Môj profil 
Predplatné
Vhodná obnova budov môže výrazne podporiť dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2050. Táto problematika bola súčasťou stretnutia odborníkov a politikov, ktoré v pondelok zorganizovala platforma Budovy pre budúcnosť (BPB).
Na potrebu výrazného zvýšenia tempa obnovy budov, ako jedného z opatrení na znižovanie emisií CO2, upozornila koncom minulého roka aj nová Európska komisia v Európskom ekologickom dohovore. Slovensko sa zaviazalo k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Európska únia vrátane SR majú do marca tohto roka pripraviť dlhodobé stratégie obnovy budov. Správna obnova budov môže znížiť energetickú náročnosť najmenej o 60 % a pri niektorých projektoch až o 90 %.
Komplexná, resp. hĺbková obnova budovy sa robí tridsať až štyridsať rokov po jej výstavbe, alebo predošlej obnove. Optimálne tempo obnovy budov sú tri percentá ročne. Analytik BPB Richard Paksi povedal, že najvyššie tempo obnovy dosahujú v posledných rokoch bytové a rodinné domy, a to zhruba 2,5 % až 3 % ročne. “Pri rodinných domoch je hlavným nedostatkom predovšetkým samotná kvalita obnovy. Najhoršie tempo obnovy máme pri verejných budovách, kde odhadujeme, že ich tempo obnovy sa pohybuje iba okolo 1 % ročne” upozornil Paksi. Obnova sa podľa neho obmedzuje na základné, často iba čiastkové opatrenia, chýba kvalitné architektonické riešenie, opatrenia na kvalitu vnútorného prostredia či adaptačné opatrenia na zmenu klímy. “Pri obnove budov sa v drvivej väčšine nedosahuje nákladovo optimálna úroveň energetickej hospodárnosti budov, čím sa zbytočne konzervuje ich suboptimálny stav na dlhé desaťročia dopredu,” dodal Paksi.
Vedúca tímu ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková povedala, že Európsky ekologický dohovor je hlavná rastová stratégia Európskej únie. Zahŕňa veľmi široké oblasti ako je energetika, životné prostredie, doprava, poľnohospodárstvo, ale aj financovanie, zelené verejné obstarávanie, či zelené rozpočtovanie. “Slovensko predložilo veľmi ambiciózne zvýšenie svojho cieľa v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Pôvodný cieľ mínus 12 percent navýšilo na mínus 20 percent. Čo sa týka energetickej efektívnosti, cieľ je stále pod európskou úrovňou. Slovensko ponúklo okolo mínus 30 % a európsky cieľ je na úrovni 32,5 %,” uviedla Vašáková pre agentúru SITA. V oblasti renovácie budov je spotreba energie na úrovni asi 40 percent celkovej spotreby a zároveň miera renovácie je veľmi nízka. “Takisto Slovensko, ako iné členské krajiny, by malo zvýšiť svoje tempo renovácie, lebo to ponúka obrovské príležitosti pre naše hospodárstvo, zamestnanosť, inovácie. Môžeme tým znížiť našu závislosť na dovoze, emisie a energetickú spotrebu,” priblížila.
Na financovanie týchto zámerov má EÚ rôzne finančné nástroje. V rámci kohéznej politiky v tomto programovom období 2014 až 2020 ide 20 percent zdrojov na ciele týkajúce sa klimatickej zmeny. “V období 2021 – 2027 to bude až jedna štvrtina všetkých prostriedkov, ktorá by mala byť investovaná práve týmto smerom. Modernizačný fond bude slúžiť aj na zvýšenie energetickej efektívnosti. Máme aj nástroj na transformáciu uhoľných regiónov, z ktorého môže profitovať napríklad región hornej Nitry,” priblížila Vašáková. Ďalšie finančné zdroje podľa nej predstavujú tiež EUinvest, alebo prostriedky Európskej investičnej banky.
“Aktuálne pripravovanú Dlhodobú stratégiu obnovy budov na Ministerstve dopravy a výstavby SR a zároveň blížiace sa parlamentné voľby sme vnímali ako príležitosť upozorniť kandidujúce politické subjekty na potenciál sektoru budov. Stratégia už bude v kompetencii novej vlády a táto situácia si pýtala podujatie, kde sa prediskutujú odborné názory na tému obnovy,” poznamenala riaditeľka BPB Katarína Nikodemová. Z politických strán, ktoré sa zúčastnili diskusie, sa za vyššie tempo obnovy budov vo svojich programoch vyslovili všetky. Vyššiu kvalitu obnovy spomínajú KDH, Za ľudí a koalícia PS/SPOLU.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
