Brusel 12. apríla 2023 (HSP/rmx.news/Foto:TASR/AP-Andrew Harnik)
Európa by mala nasledovať Macronovu radu a upustiť od presadzovania záujmov USA namiesto svojich vlastných, píše komentátor Magyar Nemzet Levente Sitkei
Médiá by nás chceli presvedčiť, že je ľahké mať pocit, že celý svet má len jeden hlas, jeden smer a jednu jasnú cestu, po ktorej idú všetci rozumní ľudia. Skutočnosť je však oveľa zložitejšia. Aj politické procesy sú v chaose a vzťahy medzi krajinami a federálnymi systémami sa neustále menia a navzájom ovplyvňujú.
Spojené štáty sú síce svetovou superveľmocou číslo jeden, ale nie každý má pocit, že jedinou cestou vpred je nasledovať Washington. Ako vyplýva zo slov francúzskeho prezidenta, ani on si to nemyslí. Paríž ako jediná jadrová mocnosť v Európskej únii a stály člen Bezpečnostnej rady OSN je presvedčený, že EÚ má svoje miesto na svetovej scéne a že by bolo strategickou chybou nasledovať veľkú a silnú Ameriku ako verného psíka. Nie je to morálna otázka a nikdy ňou nebola, nanajvýš ju tak interpretovali správni komentátori a publicisti. Macron sa domnieva, že odcudzenie Číny od nás by bolo veľkou chybou a že by sme sa nemali miešať do konfliktu medzi Čínou a Taiwanom, ktorý sa nás netýka.
Je to triezvy hlas uprostred kriku más, ktoré sa dožadujú vojny. Samozrejme, je oveľa jednoduchšie povedať, že ideme tam, kam ide Amerika, ktorá má veľa vojakov a stíhačiek a za desaťročia dokázala, že to so svetom myslí dobre. Problém je v tom, že Spojené štáty sú presne ten istý typ impéria ako všetky ostatné v dejinách, ktoré sa starajú samy o seba a chcú pre seba urobiť niečo dobré, a preto udržiavajú neformálne strategické vzťahy s Taiwanom, malým, ale pevne zakoreneným tŕňom v oku čínskeho draka. Od druhej svetovej vojny, ale aj od studenej vojny uplynulo veľa času.
V skutočnosti už neexistuje slobodný svet a tretí svet, aliancia nezúčastnených krajín a NATO má úplne iný charakter a iný účel. V tejto veľkej a neustále sa meniacej sieti musia krajiny podľa svojich možností a potrieb nájsť východisko z hroziacej krízy. Francúzi majú väčší potenciál, ich vplyv na Európsku úniu je obrovský a jednoznačne prevzali politické vedenie nad druhou hybnou silou, Nemeckom. Niektoré z ich tisícov tromfov sa budú hrať v správnom čase, a hoci žiadny z nich nerozhodne hru, predsa len môžu Francúzsku pomôcť získať výhodu. Macronovu líniu poznáme už dlho, ale tak dôrazne ju ešte neformuloval. Politik, ktorý bol kedysi oslavovanou hviezdou liberálnej strany, je teraz triezvo uvažujúcim, prísnym konzervatívcom a pustil sa do liberálnej frakcie v Európskom parlamente.
Pokiaľ ide o tému energetiky, postoj Maďarska je dobre známy: Ruská energia je nevyhnutná a alternatívne riešenia sú mimoriadne drahé alebo sú ešte len v experimentálnej fáze a nemožno im dôverovať.
Nezabúdajme však, že Európa môže byť silná ako spoločenstvo, ak si členské štáty uvedomia svoj vlastný potenciál. Stane sa Európa treťou veľmocou? Možno nie je relevantné hovoriť o superveľmociach v roku 2023, pretože ich čas už uplynul. Isté však je, že je len v záujme Európanov posilniť starý kontinent a nájsť si vlastnú cestu, a nie niekoho iného. Nikto nám nebude diktovať, ako máme žiť, nikto si nás nebude privlastňovať. Máme povinnosť byť silní a zastupovať svoje vlastné záujmy.