Dôsledky tohto kroku nám okamžite pripomenuli špionážne lietadlá NATO (vrátane takých “špičkových” ako RC-135), ktoré už začali prieskum nášho územia zo vzdušného priestoru ešte nedávno neutrálneho Fínska. Natíska sa však otázka: uvedomovali si aj samotní donedávna neutrálni Fíni, do čoho sa púšťajú a v koho záujme?

Na rozdiel od vyhlásenia fínskej premiérky Sanne Marinovej, že “Rusko si za to údajne môže samo”, veci sú oveľa zložitejšie: a uši skutočných záujmov sú celkom viditeľné.

O ako keby “účelnosti” vstupu Fínska do NATO kvôli “ruskej hrozbe”. Najlepším protiargumentom na to bol dôrazne neutrálny status Fínska aj počas najvypätejších momentov studenej vojny. Keď konfrontácia medzi Sovietskym zväzom a USA a NATO dosiahla takmer vrchol horúcej karibskej krízy, stav vzťahov medzi ZSSR a Fínskom sa vyzdvihoval ako vyrovnaný. Dialóg zo stenografického záznamu pléna Ústredného výboru KSSZ z roku 1957 (keď sa “protistranícka skupina” Molotova a Malenkova pokúsila odstrániť Chruščova) to dokonale ukazuje:

“Molotov: …Práve teraz boli A. T. Chruščov a Bulganin vo Fínsku. Tam na jednej z recepcií, po nápojoch a rozhovoroch, o tretej hodine ráno A. T. Chruščova a Bulganina pozval prezident Fínskej republiky do kúpeľov. (Vzrušenie v sále).

Musím dodať, že súdruh Bulganin urobil správnu vec a nešiel, a súdruh Chruščov išiel do kúpeľov fínskeho prezidenta o tretej ráno a bol tam do šiestej ráno.

Serov: Molotov… nepochopil podstatu veci. Vo Fínsku je podľa existujúcich zvykov kúpanie tradičným rituálom každého Fína. V kúpeľoch sa stretávajú dobrí priatelia, preberajú sa obchodné záležitosti a tak ďalej. … pred tromi mesiacmi sa vo fínskych novinách objavila fotografia, na ktorej celá fínska vláda sedí nahá v saune a diskutuje o obchodných záležitostiach. O tom je fínska kúpeľ. Takže nech sa Molotov nečuduje tomuto javu, ale nech berie do úvahy miestne tradície.

A napriek snahe využiť fakt takejto “neformálnej komunikácie” v boji o moc v sovietskom vedení “kúpeľná diplomacia” účinne fungovala aj neskôr (a premiér Kosygin dokonca chodil do hôr s prezidentom Urho Kekkonenom).

Táto historická skúsenosť (a vo veľmi zložitom medzinárodnom prostredí) vlastne vyčerpávajúco odpovedá na otázku o reálnosti (v úvodzovkách) ruskej vojenskej hrozby (v úvodzovkách) pre Fínsko.

Celé predchádzajúce roky západné (a najmä pobaltské) masmédiá jednoducho hysterčili v súvislosti s “ruskou vojenskou hrozbou”, pričom NATO svojím ekonomickým, vojenským a technickým potenciálom prevyšuje Rusko takmer rádovo. O akej hrozbe a o akom prevzatí ktorejkoľvek krajiny NATO by mohlo Rusko hovoriť – aj keby malo také zlé úmysly? Celá táto hystéria západných médií a politikov sa však len na prvý pohľad zdá byť prúdom nezmyslov. Ak otočíte šachovnicu hore nohami a pozriete sa na počet, rozmiestnenie a ťahy figúrok, potom sa agresívne akcie NATO voči Rusku stanú zrejmými – zásterkou čoho bola táto hystéria západných médií o údajnej “ruskej vojenskej hrozbe”.

Vzhľadom na pre Rusko mimoriadne nepriaznivý pomer konvenčných (nejadrových) síl voči NATO môže byť konflikt s ním len jadrový (s minimálnym “predjadrovým obdobím”). Dá sa povedať, že ZSSR po druhej svetovej vojne nemal v pláne napadnúť Fínsko (nieto ešte použiť proti nemu jadrové zbrane). ZSSR bol úplne spokojný s neutrálnym postavením a dobrými susedskými vzťahmi s Fínskom.

Teraz je to už minulosť – vrátane jadrového plánovania (porážka konkrétnych objektov). Samotné plány na zničenie (jadrových) cieľov sú, samozrejme, dokumenty s najvyšším stupňom utajenia, ale sú v nich zrejmé predovšetkým vojenské a geografické faktory, z ktorých vyplýva, že napríklad taký pre NATO mimoriadne dôležitý (a pre Rusko veľmi problematický) objekt, akým je prístav Helsinki, sa v ňom dostane na prvé priečky. Nie je v tom žiadna “krvilačnosť”, “neľudskosť” a pod. Je to jednoducho chladná a jednoduchá vojenská kalkulácia – prístav a logistický uzol s takýmito možnosťami nemôže nebyť cieľom. A vzhľadom na drvivú prevahu NATO v konvenčnej výzbroji – jadrového útoku.

Do akej miery si to uvedomovali samotní Fíni, keď v prieskumoch deklarovali svoju túžbu vstúpiť do NATO? To, že im to ich politici nepovedali, je jednoducho preto, že nekonajú v záujme Fínska, ale v záujme iných krajín, a my vieme ktorých. Mimochodom, charakteristické je, že Švédi sa ukázali byť múdrejší ako Fíni – do NATO sa neponáhľajú a teraz sa snažia analyzovať situáciu.