Krásny príklad „progresívneho“ hospodárenia: Vallo hodil kamošom lukratívny areál Ekoiuventy, tvrdí exminister

Je to príbeh, ktorý veľmi dobre poznám. Začnime dávnejšou minulosťou:

Je rok 2015. V parlamente poslanec Alojz Hlina plamenne reční: neberte deťom tú Iuventu, neberte im to!

Trápny poslanec Poliačik (vtedy SaS, dnes Globsec a Progresívne Slovensko) ide so skupinou „protestujúcich“ pred ministerstvo usporiadať happeningový protest za Ekoiuventu a aby ostala verejnosti. Denník SME vydáva články typu: minister Draxler už tri mesiace nechce prezentovať plán, ako otvorí areál verejnosti.

Čo spustilo tieto protesty? Maličkosť, technikália: na jar 2015 som nechal areál na bratislavskom Slavíne presunúť z majetku organizácie Iuventa, spadajúcej pod ministerstvo školstva, priamo pod ministerstvo.

Točili sa okolo toho developerské chútky, tak som to dal bližšie k sebe, aby sa to dalo ochrániť a najmä, aby sa tam pripravil nejaký plán využita areálu verejnosťou. V celom procese bola použitá použitá jedna formulácia, vyžadovaná zákonom: Iuventa označila areál za prebytočný majetok. Musí to tak byť, inak by ho zákonne nemohla previesť na inú inštitúciu (ministerstvo).

To skupina aktivistov využila na to, aby začala tvrdiť, že sa pripravuje odpredaj areálu, hoci sa nepredal a okamžite prešiel na ministerstvo.

Navyše sa skupina miestnych aktivistov bála, či sa tam bude ďalej prevádzkovať bazén a či bude môcť mať pri ňom svoj bufet ich kamarát. A tak spustili krik a protesty. (Ako to už v takýchto kruhoch býva, o pár mesiacov na to sa bufetár, tuším, Fero, s aktivistami pohádal a potom aj oni medzi sebou. Strašne vtipné to bolo sledovať.)

A od toho sa odrazili typické bratislavské kaviarensko-aktivistické kruhy, ktorým sa to strašne páčilo ako téma na protesty. A tak sa šírili neskutočné nezmysly, ako sa areál berie eťom a podobne. V skutočnosti tam žiadne deti dávno neboli, krúžková činnosť z areálu zmizla v 90. rokoch, a zopár posledných aktivít pre deti tam prebehlo niekedy v roku 2002. Potom sa tam nasťahovali úradníci z Iuventy a areál, mimo letného bazéna, verejnosti nijako neslúžil.

Navyše tam boli vážne problémy s prístupom areálu, ktorého veľkú časť si rozobrali, čiastočne rôznymi podvodmi cez súdy, ešte v 90. rokoch súkromné osoby, od ktorých potom časť pozemkov prešla na súkromných investorov, takže areál dnes ani nemá vlastný prístup od cesty, ide to cez súkromný pozemok.

A aj ten bazén bol v dezolátnom stave, ako som zistil, keď sme ho chceli dať do prenájmu nejakému združeniu, nech si to kľudne ďalej prevádzkujú. A tak som verejne dal sľub, že sa areál dá dokopy a že sa pripraví nejaká vhodná forma využívania, aby to slúžilo verejnosti, v rôznych formách. A že som otvorený rôznym nápadom.

Akurát, že nápady, ktoré prichádzali od aktivistov, boli typu, dajte nám to do prenájmu, my už niečo vymyslíme. Heh, s jedným z najlukratívnejších pozemkov v centre mesta. Celé to bola obrovská mediálna téma. Až do môjho odchodu z ministerstva. Potom zrazu (!!!) prestalo médiám aj aktivistom chýbať to, že areál neslúži verejnosti. Sa dvoma výnimkami. Bazén sa dal opraviť a ďalej sa prevádzkoval. A v časti areálu sa spravilo letné kino.

Inak to skôr pustlo. Za ministra Grohlinga sa potom zrazu začalo rokovať o presune lukratívneho areálu do majetku mesta Bratislava. To sa potom dokončilo za ministra Bútoru. (Zámenou za nejaké pozemky v Petržalke, ktoré ministerstvo dostalo za tento pozemok na Slavíne.)

To bolo takmer presne pred tromi rokmi. Magistrát vtedy vydal pár krásnych vyhlásení ako ide areál, hurá, slúžiť verejnosti. A nič. Až doteraz. Teraz mesto areál dalo do prenájmu za euro ročne Vysokej škole výtvarných umení, ktorú vedie aktivistická rektorka Koklesová. A budova sa má využívať na umeleckú produkciu niektorých telies, vrátane tanečníkov pani Šimečkovej, manželky Michala Šimečku, ktorá sa tak z Cvernovky presunie na Slavín.

Proste: Koklesová, poslankyňa Kleinert, ŠImečková… točia sa okolo toho také mená, že sa človeku až zatmie pred očami. (Aspoňže popri nich tam bude mať priestor aj občianske ekocentrum.)

Čo je na tomto príbehu najtragickejšie? Že areál už naozaj desať rokov mohol reálne slúžiť verejnosti, aj na kultúrne podujatia, aj na aktivity pre deti. To by som vtedy bez problémov dal dokopy. Presne tak, ako sa vtedy riešili iné veci, s ktorými sa roky nič nerobili a za môjho ministrovani sa v prekotnom tempe spustili a dokončovali: prístavby škôl aby a materských škôl, aby sa pokryl dopyt v kritických lokalitách, modulové školy, pilotný projekt rekonštrukcií školských telocviční, do toho zavádzanie duálneho systému.. za rok sa spravili veci, ktoré sa neriešili dlhé roky predtým. A Ekoiuventu by som vyriešil tiež.

Akurát, že po voľbách si rezort zobrala SNS, neskôr pripadol SaS.. no a už to išlo v starých letargických koľajách, školstvo nejako zvlášť nikoho nezaujímalo. A v rámci neho ani riešenie toho pekného areálu na Slavíne. Opakuje, napriek článkom „minister už tri mesiace“ v SME a podobných periodikách v skutočnosti potom akosi nikomu nechýbalo, že sa tam roky nič nerobilo.

Teraz sa to ale pred voľbami pre istotu z magistrátu presunulo na kamarátsku partiu. Blahoželám. Škoda, že ukrátená ostáva verejnosť. A tie deti, o ktoré pred desiatimi rokmi tak urputne aktivistom a opozičným poslancom išlo. Na chvíľu.