “tento prístup nemôže byť samoúčelný”.

Aby sa zabránilo zvýhodňovaniu “štátov s hlbokým vreckom”, von der Leyenová preto vyzvala na “spoločnú európsku odpoveď”. Avšak vzhľadom na to, že rozpočet EÚ je už teraz napätý, európska odpoveď, ktorá by sa mohla vyrovnať zákonu o znižovaní inflácie v USA, by bola možná len prostredníctvom spoločných pôžičiek alebo zvýšených výdavkov na národnej úrovni.

Obmedzenie vládnych výdavkov

Palebnú silu mnohých členských štátov EÚ však obmedzujú aj pravidlá EÚ týkajúce sa dlhu, ktoré obmedzujú vládne výdavky.

Zatiaľ čo Nemecko má vďaka svojej relatívne nízkej miere zadlženia značnú fiškálnu voľnosť, iné krajiny majú menej šťastia: Francúzsko, Španielsko a Taliansko majú mieru zadlženia viac ako 110 %, čo je ďaleko od 60 % stanovených v Pakte stability a rastu EÚ.

Európska komisia síce predstavila svoje plány na reformu pravidiel týkajúcich sa dlhu a výdavkov s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu, ale súčasný návrh nejde pre Nemecko dostatočne ďaleko, aby zabezpečil fiškálnu obozretnosť členských štátov.

“Predstavy Európskej komisie o Pakte stability a rastu nie sú koncom diskusie, sú nanajvýš začiatkom,” povedal Lindner.

Jedným zo základných kameňov revízie pravidiel týkajúcich sa dlhu a výdavkov je zavedenie individuálnych plánov prispôsobených každému členskému štátu namiesto všeobecnejšieho súboru pravidiel, ktorý by sa vzťahoval na všetky členské štáty.

Proti tejto snahe však ostro vystupuje nemecký minister financií, ktorý sa kedysi označil za “priateľského jastraba”.

Európska politika stability a rastu musí byť založená na “spoločných pravidlách, ktoré sú rovnaké pre všetkých,” zdôraznil Lindner. “Bilateralizácia otázok týkajúcich sa stability nášho fiškálneho poriadku […] by nebola reformou, ktorá posilní Európu ako celok a zvýši jej konkurencieschopnosť,” dodal Lindner.