Matovičova vláda po štyroch mesiacoch čelí útokom a pochybnostiam. Vymení ju Pellegrini s progresívcami?

Bratislava 18. júla 2020 (HSP/Foto:SITA/Úrad vlády SR)

Matovičova vláda sa do dejín slovenskej politiky zapíše výrazným spôsobom. Žiadne predchádzajúce vlády totiž neboli tak skoro od nástupu k moci zdiskreditované, demoralizované, rozhádané a na pokraji rozpadu. Tejto vláde sa stali osudné diplomové práce. Vláda Igora Matoviča to však zatiaľ zrejme ešte prežije, no s obrovskou morálnou poškvrnou

Od volieb prešli len štyri mesiace, no Matovičova vláda je zanesená špinou, akoby vládla minimálne štyri roky. Do určitej miery si za to môže aj sama.

Matovič nastúpil do funkcie premiéra v čase vypuknutia koronakrízy. Aj keď sa to možno na prvýkrát nezdá, mohlo mu to pomôcť. Totiž, vždy keď je nejaká kríza, prírodná katastrofa atď, za ktorej vypuknutie nenesie zodpovednosť daný politik, vo väčšine prípadov mu to pomôže (ak neurobí výrazné chyby), keďže ľudia v takýchto hraničných prípadoch majú tendenciu zomknúť sa a stáť za “vládcom”.

Dobrým príkladom je ešte vtedy dosluhujúci premiér Peter Pellegrini, ktorého vládnutie zasiahla koronakríza len minimálne, no aj to dokázal využiť na svoju popularizáciu a jeho dôveryhodnosť v spoločnosti výrazne vzrástla.

Matovič však svojimi „plačovkami“ a v mnohých prípadoch až hlúpymi opatreniami postupne začal strácať dôveru.

Zrejme najhoršie nariadenie schválila Matovičova vláda na obdobie Veľkonočných sviatkov. Matovičovci totiž zaviedli zákaz vychádzania až na pár výnimiek, ako napríklad cesta do práce.

A tu nastal problém, policajti tak kontrolovali všetky autá, či spĺňajú podmienky opustenia svojho okresu. Na Slovensku preto skolabovala doprava. Autá stáli v kolónach a ľudia meškali do práce aj 3 hodiny.

Problematická bola aj štátna karanténa, kde ľudia prichádzajúci zo zahraničia zažívali doslova hororové podmienky.

Matovičovci nezvládli najmä ekonomický dopad koronakrízy. Namiesto tzv. “helikoptérových peňazí”, vytvorili komplikovaný systém, ktorým chceli údajne pomôcť podnikateľom. Týmto spôsobom však do podnikateľského prostredia naliali oveľa menej peňazí než plánovali, čo sa zrejme odrazilo aj na tom (samozrejme je to zapríčinené aj vonkajšími vplyvmi), že slovenská ekonomika sa výrazne prepadla.

Ďalšími chybami súčasnej vlády je dosadzovanie „našich ľudí“ na rôzne štátne posty. Napríklad polititické nominácie na prednostov okresných úradov, či rodinkárstvo.

Čiernou škvrnou je tiež zmena zákona o voľbe generálneho prokurátora, ktorá je pravdepodobne šitá na mieru bývalému politikovi a advokátovi Danielovi Lipšicovi.

Momentálne však Matovičova vláda zažíva ešte väčší politický problém. Aj keď je to oproti ekonomickým dopadom koronakrízy len banalita, v politickej rovine je to hotová katastrofa. Tým problémom sú diplomové práce popredných predstaviteľov tejto vlády.

Vytiahla ich tzv. “progresívna sekta.” Ľudia z prostredia PS, Spolu a z Denníka N. A nie je to žiadnym prekvapením. Práve Denník N, ale aj iné liberálne médiá, pretláčali pred voľbami najmä dvojkoalíciu Progresívne Slovensko/Spolu, ktorá mala byť najsilnejšou vládnou stranou.

Opak sa však stal pravdou. Progresívci sa do parlamentu ani nedostali a hlavnými motormi v koalícii sú Matovičovci a Kollárovci, ktorí mali byť pôvodne len akýmisi príveskami v progresivistickej vláde.

Prvou obeťou sa stal Boris Kollár, ktorý je najväčším tŕňom v oku pre našich liberálnych “kamarátov”. Následne, aby sa nepovedalo že útočia len na konzervatívcov, trochu “pohrýzkali” aj ministra školstva Branislava Gröhlinga, no najväčším trhákom sa stala pochybná diplomová práca samotného premiéra Igora Matoviča.

Matovičovci a Kollárovci si výrazne priťažili aj tým, že počas podobnej kauzy predchádzajúceho predsedu parlamentu Andreja Danka žiadali jeho odstúpenie. Ak by mlčali, nevyznievali by teraz ako najväčší pokrytci.

Frontálny útok liberálov na túto vládu, ktorá je ako tak do určitej miery konzervatívna a v určitej miere aj pronárodná (Kollárovci), sa dal očakávať, no prekvapuje, akou rýchlosťou to vykonali – už 3 až 4 mesiace po voľbách.

Nádej im zrejme vlial Pellegriniho odchod zo SMERu a založenie vlastnej strany zvanej Hlas – sociálna demokracia, ktorá aj napriek tomu, že ešte oficiálne nie je zaregistrovaná, v prieskumoch verejnej mienky už atakuje Matovičovcov a v niektorých ich už dokonca aj predbehla.

Rysuje sa tu nová koalícia Hlas + SaS + PS, prípadne Za ľudí, ak sa dostanú do parlamentu. Matovičovcom a Kollárovcom preto takýmito škandálmi je chcú skresať preferencie čo najviac a najlepšie vyvolať predčasné voľby.

Pellegriniho „Hlas“ okamžite zacítil príležitosť a vyzval premiéra Igora Matoviča na odstúpenie za “opajcovanú” diplomovú prácu.V prípade ak to premiér neurobí, je Pellegrini pripravený v parlamente zbierať podpisy na jeho odvolávanie.

„Pellemu“ však nie je čo vyčítať. Takýto postup je jednoducho povinnosťou opozície. A keďže Ficov SMER ešte nie je poriadne prebratý zo „zimného spánku“ a Kotlebovci stále spia ako „Šípková Ruženka“, jediný výrazný opozičný politik je Pellegrini, ktorý trefne reaguje na Matovičove prešľapy.

Matovičova vláda to však nateraz zrejme ešte prežije. Je nepravdepodobné, aby bol Matovič odvolaný. SaSkári a Zaľudia ešte nie sú poriadne pripravení na voľby a chcú si čo najviac užiť svoje vládne posty. Tlak zo strany mimoparlamentných liberálov a ich spriaznených médií sa ale bude zvyšovať a budú vyťahované ďalšie kauzy. A nie je vylúčené, že táto vláda nakoniec nevydrží vládnuť celé 4 roky.

Každopádne pre konzervatívne a pronárodne orientovaných Slovákov to nie sú dobré správy. Na tejto strane politického spektra nie sú momentálne žiadni schopní lídri, ktorí by vedeli osloviť masy ľudí. Naopak, liberáli sú na koni.

Staronovým premiérom po nasledujúcich parlamentných voľbách bude s najväčšou pravdepodobnosťou Peter Pellegrini, ktorý je klasickým sociálnym demokratom západného typu – teda liberál a spoločne s progresívcami, SaSkármi a Zaľuďmi môže vytvoriť vysnívanú liberálnu koalíciu, z ktorej budú mať LGBTI aktivisti ohromnú radosť.

Samuel Gdovin