Múzeum by chcelo opraviť a otvoriť hradné pivnice v Kežmarku

Poprad 11. novembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR- Adriána Hudecová)

Na Kežmarskom hrade by chceli obnoviť historické pivnice, tie sú poslednými priestormi, ktoré doteraz neboli sprístupnené verejnosti. Podľa projektovej dokumentácie bude na tento zámer potrebných 210-tisíc eur. „Všetko bude závisieť od toho, či sa na to podarí získať financie. Myslím si však, že tieto priestory by si zaslúžili, aby sa do nich investovalo, pretože to už je naozaj to posledné, čo potrebujeme na hrade riešiť,“ povedala pre agentúru SITA riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová

Projekt by sa podľa nej mohol realizovať v roku 2021, múzeum chce požiadať o finančnú pomoc svojho zriaďovateľa Prešovský samosprávny kraj.

Priestory pod hradom by mohli byť podľa Cintulovej využívané multifunkčne. „Naša predstava je, že kým budú naši návštevníci čakať na vstup do hradu, budú sa môcť ísť zatiaľ pozrieť do pivníc. Modernou technológiou im chceme priblížiť, ako hrad postupne vznikal, ako sa budoval,“ vysvetlila. Zároveň by chceli priestory využiť aj na expozíciu lapidária, v ktorom by boli vystavené väčšie kamenné prvky z hradu, a tiež na krátkodobé výstavy a kultúrno-výchovné podujatia. „Pivnica má jednu obrovskú nevýhodu, a to tú, že je hlboko vsadená v zemi, teda najväčší problém predstavuje vlhkosť, preto tam bude nová vzduchotechnika, aby sa vlhkosť eliminovala, keďže úplne odstrániť sa nedá,“ dodala riaditeľka múzea.

Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade pochádza z roku 1463. V súčasnosti je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Za sebou má rozsiahlu rekonštrukciu za takmer jeden milión eur. Vlani ho navštívilo rekordných 65-tisíc návštevníkov. Priestory hradu ponúkajú viaceré historické expozície, ktoré dokumentujú vývoj Kežmarku a okolia. Predstavujú praveké a stredoveké osídlenie Kežmarku, vývoj mesta v 13. až 19. storočí, Kežmarský strelecký spolok, Spolok spišských lekárov a lekárnikov. Jedna z expozícií je venovaná kežmarskému doktorovi Vojtechovi Alexandrovi, zakladateľovi röntgenológie v Uhorsku. Hrad tiež ponúka expozície o Kežmarku v 19. a 20. storočí, historické portréty zo zbierok múzea, dokumentuje aj vzťah Kežmarčanov k Vysokým Tatrám, život rodiny Thökölyovej, ale aj židovskej komunity v Kežmarku.