Kto haní alternatívu, neváži si demokraciu

V práci radšej bez názoru

Pravda, za starého režimu ste nemohli vybehnúť na námestie vykrikovať protivládne heslá. Vtedy hrozil fyzický postih. Dnešná doba má síce jemnejšie metódy, no princíp ostal rovnaký: Pokiaľ sa budete verejne vyjadrovať mimo ústredného (nekriticky prozápadného tónu), získate nálepku dezoláta, rusofila, antivaxera, a ja neviem čoho všetkého ešte. A ten tón existuje, hádam nejdeme popierať, že ho výdatne živia médiá spolu s aktivistami a opozičníkmi.

Preto chodí po krajine množstvo ľudí (určite tiež niekoľkých poznáte osobne), ktorí si svoj politický názor nechávajú radšej pre seba, než aby sa vystavili pranierovaniu povedzme na pracovisku.

Toto je tá demokracia?

Ak raz máme slobodu prejavu, potom by táto mala byť praktizovateľná bez akýchkoľvek postihov. Lenže prozápadné médiá a s nimi spriaznení politici nemôžu zniesť, že niekto vidí veci inak. Teda napríklad nemôžu ani len pripustiť, že socializmus prinášal občanom sociálne výhody a istý ekonomický štandard, kde sa nemuseli obávať, či budú mať budúci mesiac na nájom…

A tak, keď prídete s podobným argumentom, okamžite vás obvinia, že podporujete tyraniu či extrémistické režimy. A keď, nebodaj, vystúpite s vlastnou mienkou v médiách mimo západný civilizačný okruh, ste okamžite „zapredaný”. Všimnite si len, aká búrka sa spustila kvôli účasti Richarda Glücka (SMER) v ruskej televízii Russia Today…

Ohrozené nie sú len súkromné osoby

Terčom zlovoľných nálepiek (či dokonca vypínania) sa stali aj tzv. alternatívne médiá. Práve tie (teda aj nás, Hlavné správy) pochválil Glück vo vysielaní RT za dobrú prácu. Pretože alternatíva svojou činnosťou zabezpečuje jeden z pilierov demokracie, teda pluralitu názorov. Veď mainstreamové červené denníčky, to je ako cez kopirák.

Apropó! Bola to tuším Zuzana Kovačič Hanzelová (SME), kto sa raz vyjadril, že alternatívne médiá nie sú „skutočné”, pretože nespĺňajú štátom stanovené kritériá registrácie, resp. uvádzania všakovakých údajov (čo v prípade Hlavných správ nie je pravda). Hoci ide len formálne záležitosti, môžeme namietnuť, že potom ani ona nie je skutočná novinárka, veď nikdy nedokončila štúdium žurnalistiky…

Naozaj slobodná žurnalistika

Alternatívne médiá by si zaslúžili výstižnejšie pomenovanie. Výraz alternatíva obsahuje aj také významové odtiene, ktoré môžu mať v niektorých ušiach negatívnu príchuť – akoby išlo o niečo sekundárne, podružné. Omnoho lepšie znejú označenia občianska, či slobodná, resp. nezávislá žurnalistika.

Okrem toho už dávno neplatí, že spravodajské a publicistické youtube kanály, podcasty, weby či profily na sociálnych sieťach nemajú úroveň dosahujúcu profesionálne zabezpečených, registrovaných konkurentov. Aj pokiaľ ide o dosah hovoríme o zaujímavých číslach – natoľko, že vládni politici si mohli dovoliť odignorovať najsledovanejšiu politickú diskusnú reláciu na Markíze, čo v podstate dospelo okľukou až k odchodu niekoľkých redaktorov.

Mainstream sa stal nadbytočným, jeho názor nezaujímavým – musí sa s tým naučiť žiť. Ten nárek počuť až do Carihradu.

Prečítajte si tiež:

• Nakoniec nie Matovič, lež Danko s Ficom zhodili „atomovku” na Šimečkovu hlavu
• Spor v Štrasburgu: Ódor má nápady, vy ich zaplatíte