Skutočnosť však vyzerá trochu pochmúrnejšie, a to aj vzhľadom na súčasnú vysokú úroveň zásobníkov a ruský plyn, ktorý sa stále dostáva na európske trhy. Obmedzenia na strane ponuky by mohli byť väčším problémom, než sa očakávalo. Dodávky ruského plynu budú zasiahnuté, keď EÚ 5. decembra zavedie sankčný režim na moskovskú ropu a ropné produkty, ale aj na druhej strane kontinentu.

Juhoeurópske krajiny boli v posledných mesiacoch veľmi aktívne pri zabezpečovaní nových dodávok, do Egypta a Alžírska boli vyslané delegácie so žiadosťou o dodatočné objemy a dlhodobé kontrakty. Egyptský vývoz skvapalneného zemného plynu je na vzostupe, pričom v budúcom roku ho bude ešte viac. Káhira dokonca nariadila znížiť mieru domácej spotreby energie, aby podporila ďalšie vývozné kapacity LNG.

Alžírsko, najväčší európsky vývozca plynu zo severnej Afriky, to tiež využíva. Predkladá sa jedna dlhodobá dohoda o dodávkach plynu za druhou, keď sa k nej hlásia Španielsko, Taliansko a dokonca aj Slovinsko. Optimizmus je veľký, ale zdá sa, že alžírska vnútorná politika je opäť veľkou prekážkou. Ako 17. novembra informoval arabský energetický spravodajský portál Attaqa, očakávanú dlhodobú alžírsko-francúzsku dohodu o dodávkach plynu opäť spochybnili politické boje. Zdroje Attaqa uviedli, že Alžírsko informovalo Paríž, že súčasná dohoda sa odkladá na neurčito. Francúzsko dúfalo, že dohodu podpíše do konca roka 2022, čím by sa vyrovnalo so stratou dodávok ruského plynu. Paríž očakával, že vďaka tejto dohode sa jeho súčasný dovoz alžírskeho plynu zvýši približne o 50 %. Oficiálne Alžírsko odložilo rokovania na rok 2023. Zasvätené osoby zopakovali, že jedným z hlavných dôvodov odkladu dohody je vnútorný tlak Alžírska, ktoré chce prinútiť Francúzsko, aby zaplatilo za svoju neochotu byť flexibilnejšie vo vízovom režime pre Alžírčanov, aby uznalo a zaplatilo za svoju koloniálnu minulosť v Alžírsku a aby uznalo svoje previnenia v minulosti.

V auguste podpísali alžírsky prezident Abdelmadžíd Tebboune a jeho francúzsky náprotivok Emmanuel Macron „Alžírske vyhlásenie o obnovenom partnerstve medzi Alžírskom a Francúzskom“. Oslavy 60. výročia nezávislosti Alžírska však opäť vyvolali politické trenice, keďže obe strany dôrazne zdôrazňovali svoje vlastné postoje. Vplyv Francúzska v Alžírsku slabne a v súčasnosti stojí až za krajinami, ako sú Turecko a Taliansko. Vplyv Ruska a Číny (najväčšieho partnera Alžírska) je dokonca oveľa väčší.

Pre Francúzsko prichádza pokračovanie sporu s Alžírskom v nesprávnom čase. Budúce dodávky plynu do Európy sú veľmi neisté, takže akýkoľvek ďalší tlak na normálne objemy dovozu sa považuje za veľmi kritický. V súčasnosti francúzska energetická spoločnosť ENGIE stále pokračuje v rokovaniach s alžírskou štátnou spoločnosťou Sonatrach, pokiaľ ide o dodatočné objemy LNG a plynovodov, ako uviedla v júni 2022. Zdá sa, že rokovania teraz narazili na prekážku, keďže existujú nezhody v súvislosti s odmietnutím alžírskej strany predĺžiť trvanie zmluvy (2024), pričom stále existujú aj cenové rozdiely.

Ďalšie európske krajiny tiež očakávajú dodatočné alžírske dodávky. Talianska ropná a plynárenská spoločnosť ENI 18. novembra uviedla, že očakáva zdvojnásobenie dodávok plynu z Alžírska do roku 2024. Lucia Calvosa (predsedníčka predstavenstva ENI) uviedla, že „náhrada ruského plynu bude vo veľkej miere pochádzať z Alžírska, ktorého dodávky pre Eni sa do roku 2024 zdvojnásobia z približne 9 miliárd metrov kubických ročne na približne 18 miliárd metrov kubických. Z týchto dodatočných 9 miliárd už časť prišla a ďalšia časť príde postupne v priebehu roka 2023“.

Ďalšia správa prichádza zo Španielska. Aj keď španielska energetická spoločnosť ENAGAS uviedla, že v súčasnosti Alžírsko dodáva 21,2 % plynu prostredníctvom plynovodu Medgaz, čo predstavuje 20 % celkovej španielskej spotreby, žiadne reálne dodatočné objemy nedostala. Od konca roka 2021 sú Španielsko a Alžírsko v politickom konflikte, ktorý súvisí s Marokom a Polisariom, oslobodzovacím hnutím, ktoré si nárokuje Západnú Saharu. Akékoľvek posilnenie pozície Alžírska pri vývoze plynu na španielsky trh je spôsobené len tým, že ostatní dodávatelia znížili svoje objemy na Pyrenejský polostrov.

Optimizmus niektorých európskych krajín vychádza z očakávaní, ktoré sa zatiaľ nenapĺňajú. Bez dodatočných dodávok by Európa mohla mať v roku 2023 problém zabezpečiť si dostatok plynu. Alžírsko nemusí priniesť toľko potrebnú stabilitu na trhoch EÚ s plynom a nemusí ani dodržať normálnu úroveň dodávok. Počas posledných mesiacov sa ukázalo, že alžírske sľuby a nové zmluvy nie sú pevným základom pre bezpečné dodávky. Za prvých deväť mesiacov roku 2022 alžírsky vývoz medziročne klesol o 12 % a dosiahol úroveň len 36,2 mld. m3 .

Niektorí sa ešte viac obávajú nadchádzajúcich mesiacov, keďže vplyv Moskvy v severoafrickej krajine stále rastie. Potenciálnym priamym dôsledkom nadchádzajúcich ropných sankcií EÚ voči Rusku by mohol byť oveľa väčší nepoddajný Alžír. Možnými scenármi sú rastúci vnútropolitický tlak a „očakávané“ technické nešťastia. Minulý týždeň Rusko a Alžírsko uskutočnili spoločné vojenské cvičenia v Stredozemnom mori a Moskva je zároveň najväčším dodávateľom zbraní pre Alžírsko. Zatiaľ to vyzerá tak, že Alžírsko sa snaží hrať na oboch stranách plota.