The Washington Post: “Moskva sa obrátila na Turecko so žiadosťou o pomoc pri obchádzaní sankcií.” Čo prinesie stretnutie Erdogana a Putina v Soči?

Bratislava 6. augusta 2022 AKTUALIZOVANÉ (HSP/Foto:TASR/AP/Sergei Savostyanov, Sputnik, Kremlin)

Moskva sa obrátila na Istanbul so žiadosťou o pomoc pri obchádzaní sankcií. Informoval o tom denník The Washington Post v článku o návšteve tureckého prezidenta v Soči

V článku sa uvádza, že v predvečer rokovaní medzi ruským a tureckým prezidentom Vladimirom Putinom a Recepom Tayyip Erdoganom v Soči ukrajinská rozviedka zachytila návrh ruských orgánov.

Podľa informácií, ktoré boli zachytené, Rusko nalieha na Turecko, aby mu umožnilo kúpiť podiely v tureckých ropných rafinériách, ropných termináloch a zásobníkoch.

Denník The Washington Post uvádza, že toto rozhodnutie by mohlo pomôcť utajiť pôvod ropy a obísť sankcie vrátane ropného embarga Európskej únie.

Rusko tiež žiada o otvorenie účtov v tureckých štátnych bankách pre významné ruské finančné inštitúcie, ako aj o povolenie ruským priemyselným výrobcom pôsobiť v tureckých voľných hospodárskych zónach.

Zároveň podľa denníka nič nenasvedčuje tomu, že Turecko bude súhlasiť s ruským návrhom, keďže takouto podporou hrozí uvalenie sekundárnych sankcií na turecké banky a spoločnosti.

Stretnutie Erdogana a Putina

Turecký prezident Erdogan dnes pricestoval do Soči na rokovania s Putinom. Stretnutie bolo pre mnohých prekvapením, keďže pred dvoma týždňami sa prezidenti stretli tvárou v tvár v Teheráne. Zrazu, len po krátkom čase, sa v Rusku koná nové stretnutie.

Prezidenti spolu hovoria už takmer štyri hodiny. Na konci stretnutia sa nekonala tlačová konferencia, ale strany prijali vyhlásenie, v ktorom zdôraznili hlavné body rokovaní. Z konkrétnych otázok Moskva a Ankara rokovali o dodávkach plynu do Turecka a dohodli sa na čiastočnej platbe v rubľoch.

Dohodli sa na zvýšení objemu obchodu medzi Ruskom a Tureckom. Dohodli sa tiež, že podniknú kroky na zintenzívnenie spolupráce v odvetviach, ako je doprava, obchod, poľnohospodárstvo, priemysel, financie, cestovný ruch a stavebníctvo.

Okrem toho strany potvrdili, že prikladajú veľký význam podpore politického procesu. Zdôraznili význam zachovania politickej jednoty a územnej celistvosti Sýrie.

Nemyslím si, že uvedené témy boli dôvodom tohto stretnutia. Na základe záverečného vyhlásenia, uvítacieho rozhovoru Putina a Erdogana pred bilaterálnym stretnutím a rozhovorov s delegáciami je však možné vyvodiť závery o tom, čo bolo skutočne dôležité.

Mimoriadne zaujímavé je, že podľa Erdogana “celý svet sleduje toto stretnutie” a že rozhovory “môžu otvoriť novú stránku v bilaterálnych vzťahoch”. Čiže môže sa aj neotvoriť nová stránka, ale skôr zavrieť stará? Všetko asi závisí od toho, či turecký prezident dostane to, po čo prišiel…

Hlavné témy, ktoré zazneli z úst lídrov pred rokovaniami, možno opísať takto: možná operácia Ankary v Sýrii, vývoz ukrajinského obilia, význam plynovodu Turkish Stream, otázka JE Akkuyu, bilaterálne vzťahy.

Turecká tlač sa domnieva, že kľúčovou témou rokovaní bola “sýrska otázka”, kvôli ktorej turecký prezident prišiel. Blížia sa turecké prezidentské voľby. “Malá víťazná vojna” by mohla ovplyvniť Erdoganov rating, ktorý vážne trpí kvôli hospodárskym problémom. Lenže to by nestačilo, potrebujeme stimulovať hospodárstvo, a to by bolo možné vďaka výmennej dohode s Moskvou. Takže toto by mohol byť jeden z kľúčových bodov diskusie medzi prezidentmi.

Najdôležitejšia otázka je, čo za to? Turecko sa svojou neutralitou, uzavretím prielivov, neuzavretím svojho vzdušného priestoru a nepripojením sa k protiruským sankciám prakticky stalo centrom pre ruský dovoz z Európy a Ďalekého východu a výrazne z toho ekonomicky profitovalo. Ankara má v rukáve aj ďalší tromf – neratifikovať členstvo Švédska a Fínska v NATO. Zatiaľ čo väčšina parlamentov Severoatlantickej aliancie ratifikovala členstvo škandinávskych krajín, Ankara tak ešte neurobila a ani neoznámila vypočutie. Ale či by Turecko mohlo podstúpiť takéto riziko, či by sa o niečom takom vôbec dalo diskutovať, je stále záhadou.

Existujú podozrenia, že Biden presviedčal Erdogana, aby podpísal memorandum so Švédskom a Fínskom za prísľub vyriešiť otázku nákupu F-16, sľúbil mu, že presvedčí Kongres, ale nepodarilo sa mu to. Kongres stanovil Turecku nesplniteľné podmienky.

A tu sa vynára ďalšia téma – spolupráca medzi Moskvou a Ankarou vo vojensko-priemyselnej sfére. Keďže USA odmietajú predať stíhačky F-16 a Turecko potrebuje alternatívu, je celkom možné, že obe strany diskutovali aj o tejto otázke. O nákupe ruských lietadiel Su-35 Ankarou sa už diskutovalo.

Niekoľko vyjadrení Erdogana po stretnutí s Putinom: