Súdna rada návrh svojho predsedu údajne nepodporila preto, že zazneli názory, že generálny prokurátor nie je orgánom výkonnej moci. Mazák tieto názory odmietol, so slovami: „Ústavný súd, celá doktrína ústavného práva i špičkoví odborníci tvrdia opak. Aj Európska prokuratúra predsa patrí do výkonnej moci. Podobne to funguje v Poľsku či v Česku. Prečo by to malo byť u nás inak?“

Nuž, Poľsko aj Česko majú svoje ústavy a postavenie našich štátnych orgánov sa nimi neriadi. Poliaci a Česi majú napríklad aj dvojkomorový parlament, ale u nás je to inak.

Je pravda, že poľská prokuratúra, aj české štátne zastupiteľstvo sú podriadené ministrovi spravodlivosti a zaraďované do výkonnej moci. Naša a ani Európska prokuratúra však nie sú podriadené výkonnej moci a ich začleneniu do výkonnej moci neprisviedča ani jurisprudencia.

K postaveniu Európskej prokuratúry v systéme trojdelenia moci je zatiaľ ťažko nájsť nejaké vyjadrenie, ale napríklad generálny riaditeľ sekcie medzinárodného práva na ministerstve spravodlivosti Michal Kotlárik v príspevku „Na Slovensku bude pôsobiť päť európskych delegovaných prokurátorov, dostanú sa aj ku kauze Dobytkár“ uverejnenom v EURACTIV z 30.11.2020 uviedol: „Podľa nášho názoru by mal byť tento orgán porovnateľný s Európskym súdnym dvorom v zmysle statusu, lebo ide o európsky justičný orgán.“ Teda nie orgán výkonnej moci.

Ďaleko od pravdy má aj tvrdenie Mazáka, že Ústavný súd, celá doktrína ústavného práva i špičkoví odborníci tvrdia, že naša prokuratúra patrí do výkonnej moci.

Ústavný súd SR v náleze PL. ÚS 17/96 uviedol, že „k problému, ktorý navrhovateľ predostrel ústavnému súdu ako sporný, totiž kde zaradiť prokuratúru v systéme štátnej moci, ústavný súd nepovažoval za potrebné zaujať stanovisko. Osma hlava ústavy nevymedzuje postavenie prokuratúry.“

V náleze PL. ÚS 105/2011 Ústavný súd uviedol: „Ústava neupravuje prokuratúru ako súčasť výkonnej moci (v rámci šiestej hlavy), ale priznáva jej postavenie osobitného ústavného orgánu právnej ochrany obdobne ako verejnému ochrancovi práv (ôsma hlava ústavy)“…“Možno konštatovať, že prokuratúra je orgánom štátnej moci nesúcim znaky ako orgánov výkonnej moci (napríklad pri dozore nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy), tak aj orgánov súdnej moci (najmä vo vzťahu k oprávneniam v trestnom konaní). Z uvedených skutočností vyplýva relatívne samostatné postavenie uvedeného orgánu v ústavnom systéme Slovenskej republiky, v kontraste s koncepciou, ktorá chápe prokuratúru ako súčasť orgánov výkonnej moci podriadených vláde.“

Rovnako z dôvodovej správy k čl. 149 Ústavy a viacerých komentárov k Ústave, vrátane komentára z roku 1997 spracovaného širokým kolektívom autorov pod vedením Milana Čiča, s množstvom profesorov, ktorého členom bol aj Ján Mazák, vyplýva jednoznačný názor, že slovenská prokuratúra nie je orgánom výkonnej moci.

Slovensko pritom nie je jediným štátom, kde prokuratúra nepatrí a nepodlieha výkonnej moci.

Benátska komisia v „Správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému, časť II – Prokuratúra“ uvádza, že „Právne postavenie prokuratúry v právnom systéme jednotlivých štátov môže byť relatívne rôzne. Od modelov, kde je prokuratúra súčasťou výkonnej moci a je podriadená výkonnej moci, resp. výrazný vplyv na jej činnosť má minister spravodlivosti, až po modely, kde má prokuratúra samostatné postavenie.“

Výbor expertov Rady Európy pre otázky o postavení prokurátora v systéme trestného súdnictva (PC PR) zistil, že orgány verejnej obžaloby (prokuratúry, štátne zastupiteľstva a pod.) sú súčasťou výkonnej moci alebo závislé na ministrovi spravodlivosti len v 8 z 25 členských štátov Rady Európy, ktoré boli predmetom posudzovania, zatiaľ čo 13 štátov konštatovalo úplnú oddelenosť verejnej obžaloby od orgánov výkonnej moci a tri štáty uviedli, že ich orgány verejnej obžaloby sú súčasťou súdnej moci. Delegáti jednotlivých štátov sa zhodli na tom, že orgány verejnej žaloby vo väčšine štátov nemožno jednoznačne zaradiť do žiadnej zo sústav moci podľa vžitého chápania ich trojdelenia. Funkcie, ktoré plní prokuratúra nie sú plne identické ani pre výkonnú ani pre súdnu moc, ale majú črty oboch týchto mocí. Preto sa o verejnej obžalobe hovorí ako o orgáne sui generis (svojho, vlastného druhu).

Jednoznačne teda nie je pravdou, že by „Ústavný súd, celá doktrína ústavného práva i špičkoví odborníci“ tvrdili, že naša prokuratúra je súčasťou výkonnej moci. To isté platí aj o Európskej prokuratúre a orgánoch verejnej obžaloby v mnohých ďalších štátoch. Ťažko preto uhádnuť aké argumenty vedú Mazáka k opačnému tvrdeniu, ak by to nemali byť argumenty politické.

JUDr. Michal Vaľo, CSc., bývalý generálny prokurátor