Môj profil 
Predplatné
Mihál v blogu na portáli hnoline.sk uviedol, že ak si niekto myslí, že pojem európska minimálna mzda znamená, že v celej Európe bude jednotná minimálna mzda, tak je na omyle. “Týmto pojmom sa označuje pracovný návrh, ktorým sa bude zaoberať Európska komisia a Európsky parlament a podľa ktorého by minimálna mzda mala byť zavedená vo všetkých štátoch Európy.”
“Dnes totiž nie je zavedená v šiestich štátoch a ani vo Švajčiarsku. Pozor, minimálna mzda nebude rovnaká vo všetkých štátoch – hovorí sa o minimálnej mzde danej ako 60 percent mediánovej mzdy zistenej v jednotlivých krajinách. Ak to bude schválené, naďalej bude iná minimálna mzda v Luxembursku, iná v Nemecku a iná na Slovensku.”
Vysvetľuje pritom, že Štatistický úrad Slovenskej republiky dnes nezisťuje celoplošne mediánovú mzdu, robí tak len v rámci výberového štatistického zisťovania. “Tí, čo sa vyznajú, tvrdia, že mediánová mzda je približne o 10 percent nižšia ako oficiálne zistená priemerná mzda. A tá bola za rok 2018 vo výške 1 013 eur. Podľa toho za rok 2018 vychádza mediánová mzda približne na 912 eur.”
Bývalý minister práce hovorí, že ak by na úrovni EÚ navrhovaná európska minimálna mzda ako 60 percent mediánovej mzdy už bola zavedená, tak v roku 2020 by sme mali mať minimálnu mzdu najmenej 547 eur. “Aktuálne je na Slovensku podľa zákona minimálna mzda stanovená v roku 2019 na 520 eur. V zákone nie je stanovený presný mechanizmus na určenie minimálnej mzdy. Asi je zbytočné pripomínať, že predpokladaná možnosť dohody sociálnych partnerov na jej úprave každý rok dopadla nedohodou. A tak ako každý rok bude mať konečné slovo vláda.”
Mihál predstavil aj návrh, ktorý v tejto oblasti predkladá koalícia PS/Spolu. “Náš plán je naviazať minimálnu mzdu na mediánovú mzdu v súlade s pripravovanou legislatívou EÚ. Tu budeme znovu predpokladať možnosť dohody sociálnych partnerov na výške minimálnej mzdy a ak k nej nedôjde, definitívne slovo bude mať odborná komisia (obdobne ako v Nemecku) zložená z expertov, nominovaných napríklad Národnou bankou Slovenska a SAV. Komisia bude pri svojom rozhodnutí dbať i na prognózu vývoja ekonomiky. Okrem iného tak chceme odpolitizovať stanovenie výšky minimálnej mzdy.”
“Nezabudnime, že zamestnanec vníma výšku minimálnej mzdy ako sumu, ktorá mu príde na účet, zaujíma ho čistá mzda. Doterajšia prax, keď sa síce zvyšovala hrubá minimálna mzda, ale viac než polovicu z jej zvýšenia si zobral štát na daniach a odvodoch, sa musí skončiť. Tak ako sa zvyšuje minimálna mzda, musia sa zvyšovať nezdaniteľné časti a odpočítateľné položky. Hovorí sa tomu solidarita,” uviedol Jozef Mihál.
O minimálnej mzde v rámci cele EÚ hovoril v pondelok na tlačovej konferencii aj predseda SMeru-SD Robert Fico. Povedal, ž jeho strane ako aj odborárom záleží na prijatí európskej minimálnej mzdy, ako aj na znížení nadčasov, ktoré môže zamestnávateľ nariadiť svojmu zamestnancovi, zo súčasných 150 hodín na 100 hodín ročne.
“Prídeme s právnou úpravou, ktorá zmení parametre pri nadčasoch,” sľúbil odborárom. Nad 100 nariadených nadčasových hodín až do 400 hodín ročne sa podľa Fica bude musieť zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť. “Nevylučujeme, že za takéto nadčasové dohodnuté hodiny bude musieť zamestnávateľ zaplatiť viac,” povedal Fico. Nadčasy sa podľa Fica stanú významnou témou volebného programu Smeru (viac v článku).
.jpg)
.JPG)
